Škatule, hýbte sa - po rusky
V súvislosti s tým už niekoľko mesiacov na politickej scéne prebieha známa hra "škatule, hýbte sa", v ktorej hľadajú potenciálnych partnerov hádam všetci s výnimkou komunistov. Tí sa však nemusia obávať, že ich nové podmienky politického boja z parlamentu vytlačia. Po tom, čo koncom apríla odišli do Zväzu pravicových síl (SPS) z proputinovskej frakcie Jednota všetci štyria poslanci pričleneného hnutia Pokolenie slobody, získali komunisti v Dume majoritu. No Putin sa nepustil do reorganizácie politickej scény v krajine z obáv pred nimi. Jeho predchodca Jeľcin si priveľmi pripustil k telu a k moci miestnych oligarchov a z ich strany (obzvlášť od Borisa Berezovského) môže Putinovi a suverenite Ruska hroziť nebezpečenstvo. To je však iná kapitola.
Obavy z kontroly
O prijatí zákona, ktorý by vyjasnil fungovanie politickej scény v Rusku, sa hovorí už dávnejšie. Vlani v polovici novembra sa začala parlamentná rozprava na túto tému. Zástupca frakcie Jednota Alexander Čujev vtedy konštatoval, že v Rusku by malo naďalej existovať 5 až 7 vedúcich strán. Odmietol vytvorenie dvojstraníckeho systému s tým, že by krajinu mohla postihnúť kríza, tak ako sa to stalo v USA. Na projekt Jednoty od začiatku reagovali pochybovačné hlasy. Predseda Hnutia na podporu armády Viktor Iljuchin vyslovil názor, že prezidentský návrh zákona nemá ani tak za cieľ zregulovať činnosť politických strán a hnutí, ako skôr nepripustiť celý rad týchto subjektov k voľbám. Varovný prst vztýčil aj predstaviteľ SPS Alexander Šišlov, podľa ktorého by mal "zákon o politických stranách slúžiť rozvoju občianskej spoločnosti, a nie posilneniu centralizovanej štátnej kontroly politického života". Po skončení rozpravy, pár dní pred koncom roka, po tom, čo projekt Jednoty odsúhlasila na pokračovanie väčšina poslancov, poslal prezident Putin návrh zákona na trojkolové čítanie do Štátnej dumy.
Vladimir Putin pri odporúčaní zákona povedal, že jeho prijatie síce nevyrieši všetky problémy, ktoré v danej sfére existujú, no zákon považuje za základný kameň budovania civilizovanej politickej štruktúry v ruskej spoločnosti. Ohlasy boli rôzne. Predseda skupiny Ľudový poslanec Genadij Rajkov v prvom čítaní pripustil, že požiadavky zákona spĺňa zatiaľ len niekoľko strán, no označil to za výzvu tým ďalším, aby zmenili svoju štruktúru, alebo začali proces zjednocovania. Predseda skupiny Ruské regióny Oleg Morozov zas zákon kritizoval za to, že právo účasti v politickom procese majú len strany, a nie rôzne hnutia, spoločensko-politické organizácie, či odbory. Podpredseda parlamentného výboru pre miestnu samosprávu Sergej Mitrochin namietal proti právu registrujúcich orgánov preverovať všetky údaje, žiadať akékoľvek informácie o činnosti strán a dokonca obracať sa na súd s návrhom na likvidáciu strany. Nielen on, ale i Vladimir Lukin (Jablko) tvrdil, že strany budú donútené zháňať za pollitrovku vodky mŕtve duše a vytvárať umelé členstvo. Upozornil, že zo zákona musí jasne zaznieť, že nie štát vytvára strany, ale strany vytvárajú štát.
Aj neštátne peniaze
Široká a ostrá diskusia prebiehala aj v druhom a treťom čítaní, ktoré sa uzavrelo koncom júna. Z vyše 1600 úprav bolo prijatých okolo 500. Poslanci odmietli návrh, aby sa činnosť politických strán financovala nielen zo štátneho, ale aj z regionálnych rozpočtov, neprijali požiadavku na rovnaké podmienky prístupu strán k štátnym masmédiám a neprešiel ani návrh, aby sa znížil prah potrebný na vstup do parlamentu z troch na dve percentá. Na druhej strane prijali úpravu, aby kontrola nad plnením zákona prešla z orgánov prokuratúry na ministerstvo spravodlivosti. Nechýbalo ani prihrievanie politickej polievky. Azda vo všetkých vystúpeniach pravicových poslancov zaznievali populistické vyhlásenia typu "peniaze z daní nepatria politickým stranám, ale sociálne biednym vrstvám", "zvýšme radšej platy učiteľom", či "nemôžeme žiadať peniaze z rozpočtu pre strany, keď Jakutsko postihla prírodná katastrofa".
