Čo upečú v Kišineve
"Nejedzte mäso! To, ktoré predávajú na trhoviskách, pochádza z ľudí!" Správa, ktorá sa začiatkom apríla šírila po Moldavsku a dostala sa aj do našich masmédií, bola pravdivá. Dve dedinčanky naozaj na ulici hlavného mesta predávali "tovar", ktorý im dodali zo štátnej kliniky pre liečbu rakoviny v Kišineve. Snaha prilepšiť si k chudobnému príjmu na úkor hladujúceho obyvateľstva vedie tiež k takýmto zvrátenostiam.
Bieda prinútila aj 26-ročného zvárača traktorov Nikolaja Bardona k predaju časti ľudského tela. Šlo však o jeho vlastnú ľadvinu, ktorú si nechal ilegálne odoperovať v jednej istanbulskej klinike za 3000 dolárov. Z tejto sumy, na ktorú by musel pracovať 30 rokov, zaplatil svoje dlhy, kúpil nedokončený dom, tonu pšenice a drevo na kúrenie. Vie, že darca zo susedného Rumunska by dostal za ľadvinu 10 000 dolárov a že príjemca jeho ľadviny zaplatil nemocnici 100 000 dolárov, ale je spokojný. Na zdravotné následky svojej obety radšej nemyslí. Dôležité je, že sa postaral o rodinu - majú kde bývať a dlhší čas aj čo jesť a netriasť sa od zimy.
Zodpovednosť za dôveru
Možno bol aj Nikolaj Bardon jedným z tých, ktorí vo februárových predčasných parlamentných voľbách dali svoj hlas Komunistickej strane Moldavska. Desať rokov nezávislej republiky, v ktorej vládli konzervatívci a nacionalisti, priniesli jej občanom len biedu a utrpenie. Pritom za socializmu zaznamenalo Moldavsko rozkvet a patrilo k prosperujúcim republikám bývalého ZSSR. Na širokom sovietskom trhu ponúkalo svoje kvalitné víno, no tiež tabak, obilniny, cukor, ovocie a zeleninu a malo zabezpečenú ropu, plyn a elektrinu. Po zániku Sovietskeho zväzu sa celý systém vzájomného obchodovania rozpadol. Nový spoločenský poriadok priniesol živorenie bez sociálnych istôt.
Moldavsko sa dnes v štatistikách uvádza ako najchudobnejšia krajina Európy. Priemerné zárobky sa pohybujú medzi 20 - 30 dolármi mesačne a dôchodky majú polovičnú hodnotu. Inflácia dosahuje ročne okolo 25 %, nezamestnaných je oficiálne 15% práceschopného obyvateľstva, no neoficiálne raz toľko, a pritom státisíce ľudí odišli za prácou do zahraničia. Za situácie, keď väčšina obyvateľov miest pre nízke zárobky či dôchodky nemôže ani platiť nájomné, elektrinu, plyn, teplo a teplú vodu, bolo jasné, že väčšina voličov dá svoj hlas komunistom, ktorí krajine vládli (podľa sociologických prieskumov) "v čase, keď sa žilo najlepšie". Ani samotní komunisti však netušili, že získajú v 101-člennom parlamente 71 mandátov, prekračujúcich dvojtretinovú ústavnú väčšinu. Na túto dôveru sa ale viaže zodpovednosť, ktorá ekonomicky uzemňuje ideologické ambície.
Začína sa od nuly
Komunisti, na čele so vzdelaným, charizmatickým pragmatikom Vladimirom Voroninom, neodmietali dovtedajšou vládou presadzované snahy o integráciu do EÚ a NATO, no zároveň deklarovali potrebu posilnenia hospodárskych väzieb na Moskvu. Krajina totiž nemá vlastné suroviny a je v podstate závislá na rope, plyne a elektrine odoberanej z Ruska. Voronin, ktorý je sám z polovice etnický Rus a býva označovaný za Putinovho obdivovateľa, vo volebnej kampani tvrdil, že Moldavsko sa musí čo najskôr stať tretím členom rusko-bieloruského zväzku a ruština, ktorou hovorí tretina obyvateľstva, by sa mala stať (po moldavčine, teda rumunčine) druhým úradným jazykom. Očakáva sa od neho tiež normalizácia vzťahov s odtrhnutou a medzinárodne neuznávanou separatistickou Podnesterskou republikou, obývanou prevažne Rusmi a Ukrajincami, no tiež zblíženie s autonómnym Gagauzskom. Ideovo blízky prezident Iliescu v Bukurešti by mohol tiež s moldavským partnerom konsolidovať historicky nedoriešené vzťahy.
