Najlepší budú Rómov vždy opúšťať
Do tzv. čiernej skrinky známeho rádia nedávno zaslala rozhorčená pani názor, podľa ktorého je nenormálne, ak celé Slovensko hovorí o vražde Rómky Anastázie Balážovej. Pritom o podobnom prípade 17-ročného bieleho chlapca, ktorého v Bratislave zavraždil Róm, nevie takmer nik.
Tento pohľad do značnej miery vystihol podstatu problému, aj keď úplne iným spôsobom, ako predpokladala volajúca. Slovensko v počte trestných činov nie je medzi ostatnými európskymi krajinami výnimkou.
Holubičí národ?
Neprejde deň, aby sa nestala tragédia podobná tej v Bratislave. Prípad A. Balážovej však nevyvolal nadštandardný záujem médií preto, že bola zabitá matka ôsmich detí (hoci samotná táto skutočnosť je nesmiernou tragédiou), ale pre možný motív. Novinári zvažovali možnosť, že jediným dôvodom, prečo musela zomrieť, bola jej príslušnosť k rómskemu etniku. Hoci v prípade mladého Bratislavčana volajúca neuviedla, že bol zabitý pre bielu farbu pleti, nezabudla upozorniť, že ho zavraždil Róm. Ak by chlapca ubodal napríklad Rusín, či Záhorák, sotva by jej to stálo za zmienku. To, že hodnotila vraha z rasistického uhla pohľadu, nemení nič na tom, že zabil nevinného človeka, navyše brutálnym a opovrhnutiahodným spôsobom.
Každý národ, či etnikum samo seba s niečím identifikuje. Slováci sú vraj národ holubičí, hrdí na svoj jazyk a tradície, turistom radi ponúkame folklór a bryndzové halušky. Čo Čech, to muzikant a navyše nadpriemerne výrečný. Čo však definuje Rómov? Bývalý režim používal k tomuto etniku politiku asimilácie - usiloval sa potlačiť všetko rómske a "prerobiť" Rómov na Slovákov. Hoci sa celé komunity rozbili a "slovakizovali", počty tých neasimilovaných sa niekoľkonásobne zvýšili. Navyše, keď sa z hľadiska uplatnenia v spoločnosti úspešnejšia časť Rómov prestala hlásiť k svojmu pôvodu, tá menej úspešná okrem vlastnej elity stratila korene.
Podľa vžitej predstavy, typický Róm nie je ten, čo má temperament, cit pre hudbu a umenie, ale ten, kto "klame a kradne", jednoducho asociál. Preto mala pani z čiernej skrinky pocit, že treba uviesť etnickú príslušnosť zločinca, preto sa aj mnohí úspešní Rómovia k svojmu etniku už nehlásia. Ak sa tento prístup nezmení, budú najlepšie osobnosti, ktoré by mohli najviac pomôcť ostatným, naďalej svoje etnikum opúšťať.
Imrich Tóth a ďalší…
Ak majú Rómovia viac prispievať k riešeniu problémov "drevených dedín", nezamestnanosti, či nedostatočnému vzdelaniu časti svojej populácie, musia sami, ale aj zvyšok spoločnosti, akceptovať pozitívnu definíciu príslušnosti k etniku. Tá na Slovensku už existuje: vznikajú rómske politické strany a mimovládne organizácie. Nielen na celoštátnej, no i na miestnej úrovni. Napríklad kolárovský primátor Imrich Tóth osobne podporil formovanie rómskych MVO vo svojom meste. Tamojší Rómovia založili vlastnú umelecko-folklórnu skupinu, ktorej cieľom je šíriť svoju hudbu medzi ostatnými občanmi. Zúčastnili sa na regionálnych podujatiach a súťažiach, ktoré pre nich organizovalo mesto, z vlastnej iniciatívy pripravili koncert, výťažok zo vstupného darovali telesne postihnutému Rómovi.
Je to málo? Úprimne povedané, áno. Medzi miestnou aktivitou skupiny Rómov a nájdením odpovede na túto celospoločenskú otázku je rozhodne dlhá cesta. V každom prípade ide o úsilie prispieť k pozitívnemu riešeniu problému, ktorý neveľmi skrývané rasistické tendencie viacerých našich občanov len zhoršujú.
Autor (1980) je študent Právnickej fakulty UK Bratislava
