Zelená recyklácii

Národná rada SR nahradila 15. mája pôvodný zákon o odpadoch z roku 1991. Nešlo tu len o harmonizáciu slovenského práva s európskym acquis communautaire, no najmä o zmenu orientácie odpadového hospodárstva na preferenciu využívania odpadov pred ich likvidáciou.

Prvý raz od vzniku SR v roku 1993 sa medzirezortné pripomienkové konanie otvorilo aj pre verejnosť. Úplné znenie návrhu zákona a jeho deväť vykonávacích predpisov zverejnili na internete. Prišlo 1722 pripomienok. Prebiehalo aj viacero rokovaní, na ktorých sa zúčastnili nielen iné ministerstvá, ale i 26 mimovládnych subjektov, napríklad ZMOS, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), či Slovenské priemyselné združenie pre obaly a životné prostredie (SLICPEN). Ministerstvo životného prostredia opakovane upozorňovalo na lobistické tlaky v parlamente.

Slovensko sa topí v plastoch

SLICPEN, ktorý združuje také firmy, ako sú Coca-Cola Beverages, Henkel, Palma - Tumys, Unilever, Tetra Pak Grafobal, Mc Donald´s, či Nestlé Food, mal voči zákonu množstvo výhrad. Svoje stanovisko nezmenil ani po devätnástich rokovaniach so zástupcami ministerstva. MŽP sa sťažuje na nekompromisnosť tohto združenia. Obalový priemysel (výrobcovia obalov, baliči, plniči a distributéri) odmietal prevziať konkrétnu zodpovednosť za odpady, ktoré pri jeho činnosti vznikajú. Problémom sú najmä plastové obaly (predovšetkým fľaše) z materiálu PET (polyetyléntereftalát). Tie doslova zaplavili trh a vznikajú z nich tisíce ton odpadu.

Zákon predpokladá vytvorenie neštátneho Recyklačného fondu, ktorý by priamo spoplatňoval producentov výrobkov, čo uvádzajú tento materiál (a iné, napr. papier, sklo) na trh, pričom takto získané prostriedky by sa účelovo použili na zhodnocovanie odpadov z týchto materiálov. Proti tomu však SLICPEN ostro vystúpil a jeho zástupcovia zrazu začali deklarovať ochotu prevziať zodpovednosť za odpady a riešiť problémy s nimi spojené. Odvolávali sa pritom na smernicu 94/96 ES o obaloch a odpadoch z obalov, pričom riešenie tejto otázky v pripravovanom zákone považovali za neprimerané. Ide však o to, že túto problematiku bude upravovať osobitná právna norma presne v duchu spomenutej smernice Európskych spoločenstiev, takže riešenie tejto otázky sa dá považovať za dočasné. Pravda, iba v prípade, že sa neosvedčí.

Apel na prezidenta

Kontroverzným je zákaz výroby, importu a exportu PVC, vrátane výrobkov z neho od 1. januára 2008. Tento pozmeňujúci návrh predložil poslanec Ladislav Ambróš, predseda SZS. Zdôvodnil to vysoko toxickými emisiami, ktoré sa z PVC uvoľňujú pri spaľovaní.

Odvolával sa aj na zákony viacerých európskych krajín, ktoré obmedzili jeho používanie, spaľovanie, resp. zakázali používanie niektorých prísad. Božena Gašparíková z MŽP má však iný názor. Upozornila na to, že s týmto návrhom prišli už dávnejšie mimovládne organizácie: "My sme počas celého pripomienkového konania hovorili, že zákazy nie sú dobré, obmedzujú obchod. Žiadna krajina EÚ nemá takýmto spôsobom zakázané použíanie PVC, ako sme ho my zakázali. Toto môže vyvolať problém z hľadiska obchodu, určite spôsobí tlaky na zrušenie zákazu. Toto je konkrétny výsledok tlaku mimovládnych organizácií."

A postoj Ministerstva hospodárstva SR je jednoznačný. Ako povedal jeho hovorca, Peter Benčúrik: "Naše ministerstvo považuje ustanovenia zákona o odpadoch, ktoré hovoria o zákaze výroby, exportu a importu PVC, za diskriminačné. Požiadame prezidenta republiky, aby zákon nepodpísal a vrátil ho Národnej rade na opätovné prerokovanie."

