Odišiel literárny vášnivec
Trinásteho júna, uprostred prác na svojom hlavnom diele o bratislavských predmestiach, zomrel prozaik a dramatik strednej generácie Dušan Kraus. Zanechal po sebe trinásť kníh poviedok a čŕt, množstvo rozhlasových a divadelných hier, ktoré napísal od svojho nástupného roku 1979.
Prózu však publikoval už predtým. V pamätnom roku 1979 však vyšiel nielen jeho prekvapujúco svieži knižný debut Životy unikajúce, ale v rozhlase zinscenovali i jeho priekopnícku hru Spojovateľka. Oboma dielami znova vniesol do našej literatúry robotnícke motívy, a to z plynárenského prostredia, v ktorom pracoval takmer dvadsať rokov.
V tomto zmysle vytvoril i cyklus poviedok o starých plynároch pred odchodom na dôchodok - Pred odchodom (1983), potom kratšie romány Tvrdosť vody (1992), Druhý domov (1993), Plynojem smrti (1995), románik o mladom Cigánikovi Petrov mlyn (1988) a rozhlasovú hru Precedens.
Od bratislavskej plynárne sa len na krátko dostal k obrazom svojho stredoslovenského domova (narodil sa v roku 1937 v Martine) v prózach Osvetľovač (1998), Zo zvolenskej mozaiky (1986) a najmä k nostalgickým spomienkovým črtám a poviedkam Posledná pošta Ábelova (1994) a Z ábelovských dní (1997).
Bratislavské predmestia a plynárenské prostredie ho znova pritiahli a venoval sa im v knihách Môj domov na predmestí (1992), Klingerova kolónia (2000), Dulovo námestie (2001) a Plynárenské poviedky (1999).
Nakoniec sa chystal na svoj nesplnený sen: umelecky zdokumentovať bratislavský život predmestia.
Dušan Kraus bol literárny vášnivec svojho objavného materiálu, často sa neohliadal na jeho tvarové otesávanie, najmä v posledných knihách, ale doloval v nich zabudnutý a obchádzaný život, ktorý bol plný energie a nádeje na lepší svet. Aj preto ostane pre nás nezabudnuteľným tvorcom a obdivovateľom robotníkov v práci, aj pri oddychu, pri myslení a hľadaní i projektovaní humánnych vízií ľudstva.
Autor (1927) je literárny historik