Primárna však, samozrejme, zostáva ekonomika. Tu sa Voronov, ktorého začiatkom apríla parlament podľa očakávania zvolil za rezidenta, dostáva na vratkú plochu. Niekdajší pekár sa ako psík s mačičkou - parlamentom - bude snažiť upiecť z trhových a sociálnych ingrediencií ekonomickú tortu, ktorá by mala zasýtiť obyvateľstvo, no najmä by mala byť jedlá, teda funkčná. Voronin tvrdí, že cieľom jeho vládnej strany je budovať trhové hospodárstvo, pričom "existuje eurokomunistický model, ktorým sa budeme riadiť". Keďže posledných 10 rokov "sa vyznačovalo odcudzením a deštrukciou spojenou s morálnou i fyzickou devastáciou obyvateľstva, treba obnovu Moldavska začať od nuly". Otázne však je, či terajšia opozícia uposlúchne jeho výzvu a opustí barikády "v záujme blahobytu a šťastia moldavského ľudu". Popri sociálnej demagógii, s ktorou sa vyhrávajú voľby, však má Voronin aj potrebnú dávku pragmatizmu nevyhnutnú na prežitie, a preto hneď po parlamentných voľbách oznámil, že "nie je možné vrátiť staré časy. Svet sa zmenil, ale čokoľvek bude možné urobiť pre zlepšenie života ľudí, pre oživenie ekonomiky, pre vyjasnenie vzťahov vnútri krajiny aj s našimi susedmi, urobíme to."
Viac Moskva ako Brusel
Je celkom logické, že niekdajší absolvent Akadémie sociálnych vied pri ÚV KSSZ a Policajnej akadémie ZSSR, ktorý bol v čase rozpadu Sovietskeho zväzu moldavským ministrom vnútra a potom ešte krátko pracoval aj na ruskom ministerstve vnútra, si za cieľ svojej prvej zahraničnej cesty vo funkcii prezidenta vybral Moskvu. Počas minulotýždňovej návštevy tam opäť zdôraznil svoj záujem o včlenenie Moldavska do zväzového štátu Ruska a Bieloruska, no zároveň pripomenul (v snahe nezopakovať Lukašenkovu chybu), že jeho krajina na to ešte nie je pripravená a o závažnom kroku bude musieť rozhodnúť referendum. Ako lišiacky zdôraznil: "Ľudia musia cítiť, že blízka spolupráca je skutočne výhodná, a potom budú zväzok podporovať." Inými slovami: Moldavsko bude ochotné ponúknuť Rusku svoju strategickú pozíciu na juhu Európy (na severe má Moskva Bielorusko) za ekonomickú pomoc, ktorá by krajinu pomohla vyviesť z marazmu.
Na druhej strane pragmatik Voronin potrebuje aj poistku. Preto navrhol predchádzajúcemu centristickému premiérovi Dumitrovi Braghisovi, ktorý má vďaka presadzovaniu ekonomických reforiem renomé v zahraničí, aby zostal vo funkcii. "Nechceme mať jednostranný parlament a vládu a pripomínať stredoázijský režim založený na kulte osobnosti", tvrdí Voronin. Jeho "demokratická a reformistická vláda odborníkov" pod vedením Braghisa by však zrejme ťažko realizovala myšlienky tohto typu: "Keď bude v záujme štátu privatizovať, budeme privatizovať. Ak bude v štátnom záujme znárodňovať, budeme znárodňovať."
Hoci sa Kišinev začína viac upriamovať na Moskvu, dobre vie, že potrebuje aj pomoc Bruselu a Medzinárodného menového fondu. Ten v decembri schválil krajine pôžičku 142 miliónov dolárov na podporu reforiem stimulujúcich ekonomický rast. Otázny je ďalší vývoj vzťahov s NATO. Generálny tajomník aliancie George Robertson ešte vlani v Kišineve tvrdil, že Moldavsko je kľúčovým partnerom NATO v programe Partnerstvo pre mier... "Čo bolo, bolo" - hovorieval major Terazky a vraví to zrejme aj súčasný riadiaci dôstojník. Všetko však aj tak závisí od toho, akú tortu sa podarí psíčkovi a mačičke v Kišineve pre hladných Moldavčanov upiecť.