Poslanci Jednoty odmietli akékoľvek pozmeňujúce návrhy, ktoré by viedli ku vzniku regionálnych strán a k regionálneho separatizmu. Jednota sa vyslovila aj za priezračnosť straníckych rozpočtov, čo by znemožnilo vytvárať čierne fondy a prepierať pochybne získané peniaze. Napokon, na základe pripomienok odporcov navrhovatelia projektu ustúpili od striktnej verzie. Strana, ktorá dosiahne vo voľbách vyše 3 % alebo najmenej 12 jej kandidátov vyhrá voľby v jednomandátovom okruhu, má teda právo nielen na príspevok zo štátneho rozpočtu podľa počtu hlasov, no môže takisto prijímať jednorazovú finančnú podporu vo výške maximálne 10 priemerných platov. Prispievateľ však musí preukázať svoju totožnosť a splniť ďalšie náležitosti. Každá strana môže tiež odmietnuť financovanie z rozpočtu, a tak sa vyhnúť centrálnej kontrole využívania týchto prostriedkov.
Komunisti s pravicou
Už dávno v Dume neschválili takýto (pre prezidentskú administratívu principiálne dôležitý) normatívny akt takým malým počtom hlasov - 238 pri 164 hlasoch proti a 48 nehlasujúcich. Zákon o politických stranách tak získal podporu u poslancov frakcie Jednota, frakcie OVR (Vlasť - Celé Rusko) a Žirinovského liberálnych demokratov (LDPR). Proti hlasovali všetci komunistickí poslanci a 35 poslancov z pravicového SPS. Zákon v 48 článkoch okrem iného stanovuje, že je zakázané vytvárať regionálne strany a štatút politickej strany s právom zúčastniť sa na voľbách má len zoskupenie všeruského federálneho významu, ktoré má vyše 10 000 členov. Minimálne v polovici teritoriálnych subjektov RF musia byť zastúpenia strany s viac ako sto členmi, v ostatných s vyše 50 členmi. Pri nesplnení podmienok môže Najvyšší súd stranu rozpustiť. Každý občan má právo byť členom len jednej strany.
Možno teda očakávať zodpovednejší prístup k straníckej činnosti. Strany, ktoré dostanú prostriedky z rozpočtu, sú povinné zúčastňovať sa na voľbách na rôznych úrovniach v priebehu piatich rokov a každý kandidát sa musí nielen zaregistrovať, ale aj voľby absolvovať. Napokon, štátnu podporu dostanú len tie strany, ktoré vo voľbách prekročia hranicu 3 %. Preverovať sa budú aj zdroje sponzorskej podpory. Očakáva sa, že z terajších okolo 200 strán ich zostane asi 30. Pesimisti však tvrdia, že len tie, ktoré sú v súčasnosti v parlamente. Na jeseň sa zrejme začne proces pretvárania spoločenských organizácií na strany, čo by sa malo zavŕšiť do dvoch rokov. V roku 2003 totiž budú nové parlamentné voľby a do toho času sa musia strany nielen konštituovať, ale aj dohodnúť na vytvorení volebných blokov. Niektoré politické subjekty však nestrácajú čas a pustili sa do zbližovacích manévrov už teraz.
Prichádza Berezovskij
Keď koncom apríla prešli štyria poslanci Jednoty do frakcie SPS, urobili tak údajne na protest proti zbližovaniu strany Jednota s hnutím OVR a parlamentnými skupinami Ľudový poslanec a Regióny Ruska. Konečným cieľom zväzku Jednoty a OVR je vytvorenie jednej politickej strany, no kaša sa nebude jesť taká horúca, ako sa donedávna čakalo. V týchto dňoch by mala rokovať koordinačná rada, aby prijala rozhodnutie o príprave základných dokumentov po vyjasnení politických pozícií tohto zväzku. Ani jeden z oboch subjektov sa zatiaľ nechce rozpustiť kvôli vytvoreniu novej strany, pričom OVR je ako hnutie na takýto postup v podstate odkázané. Času je však zatiaľ dosť (tiež v záujme vyjasnenia osobných ambicií) a so zjednocovacím zjazdom sa ráta až niekedy v novembri. Jednota má pritom ešte iné plány. Šéf jej parlamentnej frakcie Vladimir Pechtin koncom mája ponúkol pravicovému SPS vytvorenie parlamentnej väčšiny v Štátnej dume na báze stredopravej koalície Jednoty, OVR, skupín Ľudový poslanec a Regióny Ruska spolu s frakciou SPS. Po prijímaní Zákona o politických stranách sa to však zdá byť zatiaľ nerealizovateľné.
Zväz pravicových síl sa po zjednotení viacerých prúdov a nevyhnutných personálnych ústupkoch koncom mája premenil na jednotnú stranu vedenú Borisom Nemcovom. Neznamená to však, že pravica dnes v Rusku kráča celkom jednotne. Večný individualista Grigorij Javlinskij odmietol rozpustiť svoj subjekt Jablko a včleniť sa do SPS, hoci v parlamente je ochotný s nimi spolupracovať. Spojeniu so SPS vraj Jablku bránia existujúce rozdiely týkajúce sa z jeho strany odporu voči vojne v Čečensku, rozdielneho vzťahu k vláde a odmietania hesla "cieľ svätí prostriedky". Na scéne sa v pravicovom spektre zjavuje aj celkom nový subjekt, za ktorým evidentne stojí známy podnikateľ Boris Berezovskij. Hnutie Liberálne Rusko už vytvorilo v Čeljabinsku prvé regionálne oddelenie a chystá sa ako opozičná strana veľmi rozhodne bojovať v Rusku o moc.
