Zlý začiatok, dobrý koniec?
Po jedenástich dňoch americkí a čínski diplomati ukončili konflikt, ktorý vznikol po kolízii amerického špionážneho lietadla s čínskou stíhačkou. Čínsky pilot na ňu doplatil životom a 24 členov posádky amerického lietadla sa ocitlo v rukách čínskych úradov. Tento incident pravde- podobne dlhodobo poznačí vzťahy medzi oboma krajinami.
Stret lietadiel sa odohral v blízkosti ostrova Chaj-nan v Juhočínskom mori. Juhočínske more predstavuje spolu s Tchajwanským prielivom tie úseky morskej hranice Číny, kde perspektívne hrozí eskalácia napätia. Nachádzajú sa tu síce len malé skupiny ostrovov (Spratleyho a Paracelské), tie však majú strategickú polohu. Pod morským dnom je ukrytých 34 miliárd ton ropy a oblasťou prechádza veľmi dôležitá námorná cesta spájajúca východnú Áziu s južnou Áziou a Blízkym východom. Spomínané trasy využíva aj americké vojenské loďstvo pri plavbách medzi základňami v Japonsku, resp. v Južnej Kórei a v Indickom oceáne. Monitorovanie oblasti špionážnymi lietadlami je rutinnou záležitosťou a americké pozorovacie lety neustali ani počas poslednej krízy. V Juhočínskom mori od začiatku 80-tych rokov najdôraznejšie presadzuje teritoriálne nároky Čína, ale ostatné štáty obasti (Vietnam, Filipíny, Malajzia) tieto nároky odmietajú a v minulosti opakovane dochádzalo k drobným konfliktom.
Otázka Tchaj-wanu
Letecký incident predstavuje symbolický začiatok novej éry čínsko-amerických vzťahov. Bývalý prezident Bill Clinton pokladal ČĽR za strategického partnera a hoci dialóg s Pekingom nebol ľahký a v máji 1999 po bombardovaní čínskeho veľvyslanectva v Belehrade došlo k vážnej kríze vo vzájomných vzťahoch, situáciu sa podarilo upokojiť. Administratíva Georga Busha vníma Čínu ako strategického konkurenta a, podobne, ako vo vzťahoch s Moskvou, bude jej prístup pravdepodobne ráznejší.
Po úvodnej marcovej návšteve čínskeho vicepremiéra Čchien Čchi-čchena v USA, ktorá odštartovala kontakty Pekingu s novým americkým prezidentom (čínskym favoritom bol Al Gore), sa s napätím očakáva aprílové rozhodnutie americkej strany o predaji obranných zbraňových systémov Tchaj-wanu. V amerických plánoch budovania protiraketového obranného systému existuje aj verzia, podľa ktorej by sa tento bezpečnostný dáždnik mal rozprestrieť nad Japonskom a Tchaj-wanom, voči čomu Peking vehementne protestuje, pretože by to oslabilo jeho ambície pričleniť ostrovný štát pod vládu pevninskej Číny. V Ženeve zároveň zasadá Komisia OSN pre ľudské práva, na ktorú prišla americká delegácia - ako každoročne - s rezolúciou kritizujúcou dodržiavanie ľudských práv v Číne. Letecký incident treba vnímať v týchto súvislostiach.
Riziká eskalácie
Zhoršenie vzťahov posilnilo v prvom rade pozície čínskej Ľudovej oslobodzovacej armády, ktorej štruktúry v prvých dňoch krízy udávali tón. Minister obrany Čch Chao-tchien - v rokoch 1950-53 bojoval na Kórejskom polostrove proti americkým vojskám - je konzervatívny politik, ktorý vníma Spojené štáty ako protivníka oslabujúceho vplyv Číny v regióne východnej Ázie. Čínsky prezident Ťiang Ce-min odišiel spolu s vicepremiérom Čchien Čchi-čchenom na plánovanú návštevu krajín Južnej Ameriky, ale ich stanoviská určovali dianie v Pekingu. Príznačné bolo aj zdržanlivé mlčanie premiéra Ču Žung-ťiho, ktorý sa sústreďuje najmä na ekonomické otázky. Na jeseň roku 2002 a jar roku 2003 sa chystajú výmeny na poste prezidenta a generálneho tajomníka KS Číny, takže krajina opäť raz vstupuje do citlivej prechodnej fázy.
Výrazné zhoršenie čínsko-amerických vzťahov by neprospelo ani jednej strane. USA by mohli skomplikovať plánovaný vstup ČĽR do Svetovej obchodnej organizácie alebo jej odňať možnosť trvalých normálnych obchodných vzťahov, schválenú Kongresom iba vlani. No obchodné sankcie by výrazne poškodili aj americkú ekonomiku. Ochladenie vzťahov môže destabilizovať situáciu v celom regióne a najvýraznejšie by na to doplatil Tchaj-wan, dlhodobo najcitlivejší problém medzi Pekingom a Washingtonom.
Agendu vzťahov Číny a USA netvoria iba bilaterálne otázky, ale napríklad aj zjednocovací proces na Kórejskom polostrove, otázky nešírenia jadrových technológií, či stabilita v tichomorskej oblasti. Vývoj na začiatku apríla ukázal, že ani jedna strana nemá záujem o eskaláciu konfliktu (na rozdiel od mája 1999 čínske úrady neumožnili obyvateľom Pekingu protestovať pred americkou ambasádou) a uvedomujú si vážnosť situácie. Plánovaná návšteva G. Busha na jeseň 2001, ktorej termín je ohrozený, by mohla prispieť k tomu, aby obidve strany napriek rozdielnym pohľadom na otázku Tchaj-wanu či dodržiavania ľudských práv nadviazali efektívne fungujúce vzťahy a predišli ďalším krízam.
Autor (1970) je sinológ a tibetológ
