Reklama
Reklama

Politický zemepis časť 11.

Juhoslávia
Počet zobrazení: 432

Juhoslávia

V krajine žije 10,615 milióna obyvateľov, z toho Srbi tvoria 62,3 %, Albánci 16,6 %, Čiernohorci 5 %, Maďari 3,3 %, Moslimovia 3,1 %, Chorváti 1,1 % a iní 5,5 %. Zväzová republika Juhoslávia vznikla 27. 4. 1992 na troskách JSFR. Od októbra 2000 je prezidentom Vojislav Koštunica a premiérom je Zoran Djindjič. Juhoslovanský parlament má dve komory. Komoru republík reprezentuje 40 členov, po 20 zo Srbska a Čiernej Hory a Komora občanov má 138 poslancov, z ktorých je 108 volených zo Srbska a 30 z Čiernej Hory. 78 poslancov je volených na pomernom, 60 na väčšinovom princípe. V Komore republík sedí 19 ľudových socialistov z Čiernej Hory, 10 členov koalície DOS, 7 srbských socialistov, dvaja radikáli, po jednom zo srbských ľudovcov ČH a SPO. Posledné parlamentné voľby zo septembra 2000 bojkotovali popri kosovských Albáncoch aj predstavitelia najsilnejšieho čiernohorského subjektu - Dem. strany socialistov.

Srbsko

V Srbsku žije 10,4 miliónov obyvateľov, z toho 66 percent Srbov, 14 percent Albáncov a 4 percentá Maďarov. Srbský parlament má 250 členov. V posledných voľbách v decembri 2000 získala DSS 176 kresiel, SSS 37, SRS 23 a Strana srbskej jednoty 14. Pravicové SPO (Srbské hnutie obnovy) vedie umiernený nacionalista Vuk Draškovič. Na pravý stred a stred sa zaraďuje populistická ND (Nová demokracia - Hnutie za Srbsko) a DSS (Demokratická strana Srbska), ktorej predsedom je prezident Koštunica. Premiér Djindjič je zase predsedom DS (Demokratickej strany). Spomenúť treba tiež GSS (Občianske združenie Srbska), SDA (Stranu demokratickej akcie - Sandžak) a LS (Listinu Sandžak). Ľavý stred zastupuje SDS (Sociálnodemokratická strana), ďalej SDU (Sociálnodemokratický zväz), SDSS (Sociálnodemokratická strana Sandžaku) združujúca moslimov a DSP (Demokratická socialistická strana). K autoritatívnej etatistickej ľavici patrí SPS (Socialistická strana Srbska) na čele so Slobodanom Miloševičom, ktorá vznikla zo srbskej súčasti bývalej komunistickej strany. JUL (Juhoslovanskú ľavicu) založili organizácie hlásiace sa k radikálnej ľavici. Rozhodujúci vplyv má v strane Miloševičova manželka M. Markovičová. K radikálnym nacionalistom môžeme zaradiť SRS (Srbskú radikálnu stranu), ktorú vedie Vojislav Šešelj. Pred voľbami sa vytvorili protimiloševičovské srbské koalície, ako je DOS (Demokratická opozícia Srbska) združujúca 18 strán a hnutí a Zajedno (Spoločne), ktorú tvorilo SPO, DS, ND a GSS.

Vojvodina

Z 2,213 milióna obyvateľov Vojvodiny predstavujú Srbi 64,3 %, Maďari 12,9 %, Chorváti 2,8 %, Slováci 3,4 %, Rumuni 2,3 %, Čiernohorci 2,1 %, Rusíni 0,9 %, zvyšok ďalších 24 národností. Štatút autonómnej republiky juhoslovanskej federácie v roku 1989 zrušili. Začiatkom leta r. 1999 po skončení náletov NATO na Juhosláviu, maďarský premiér Viktor Orbán žiadal obnovenie autonómie, čo jednoznačne odmietla aj protimiloševičovská opozícia. Na politickú scénu tu patrí predovšetkým DZVM (Dem. zväz vojvodinských Maďarov), ďalej RDS (Reformná dem. strana), SDSR (Soc. dem reformná strana), multietnická LSDV (Soc. dem liga Vojvodiny), RSV (Reformná strana Vojvodiny), DSNS (Dem. strana - Nový Sad) a GS (Občianska strana).

Čierna Hora

Na území ČH žije 708 000 obyvateľov, z toho 61,8 % Čiernohorcov, 14 % Moslimov, 9,3 % Srbov, 6,6 % Albáncov, 4,2 % Juhoslovanov a 1 % Chorvátov. Parlament má 85 členov. Volí sa pomerným systémom spravidla raz za štyri roky. Hranicu vstupu pre strany tvoria 3 percentá. Vo voľbách v máji 1998 získala DPSCG 42 mandátov, SNPSG 29, LSCG 5, DUCG 1, Dem. zväz Albáncov 1 a ostatní 7 mandátov. DPSCG (Dem. strana socialistov ČH) vznikla transformovaním čiernohorskej organizácie Zväzu komunistov Juhoslávie. Reformne orientovanú ľavicovú stranu vedie súčasný prezident M. Djukanovič. SNPCG (Soc. ľud. strana ČH) predstavuje konzervatívnu ľavicovú stranu. NSCG (Ľud. stranu ČH) založili opoziční umiernení nacionalisti. SDSCG (Soc. dem. strana ČH) vznikla zlúčením SDRSCG (Soc. dem reformnej strany ČH) a SPCG (Soc. strany ČH). DACG (Dem. akcia ČH) je odnožou bosnianskej SDA. LSCG (Liberálny zväz ČH) požaduje absolútnu nezávislosť ČH.

Kosovo

Z 1,989 milióna obyvateľov Kosova je 90 % Albáncov a 10 % Srbov. Ústavou z r. 1974 získalo Kosovo viac právomocí, nie však toľko, ako ostatné republiky. V komunálnych voľbách v októbri 2000 zvíťazila umiernená LDK pred radikálnou UCK v pomere 59 ku 27 %. Srbská komunita voľby bojkotovala. UCK (Kosovská oslobodzovacia armáda) vznikla ako paravojenské zoskupenie a pri jej počiatkoch stáli zakladatelia ilegálneho prohodžovského Ľudového hnutia Kosova (LPK). V súčasnosti predstavuje široké politické spektrum od poststalinistov po extrémnych nacionalistov. Jeho lídri vytlačili umiernených kosovských predstaviteľov na okraj reálnej politiky. LDK (Dem. zväz Kosova) má stále veľkú autoritu v Kosove. Predsedom je I. Rugova. Na politickej scéne fungujú ešte DAK (Dem. akcia - Kosovo) a Soc. dem. strana Kosova.

(V upravenej forme prebraté z publikácií Svetozára Krna, ktorých reedícia sa práve pripravuje)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama