Liek na suchoty vo hviezdach
Lekári, učitelia a nakopon aj vedecká i kultúrna obec na Slovensku sa v poslednom desaťročí čoraz viac proletarizuje. Nie je to náhoda. Tento jav, popri vyše desať rokov rastúcej nezamestnanosti, výrazne charakterizuje pomery na Slovensku.
Je to smutné, no pravdivé, že sa inteligencia cíti byť čoraz viac ožobračovaná i s vedomím vlády. Pomaly si zvykáme, že pomery panujúce na Slovensku vyhovujú - bez ohľadu na to, kto tu vládne - najmä rýchlozbohatlíkom a podvodníkom, ktorí vedia využívať diery v legislatíve vo svoj prospech. Pohár trpezlivosti lekárov a učiteľov však preteká, lebo zhoršovanie ich životnej úrovne má tiež svoje medze. Vláda to vie, a preto sa ich rozhodla chlácholiť novými, no stále neurčitými sľubmi. Ak sa problém nízkeho platového ohodnotenia zamestnancov v zdravotníctve a školstve v dohľadnom čase naozaj nevyrieši, iné nátlakové kroky ako štrajk im už neostávajú.
Odtiaľ - potiaľ
Každý z nich má zodpovednosť. Učitelia za zverených žiakov, lekári za pacientov. Ale vydierať sa pre to donekonečna nemôžu dať. Učiteľský aj lekársky stav je zvyknutý na tradičné zaznávanie inteligencie z čias socializmu, ale... Keď už aj rakúske noviny upozorňujú, že slovenský parlament nepovažuje za dostatočne vážny problém 21-percentnú nezamestnanosť na to, aby o nej viac diskutoval, tak sa treba zamyslieť, kam vlastne spejeme. Za slabé postavenie lekárov a učiteľov môže totiž práve nízka výkonnosť ekonomiky v krajine.
Prezident Rudolf Schuster sa 17. apríla po stretnutí s predstaviteľmi Lekárskeho odborového združenia tiež "chytil za hlavu" a konečne kritizoval pre nízke platy lekárov aj premiéra Mikuláša Dzurindu. Napísal mu list o tom, že tieto platy treba zvýšiť plošne o 3,4 miliardy tak, ako o tom vlani v decembri rozhodla NR SR pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na tento rok. Lekári však museli dvakrát držať hladovku, aby parlament napokon dospel k tomuto uzneseniu. Urobil to až potom, keď lekári opakovane protestovali pred bielym palácom na Vodnom vrchu. Vtedy sa však ozval aj minister zdravotníctva Roman Kováč, vraj im mzdy treba zvýšiť len adresne s tým, že sa na plošný rast tarifných platov nenájdu peniaze. A tak to aj je. Minister navyše ohlásil prepúšťanie vyše desaťtisíc zdravotníkov bez toho, aby ktosi vypracoval koncepciu, ktorá by naznačovala, kam prepustení pôjdu pracovať. Zrejme sa tisíce z nich ocitnú na úradoch práce, s čím zasa neráta rezort Petra Magvašiho. Hromadné prepúšťanie zdravotníkov môže totálne zruinovať rozpočet Národného úradu práce. Natíska sa otázka, či aj lekári a zdravotné sestry budú napokon prosiť o svoje umiestnenie na verejnoprospešných prácach. Možno očakávať, že ani na tie sa nedostanú, lebo tie sú určené pre dlhodobo nezamestnaných a nekvalifikovaných.
Kto je to pacient?
R. Kováč vôbec nepovažuje za svoju povinnosť domyslieť dôsledky masového prepúšťania pracovníkov zo svojho rezortu. Domyslel však inú vec: argumentuje prezamestnanosťou v zdravotníctve, ktorú ďalej nechce tolerovať. Márne ho mnohí poslanci upozorňujú, že počet zdravotníkov v SR sa ustálil v norme, akú uznáva aj Európska únia, a že v chudobnejších regiónoch ich je nedostatok. Minister to iste veľmi dobre vie, ibaže prostriedky na sľúbené zvýšenie platov lekárov sa, ako ináč, získajú aj z toho, čo sa ušetrí na platoch prepustených. Táto zvrátená, ale reálna myšlienka znamená, že s prepustenými sa v zdravotníctve už nepočíta. Na to, že môžu niekde chýbať mnohým pacientom, sa zabúda. Veď kto je pacient? Predsa ten, kto sa často nezodpovedne stavia k vlastnému zdraviu, a nie je ochotný za jeho udržanie si ani priplatiť. Pravdou však ostáva, že si väčšinou nemá z čoho priplatiť, aj keby chcel. Ale prepúšťacie "riešenie" na úkor zdravotníkov a pacientov suchoty zdravotníctva nevylieči.
Podobne nízke platy učiteľov a klesajúca úroveň školstva sa má riešiť na úkor pedagógov i žiakov. Podľa zákona o verejenej službe budú síce existovať tabuľky, ktoré zaručia zvýšenie taríf, no bez osobného ohodnotenia. A s tým nesúhlasí ani minister školstva Milan Ftáčnik. Ako by aj mohol. Veď dosť tvrdá bude skutočnosť, že sa ráta s redukciou siete škôl. Zdá sa, že štrajku učiteľov ťažko možno zabrániť, hoci vláda sľubuje, že do 9. mája rozhodne o zvýšení platov. O koľko, to sa dnes ešte nevie. Takisto ako v prípade zdravotníkov aj zvyšovanie platov v školstve vláda opakovane odložila. Nuž, dovtedy sa so džbánom chodí po vodu, kým sa nerozbije.
Autorka (1948) je novinárka
