Koho oslovuje týždenník

V 22. čísle SLOVA som čítal podnetnú a fundovanú besedu s Egonom Bondym Naši milionári prehajdákajú nakradnuté, či stať Ľuboša Blahu Rawls a socializmus o hľadaní alternatívy kapitalizmu.
Počet zobrazení: 1134

V 22. čísle SLOVA som čítal podnetnú a fundovanú besedu s Egonom Bondym Naši milionári prehajdákajú nakradnuté, či stať Ľuboša Blahu Rawls a socializmus o hľadaní alternatívy kapitalizmu. Ani nie tak čo do prístupnosti, ako skôr horizontom zacielenia na makrospoločenské meradlá však tieto články málo oslovujú prevažnú masu potenciálnych prívržencov ľavice. A to je deficit SLOVA.

Ekonomické a politické záujmy ľavicového "čitateľa milión" si žiadajú priblížiť napríklad aj každodennú prax a metódy odborárskej činnosti. Veď bez nej pracujúci človek nedosiahne rovnoprávne postavenie na trhu práce. Naši odborári zatiaľ nielenže strácajú členov, ale ani výrazne nezasahujú v takých oblastiach, ako sú, povedzme, pracovné podmienky, humanizácia, kultúra a bezpečnosť práce. Nehovoriac o práve odborov podieľať sa, prostredníctvom zastúpenia v odborových radách, na kontrole podnikania. Vo svete sa práve odbory aktívne zapájajú aj do vytláčania čiernej práce ako javu, ktorý považujú za poškodzovanie svojich členov a posudzujú ho takmer ako štrajkokazectvo. Ak sa naše odbory vzdali svojho tlačového orgánu - Práce, kto bude tieto otázky nastoľovať? Práve tu je priestor pre SLOVO. Pandémia globalizácie a presilovka nadnárodných gigantov je krutá a expandujúca realita. Ale aj veľké nadštátne monopoly, hoci zďaleka nie všetky, chápu potrebu pripustiť pracujúcich k vlastníctvu a k podielu na riadení podnikov. Netreba to bagatelizovať, ako sa to robilo nálepkovaním "ľudový kapitalizmus" v 60. rokoch. Družstevníctvo a zamestnanecké podnikanie sú dnes hlavnými a dosiahnuteľnými formami zvýšenia šancí pracujúceho človeka na rovnaké možnosti podieľať sa na podnikaní i na uplatnenie jeho tvorivých síl. Moderné technológie nútia vyspelých podnikateľov motivovať tvorivé úsilie. Nie náhodou aj v dobre odmeňovaných podnikoch, medzi ktorými sú v popredí Microsoft a Dell Comp, sa približne polovica pracovníkov zúčastňuje na zamestnaneckom podnikaní a vlastní zamestnanecké akcie, čo prináša navýšenie príjmov o tretinu a súhrnný ročný príjem na jedného pracovníka 50 tisíc dolárov. V epoche, keď zamestnanec nosí v hlave alebo si môže z počítačovej siete stiahnuť akékoľvek technológie, ho nemožno považovať za trhový tovar, ktorý sa dá kedykoľvek a bez straty vymeniť. Pochopili to už Ronald Reagan, Margaret Thatcherová i Francois Mitterrand, ktorí vo svojom období legislatívne povzbudili zamestnanecké podnikanie. Žiaľ, aj to, čo sa v programe SDĽ z týchto možných trendov črtalo, sa ponechalo bez podpornej aktivity, ba (ako ukazujú súčasné programové dokumenty) úplne sa vytráca. Aj niektorí funkcionári SDĽ si plietli zamestnanecké podniky ESOP s Ezopom a veľa rokov po odchode Alžbety Borzovej sa na tomto poli neurobilo nič.

Nenájde sa nič konkrétne, čo by sa dalo súčasným produktívnym generáciám i tým, čo nastupujú po nich, ponúknuť ako reálny a v horizonte ich života prínosný cieľ? Alebo to zostane len na pár "božích bojovníkoch"? Ak chce byť SLOVO nad vecou, nevystačí iba s teóriou a horizontmi celosvetových trendov v makroekonomike či geopolitike. Prehovorte k súčasnému zápasu toho, ako sa hovorí, "človeka milión". Svet pozná prax odborárskej práce, svetového družstevníctva a zamestnaneckého podnikania, kým u nás je známe iba mečiarovsko-gavorníkovské popsutie tohto fenoménu súčasnej epochy a rovnosť šancí pracujúceho človeka. Alebo ho ponecháme osudu práce "z ruky do huby" a šance zostanú len prichmatizátorom a šťastným dedičom?

Michal Šuška, Bratislava

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984