Spor o Recyklačný fond

Trh nedokáže regulovať negatívne externality, akými sú aj negatívne dopady priemyselnej produkcie na životné prostredie. Tie sa nepremietajú do výrobných nákladov, hoci cenu za znečistenie platíme všetci. Veď zdravotné problémy spôsobené emisiami sa premietnu do nákladov na zdravotnícku starostlivosť, a samozrejme i do absencií, ktoré sa priamo dotýkajú zamestnávateľov. Kauzálny vzťah existuje, a ktosi to napokon aj tak musí zaplatiť. Premietnuť túto kauzalitu do ceny výrobku a vyčísliť ju je však komplikovanejšie. V oblasti odpadového hospodárstva však vláda našla pomerne elegantné riešenie, ako výrobcov zainteresovať na ich zhodnocovaní. Tí (konkrétne SLICPEN) sa však bránia, že zriadenie Recyklačného fondu "otvára dvere korupcii, klientelizmu a štát prekračuje rámec svojich kompetencií..."

Namiesto toho navrhli zriadiť Oprávnenú organizáciu, ktorá by príspevky priemyselníkov na spracovanie odpadu smerovala priamo obciam. Nuž, aký je podľa nich rozdiel medzi neštátnym fondom a mimovládnou organizáciou? Najzásadnejším by mal byť predsa ten, že prostriedky fondu budú prísne účelovo viazané. Katalóg komodít, za ktoré sa bude platiť, sa v budúcnosti postupne rozšíri, preto ich výber nemožno považovať za diskriminačný.

Pokiaľ ide o transparentnosť fondu, jeho správnu radu z väčšej časti vymenuje minister hospodárstva zo zástupcov zamestnávateľov, ktorých navrhne AZZZ. V dozornej rade sa počíta aj so zastúpením mimovládnych organizácií. SLICPEN protestoval proti zavedeniu poplatkov, pretože sa to premietne do ceny výrobkov. Ale veď práve o to ide! Niekto musí tak či tak zaplatiť za likvidáciu odpadov z uvedených obalov, no teraz budú výrobcovia prinútení rozmýšľať nad efektívnejšími riešeniami.

V každom prípade to vyzerá tak, že dvojročná odysea tohto zákona sa ešte celkom neskončila.

Základné ustanovenia zákona o odpadoch (harmonogram účinnosti vybraných ustanovení)

• Zákon ako celok nadobúda účinnosť od 1. júla 2001. Počnúc týmto dátumom sa zakazuje dovoz odpadov za účelom zneškodnenia.
• Ukladajú sa povinnosti priamo občanovi ako pôvodcovi komunálneho odpadu. S platnosťou od 1. januára 2002 sa začínajú platiť miestne poplatky za manipuláciu s komunálnym odpadom obci, pričom obce si sami určia výšku poplatkov.
• Zavádza sa inštitút autorizácie. Ten, kto bude chcieť nakladať s použitými akumulátormi, odpadovými olejmi alebo ten, kto bude chcieť spracúvať staré vozidlá, bude musieť spĺňať osobitné kritériá (vzhľadom na technické vybavenie a personálne zabezpečenie). Autorizácie bude udeľovať MŽP SR - plnenie podmienok autorizácie sa začne vyžadovať od 1. júla 2002 pre oleje a batérie, od 1. januára 2003 pre spracovanie starých vozidiel.
• Od 1. júla 2002 sa začína ukladať finančná rezerva na skládky s cieľom vytvoriť finančné prostriedky na uzatvorenie a rekultiváciu skládky.
• Zákaz skládkovať opotrebované pneumatiky nadobudne účinnosť 1. januára 2003.
• Zákaz skládkovať drvené opotrebované pneumatiky vstúpi do platnosti od 1. januára 2006.
• Od 1. januára 2002 sa začínajú platiť poplatky do Recyklačného fondu, a to za použité batérie, akumulátory, odpadové oleje, viacvrstvové kombinované materiály, papier, sklo, staré vozidlá a niektoré plasty, ktoré sú v zákone uvedené taxatívne: PET, polyetylén, polypropylén, polystyrén a PVC.