Nezávislosť a hlavný cieľ centrálnej banky
Parlament schválil rozsiahlu novelu zákona o Národnej banke Slovenska (NBS), čím sa splnili zásadné požiadavky Európskej únie na postavenie národných centrálnych bánk. Tie vyplývajú priamo z textu platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva i z Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.
Spomedzi úprav v novele zákona treba na prvom mieste spomenúť tie, ktoré nadväzujú na nedávnu novelu Ústavy SR. Tento základný zákon štátu na najvyššej možnej vnútroštátnej právnej úrovni v novelizovanom článku 56 zakotvuje, že NBS je nezávislá centrálna banka a v rozsahu svojej pôsobnosti má právo vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak ju na to splnomocní zákon. Týmto sa splnili požiadavky EÚ na právne postavenie NBS ako národnej centrálnej banky, ktoré bolo treba urobiť na ústavnej úrovni.
Už nielen emisná funkcia
Úpravy - či už v ústave alebo v zákone - podľa ktorých NBS nie je iba emisnou bankou, však v konečnou dôsledku nie sú prevratnou novinkou, no iba výslovným potvrdením doterajšieho stavu. Aj podľa doteraz platného zákone totiž NBS už od svojho vzniku v roku 1993 nevykonáva iba emisnú funkciu, ale zo zákona musí vykonávať všetky funkcie centrálnej banky na Slovensku. Z tohto hľadiska sa teda novelou odstránil len nedostatok zákona, ktorý doteraz výslovne necharakterizoval NBS ako centrálnu banku. Tá má mať vo všeobecnosti niekoľko štandardných funkcií. Jednak je emisnou (ceduľovou) bankou, teda zo zákona má výlučné právo vydávať na území svojej krajiny hotovostné zákonné peniaze, teda bankovky a mince. Je tiež bankou pre ostatné (obchodné) banky (teda je bankou bánk), je bankou pre štát a tiež zabezpečuje správu a disponovanie s menovými a devízovými rezervami.
Súčasťou centrálnych bánk môže byť - a v súčasnosti na Slovensku aj je - dohľad nad bezpečným fungovaním bankového systému, činnosťou obchodných a pobočiek zahraničných bánk a nad takou činnosťou ďalších osôb, ktorá súvisí s bezpečným fungovaním či stabilitou bankového systému. Napríklad v rámci bankového dohľadu možno akcionárom bánk v niektorých prípadoch pozastaviť výkon tých akcionárskych práv, prostredníctvom ktorých sa podieľajú na riadení banky.
Udržiavanie cenovej stability
Významnou zmenou v novele je nová formulácia hlavného cieľa NBS - udržiavanie cenovej stability. Podľa doterajšieho znenia zákona bolo jej hlavnou úlohou zabezpečovanie menovej stability. Podstatou udržiavania cenovej stability nie je administratívne regulovanie cien jednotlivých tovarov a služieb. Takáto regulácia patrí do právomoci cenových orgánov, medzi ktoré patrí najmä ministerstvo financií, telekomunikačný úrad a pripravovaný úrad pre energetické sieťové odvetvia. Udržiavanie cenovej stability centrálnou bankou spočíva v podporovaní makroekonomickej stability globálnej agregovanej cenovej hladiny prostredníctvom merania a regulovania celkového množstva peňazí v obehu.
Podstatou tejto zložitej formulácie je podpora stability celkovej úrovne cien v ekonomike. Jej ukazovateľmi sú predovšetkým miera rastu inflácie, stabilizácia menového kurzu domácej meny, stabilizácia úrokových sadzieb a viaceré ďalšie indikátory. Celkovú masu peňazí v obehu reguluje centrálna banka na základe využívania kompetencií a uplatňovania nástrojov, ktoré jej zverujú platné právne predpisy. NBS smeruje k udržiavaniu cenovej stability najmä prostredníctvom stanovovania a vykonávania menovej politiky. Rovnako však plní ďalšie úlohy, ktoré jej ukladá novelizovaný zákon alebo osobitné právne predpisy, napr. zákon o bankách, devízový zákon a zákon o ochrane vkladov.
Členovia bankovej rady
Nové definovanie hlavného cieľa NBS patrilo medzi dve najzákladnejšie požiadavky EÚ spolu s požiadavkami na zabezpečenie jej nezávislosti ako celku a zároveň nezávislosti členov Bankovej rady NBS pri zabezpečovaní hlavného cieľa a pri plnení jej úloh. V záujme splnenia týchto požiadaviek na nezávislosť sa novelou prijala zásada, že plnenie zákonom uložených úloh zabezpečuje NBS nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy iných orgánov verejnej moci a tiež nezávisle od právnických a fyzických osôb. Popri tom sa tiež uzákonilo, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy iné orgány verejnej moci, právnické a fyzické osoby nesmú ovplyvňovať NBS ani členov jej bankovej rady v súvislosti s výkonom svojej funkcie alebo s činnosťou centrálnej banky, a že od takýchto orgánov a osôb členovia bankovej rady nesmú v súvislosti s výkonom svojej funkcie alebo s činnosťou NBS požadovať ani prijímať nijaké pokyny. Zároveň sa uzákonilo, že banka pri rešpektovaní svojho hlavného cieľa podporuje hospodársku politiku vlády.
Novela obsahuje aj celý komplex ostatných úprav zákona, ktorými sa plnia ďalšie požiadavky EÚ na postavenie národných centrálnych bánk, prípadne ktorých potreba vyplynula z doterajšej činnosti NBS. Z týchto dôvodov sa dopĺňajú a spresňujú napr. ustanovenia o bankových obchodoch a službách, ktoré vykonáva NBS. Podrobnejšie sa tiež upravuje, kedy a aké informácie má centrálna banka publikovať o svojej činnosti v záujme informovanosti verejnosti. Novela reguluje aj spoluprácu NBS s inými orgánmi verejnej moci na Slovensku, Fondom ochrany vkladov, orgánmi iných štátov a tiež s medzinárodnými organizáciami.
Autor (1962) je riaditeľ Legislatívneho a právneho odbru NBS
