Reklama
Reklama

Plytký zákon na hlboký problém

Maďarský parlament prijal minulý týždeň Zákon o postavení Maďarov v susedných krajinách. Maďarská socialistická strana hlasovala tiež za tento zákon, no súčasne vydala vyhlásenie, že sa s ním stotožňuje iba v prípade, ak jeho uskutočnenie budú sprevádzať ďalšie konzultácie s okolitými štátmi.
Počet zobrazení: 399

Maďarský parlament prijal minulý týždeň Zákon o postavení Maďarov v susedných krajinách. Maďarská socialistická strana hlasovala tiež za tento zákon, no súčasne vydala vyhlásenie, že sa s ním stotožňuje iba v prípade, ak jeho uskutočnenie budú sprevádzať ďalšie konzultácie s okolitými štátmi.

Susedné krajiny reagovali rôzne. Slovensko a Rumunsko mali výhrady, Ukrajina, ktorá chystá podobný zákon, reagovala naopak kladne. Od samého začiatku diskusií o zákone máta v hlavách mnohých otázka: čomu má tento zákon slúžiť, čo je jeho cieľom, aký má praktický zmysel?

Podnet zo Sedmohradska

Pre Maďarsko je tvrdou realitou skutočnosť, že po Prvej svetovej vojne zostalo za hranicami, v susedných štátoch niekoľko miliónov Maďarov - dnes sa ich počet odhaduje asi na 2,5 až tri milióny. V menšinovom postavení zostali Maďari v zakarpatskom regióne Ukrajiny, na Slovensku, v Juhoslávii (najmä vo Vojvodine), v Chorvátsku, v Rakúsku a predovšetkým v najväčšom počte v Rumunsku, menovite v Sedmohradsku. Prúd maďarských prisťahovalcov z Rumunska začal už koncom Druhej svetovej vojny, opadol v čase, keď sa stalo Sedmohradsko autonómnou oblasťou, ale znovu zosilnel v čase Ceausescuovej diktatúry. Pre sedmohradských Maďarov je "materská krajina" trvalým zázemím, kde boli a sú prijímaní prakticky po celé obdobie ich odlúčenosti. I dnes má značná časť poprednej maďarskej inteligencie, ale aj obyvateľstva vôbec, sedmohradské korene.

Táto migrácia mala v rôznych časoch rôzne motívy, no v ostatných rokoch ide predovšetkým o problémy ekonomické. Nebudeme ďaleko od pravdy, ak usúdime, že podnet k vypracovaniu a napokon k prijatiu zákona o postavení zahraničných Maďarov pochádza v podstate od najväčšej a najkompaktnejšej za hranicami žijúcej maďarskej komunity v Sedmohradsku, ktorá sa obáva o svoje zázemie v prípade, že sa Maďarsko stane členom Európskej únie. Aj samotné znenie zákona odzrkadľuje predovšetkým ich potreby. Nie náhodou zistil nedávny prieskum najväčší záujem o tzv. legitimáciu zahraničného Maďara práve tu (93,2 percenta), zatiaľ čo najmenej na Slovensku - 73 percent. Na Slovensku bolo trojnásobne vyššie percento nezáujmu a päťnásobne vyššie percento nerozhodnosti v tejto otázke ako v Sedmohradsku, v Zakarpatskej Ukrajine, či vo Vojvodine.

Kontroverzné proklamácie

Prieskum, ktorý vykonal budapeštiansky Ústav Ferenca Balázsa (Új Szó, 18. 6. 2001) vyvolal u vedúceho projektu, sociológa Ferenca Dobosa, sklamanie nad nezáujmom Maďarov žijúcich na Slovensku. Podľa neho veľké percento nerozhodných a malé percento záujemcov zo Slovenska svedčí o nedostatočnej komunikácii, vysvetľovaní a istom lipnutí Maďarov na Slovensku k vžitému názoru na veci verejné, zakorenenému ešte v časoch minulého režimu. Opak je asi pravdou. Pre Maďarov na Slovensku nie je jedinou spásou využiť trojmesačné pracovné povolenie v Maďarsku, zdravotnícku starostlivosť za hranicami, či dostať ročne 20 tisíc forintov (asi 3480 korún) na podporu štúdia detí v materinskom jazyku. Maďar na Slovensku je poväčšine dvojjazyčný, s širšími možnosťami uplatnenia sa, nebeží ihneď k susedom, ak tu stratí zamestnanie, radšej vyčká, či sa jeho podnik nepostaví znova na nohy. Zvažuje viacero možností a jeho "neviem" na otázku sociológa teda neznamená nezáujem.

Má svoje skúsenosti napríklad s podnikom Viscosa v pridunajskej maďarskej obci Nyergesújfalu, kde pracovali nie tri mesiace, ale dlhé roky ľudia zo štúrovského okresu a chodili do práce dennodenne kompou cez Dunaj. To bola otázka dvojstranných dohôd, a nie zákona, ktorý meria každému rovnako, či je na to odkázaný alebo nie. Maďarskí socialisti majú pravdu, keď tvrdia, že podstatou starostlivosti o Maďarov v zahraničí je trvalé a časté rokovanie so susedmi o problémoch, ktoré prináša doba. Pozoruhodný bol názor predsedu Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (RMDSZ) Bélu Markóa, ktorý povedal, že výhrady k tomuto maďarskému zákonu v Rumunsku a na Slovensku plynú nie z jeho obsahu, ale z jeho odkazu. Odkazuje totiž na spolupatričnosť Maďarov v regióne, a to pôsobí povzbudzujúco na Maďarov, ale rušivo na príslušníkov väčšinových národov v okolitých krajinách.

Ide teda o akýsi proklamačný zákon, ktorý demonštruje: áno, Maďari za hranicami, máte v nás oporu a pomocníka. Na skutočné problémy Maďarov za hranicami však pôsobí tento zákon málo hojivo. Navyše, je kontroverzný v tom, čo deklaruje: má za cieľ pomôcť Maďarom zotrvať v ich rodisku. Čím tomu napomáha, zostáva tajomstvom budúcnosti. V spomínanom prieskume sa ukázalo, že napríklad o zdravotnícku starostlivosť v Maďarsku majú najväčší záujem vo Vojvodine, o zamestnanie zas v Zakarpatsku. O zamestnanie v Maďarsku má záujem 41-42 percent opýtaných v Rumunsku a v Zakarpatsku, ale na Slovensku v horizonte do roku 2002 len 2,1 percenta. V reálnych dôsledkoch teda nový maďarský zákon pre nás neznamená ani hrozbu, ale ani jej tieň. Bol prosto "šitý" na inú mieru.

Autor (1930) je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama