Komu prekáža spomienka na SNP?
Slovenským mestám sa od nežnej revolúcie postupne vracia ich zašlý lesk. Opravujú sa budovy, renovujú fasády, rekonštruujú sa námestia a pešie zóny. Druhou stranou mince tohto skrášľovania sú však aj značné problémy - stačí si spomenúť na zadlženosť Košíc, kauzu okolo banskobystrickej radnice, či podivuhodné prenájmy v centre Bratislavy. Mesto Martin nechce v ničom zaostať za ostatnými, a podobne ako v iných prípadoch, má aj tu rekonštrukcia svoju odvrátenú tvár.
V novembri deväťdesiatehoôsmeho roku, na Martina, odovzdali stavbári zrekonštruovanú prvú polovicu centra. Náklady sa síce vyšplhali na takmer 200 miliónov korún, ale metropola Turca tak získala dôstojnú pešiu zónu. Pri začatí obnovy 2. zóny neboli ťažkosti len so získaním finančných prostriedkov, ale i spor s odbojármi. Nový projekt totiž vôbec nepočítal so zachovaním pamätníka Pušky na jeho pôvodnom mieste. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB) síce veľakrát protestoval, obrátil sa so žiadosťou o pomoc aj na prezidenta Rudolfa Schustera - nič však nepomohlo. Dokonca ani petícia, pod ktorú sa podpísalo 3072 občanov.
Primátor Stanislav Bernát vyjadril svoj jednoznačný postoj v žilinských novinách Smer - Cieľ v januári 2000: "Načo sú v strede mesta pamätníky, ktoré pripomínajú vojnu?" S týmto názorom je možné polemizovať, veď v metropolách viacerých štátov západnej Európy nájdeme nejeden pamätník obetiam oboch svetových vojen. Ťažko si predstaviť, že by v Poľsku, alebo v Juhoslávii niekto odstránil z centra niekde na okraj mesta pamätník pripomínajúci týmto národom povstania, v ktorých položili životy milióny statočných partizánov. Dokonca v Berlíne má zanedlho vyrásť obrovský komplex kamenných dosák pripomínajúci židovský cintorín - Pamätník obetiam holokaustu, hneď neďaleko Bundestagu. Takže otázka pána primátora je úplne nevhodná…
Zle vynaložené peniaze
Ďalšou otázkou je množstvo vynaložených prostriedkov, ktoré budú na rekonštrukciu potrebné. Z celkovej sumy 123 mil. korún si mesto bude musieť zobrať úver vo výške 50 mil. korún. Starý Martinčan, účas-tník povstania a v súčasnosti čerstvý osemdesiatnik MUDr. Branislav Geryk sa domnieva, že "rekonštrukcia 2. zóny námestia je absolútne zbytočná, pretože by úplne postačovali len drobné opravy. Rovnako bude veľmi nákladné aj premiestnenie Pušiek, ktoré bude stáť niekoľko stotisíc korún." Na upresnenie - 350 000. "Peniaze by sa dali vynaložiť oveľa rozumnejšie. Mesto napríklad nemá vôbec dom dôchodcov a dostatočne veľký hospic. Tu ľudia nemajú ani kde dôstojne zomrieť! Podarilo sa síce jeden vybudovať, no neprebralo ho ministerstvo zdravotníctva. Pritom na tých 25 miest je podaných 80 žiadostí..."
V strede námestia oproti divadlu má vyrásť moderná presklená budova - tzv. Deliaci objekt, súčasťou ktorého má byť kaviareň a kiosk. Nuž, v čase, keď nieto peňazí na Národný dom (aj keď, ako zdôraznil primátor Bernát - stále patrí štátu, a nie mestu), je zvláštne, že v mestskej kase sa nájdu prostriedky na podobné projekty. Ako dodáva roztrpčene doktor Geryk: "To sú také megalomanské predstavy pána primátora."
Pamätník Pušky z libereckej žuly, ktorý slávnostne odhalili 29. augusta 1969 pri príležitosti 25. výročia SNP, nahradí na Radničnom námestí radničný stĺp. No čo k tomu dodať? Jeden pamätník musí ísť preč, aby uvoľnil miesto akémusi kvázi obelisku?!
Nakoniec kompromis?
"My trváme na tom, aby pamätník Pušky reprezentujúci spoluúčasť mnohých národov na SNP zostal v meste Martin a aby nebol odložený kdesi na perifériu. Pamätník patrí tam, kde si ľudia túto pamiatku môžu uctiť. Na priekopský cintorín patrí pomník, a ten tam predsa je!" rozhorčene argumentuje predseda okresného výboru SZPB Ján Halačka. Odbojári zo SZPB odmietajú predstavu, že Pušky "odlifrujú" kamsi za mesto. Sami ponúkli niekoľko variantov. V prvom navrhujú premiestniť pamätník do neďalekého parčíka oproti hotelu Turiec, v ďalšom na námestie oproti obchodnému domu Prior, kde sa pred vtedajším mestským úradom počas SNP rozdávali zbrane a tretia lokalita je parčík pred kasárňami na sídlisku Sever.
Zdá sa, že zdravý rozum a schopnosť nájsť kompromis nakoniec zvíťazili. Primátor Bernát predsa odstúpil od zámeru premiestniť Pušky na cintorín do Priekopy. A, ako sám povedal, "treba to spraviť citlivo, aby sa nikto necítil byť urazený". Pušky nakoniec poputujú ku kasárňam. Úsilie odbojárov preto nebolo úplne márne, aj keď pri troche dobrej vôle mohol pamätník zostať naďalej v strede mesta. Veď ani samotní Martinčania zväčša nevidia dôvod, prečo by mal byť z centra odstránený.
Anketa
Obyvateľom Martina sme priamo v uliciach mesta položili otázku: Aký je váš názor na to, že pamätník SNP Pušky bude v rámci rekonštrukcie z námestia premiestnený na iné miesto?
Rudolf (52 rokov): Ťažko sa rozhodnúť. Premýšľal som o tom, kde by mal byť pamätník umiestnený. Ale určite nie na partizánskom cintoríne v Priekope. Najskôr na námestí pred Priorom, tam, kde sa počas SNP rozdávali zbrane. Tam by to bolo asi najvhodnejšie. Alebo mohlo by sa nájsť aj také riešenie, aby zostal tu.
Paulína (16 rokov): Mne je jedno, či tu bude, alebo nebude nejaký pamätník...
Ivan (60 rokov): Samozrejme, pamätník by tu mal zostať! A prečo ho dávať preč? Je smiešne neustále dávať preč sochy a pamätníky, ktoré niečo pripomínajú. Robia to napríklad takí Francúzi?
Martina (27 rokov): Myslím si, že ak bude pešia zóna moderná, tak sa tam pamätník nehodí. Ak by bol umiestnený na cintoríne v Priekope, bolo by to vhodné a dôstojné miesto.
