Vtedy na úrade

Keď má u nás človek päťdesiat rokov, môže mu byť všetka demokracia ukradnutá. A keď má päťdesiatku a súčasne stratil zamestnanie, môže mu byť ukradnutá i sloboda. Veď čo s krámami, ktoré beztak nemôže použiť?
Počet zobrazení: 866

Keď má u nás človek päťdesiat rokov, môže mu byť všetka demokracia ukradnutá. A keď má päťdesiatku a súčasne stratil zamestnanie, môže mu byť ukradnutá i sloboda. Veď čo s krámami, ktoré beztak nemôže použiť? Kedysi sa hovorievalo, že kto má červenú knižku, dostane sa všade. Táto pravda neplatila univerzálne. Dnes sa hovorí, že kto má správne vyplnenú vkladnú knižku, svet je preňho otvorený. Táto pravda platí univerzálne.

To tvrdí jedna moja známa, nazvime ju pani Alena. Jej vážnym nedostatkom je, že hoci už prekročila polstoročnicu, ani jej nenapadlo prejaviť toľko lojality voči nášmu štátu, aby zatrepala kopytami a predčasným odchodom zo sveta dokázala všetkým žijúcim rovesníkom prednosti demokratickej krajiny hľadajúcej skulinku na zadnej časti veľkolepého tela európskych štruktúr. Naopak, pani Alena si vzala do hlavy, že - v duchu príslovia: do dôchodku ďaleko, do neba vysoko - nezostane na ulici, ale skráti si čas zamestnaním.

Niekoľko mesiacov strávila tým, že reagovala na každý inzerát i na ponuky z úradu práce. Čoskoro sa však presvedčila, že inzeráty v novinách sa spravidla uverejňujú až vo chvíli, keď sú inzerované miesta dávno obsadené, že existujú konkurzné konania na miesta upratovačiek, pomocných kuchárok, dláždičov chodníkov i čističov verejných toaliet, a že jediná šanca je zamestnať sa v elektrárni vo funkcii meniča jednosmerného prúdu na striedavý ručným ohýbaním napätia do sínusoidy, lenže toto zamestnanie je mimoriadne krátkodobé vzhľadom na fakt, ktorý odborná terminológia vhodne označila výrazom "odúmrť".

Keď už pani Alena rozmnožila a rozoslala svoj štruktúrovaný životopis na toľko miest, že svojím celkovým nákladom predstihol i tiráž niektorých slovenských denníkov, objavila inzerát núkajúci prácu v istej redakcii inzertných novín. V duchu zajasala a okamžite sa do spomínanej úradovne vybrala. V miestnosti sedeli tri mladé devy, očividne zaujaté riešením svojich problémov s mejkapom a ľúbostným životom.

"Nóóó?" - spýtala sa pani Aleny jedna z nich s úctou, aká nepochybne patrí ľuďom, ktorí podľa oficiálne šírenej demagógie odjedajú z vášho taniera. Pani Alena vysvetlila, o čo jej ide a položila na stôl dvestotisícu kópiu svojho štruktúrovaného životopisu.

"A to je čo?" - vyvalila na papier oči druhá slečna a čistou stranou životopisu si zotrela zvyšok rúžu z kútikov úst. "Viete po anglicky?" - spýtala sa vzápätí s pohŕdavým úsmeškom. Pani Alena nerozumela zmyslu tejto otázky, pretože spomínané inzertné noviny vychádzali v slovenčine a navyše mali iba regionálnu pôsobnosť.

"Ovládate prácu s počítačom?" - vyštekla otázku tretia slečna a tým uvoľnila lavínu voľnej zábavy: "A čo je podvojné účtovníctvo?" "Vymenujte spamäti Mendelejevovu sústavu prvkov." "Ako sa volal vlastným menom dramatik Moliére?" "Koľko vlasov má dospelý človek?" "Ktorá planéta je najbližšia k zemeguli?" "Kedy sa narodil Alfred Hitchcock?" "Aký je rozdiel medzi tetivou kruhu a jeho dotyčnicou?" "Aká je prvá kozmická rýchlosť?" "Koľko máte vlastne rokov?" Tu sa už prúd zastavil.

"A vy poznáte odpovede na tieto otázky?" - spýtala sa nesmelo pani Alena.

"Nie," - odpovedala opäť prvá slečna. "Ale my na rozdiel od vás už máme zamestnanie."

"A okrem toho," pridala sa druhá, "my sme tu mladý kreatívny kolektív. Táto práca si vyžaduje nielen hlboké znalosti, ale aj pružnosť pri práci. Príďte sa spýtať koncom dvadsiateho druhého storočia" - dodala a začala si lakovať nechty.

"A nemôžem prísť zajtra?" - nesmelo sa opýtala pani Alena.



"Zajtra rozhodne nie," - odvrkla tretia slečna. "Prečítajte si ceduľu na dverách. Zvonku, samozrejme." A zatiaľ, čo sa trojica slovenských diev výborne bavila, ako s babou vybabrali, vypotácala sa pani Alena na chodbu. Kým opustila nehostinnú budovu, prečítala si pre istotu papier pripevnený na dverách. Stálo na ňom: "Zajtra s preváckových dôvodou zatvorené!" Nuž čo, pomyslela si pani Alena, keď má človek päťdesiatku, musí sa jednoducho zmieriť s tým, že kreatívnej mládeži patrí svet. Len keby nás aspoň nechala dožiť...

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984