List žiaka 5. B
Milá babička, konečne som sa dočkal prázdnin. Vysvedčenie som v zdraví prežil a dúfam, že ho prežiješ aj Ty. Napokon, v živote si toho už zaiste videla veľa, takže Ťa pár známok na lopatky nepoloží. Posledné dni v škole nám priniesli niekoľko noviniek. Dva týždne pred koncom školského roku zaviedli nový vyučovací predmet nazvaný HDP. Otecko si myslel, že to znamená hrubý domáci produkt, ale mamička mu povedala, že to je už dávno zrušené, pretože namiesto hrubého domáceho produktu máme vraj už iba hrubé..., však Ty už vieš, čo. HDP v skutočnosti znamená "hodina demokracie v praxi". Je to akýsi experiment, aby sme vraj vedeli, ako to v živote chodí. Podľa prvých náznakov si však myslím, že experiment sa neveľmi vydaril.
Na prvej hodine sme sa mali naučiť, čo je to sloboda tlače. Pán učiteľ siahol po Komenského vzore a ubezpečil nás, že sa budeme učiť formou hry. Potom rozdelil triedu na tri skupiny - v prvej boli novinári, v druhej svedkovia, v tretej sudcovia. Medzi novinárov zaradil iba tých žiakov, ktorí mali pri sebe istú finančnú hotovosť a čoskoro sa ukázalo, prečo. Pán učiteľ vzápätí oblial tabuľu špinavou vodou, vysypal smeti z koša, zhodil na zem kvetináč a vyhodil von z obloka špongiu. Pritom reval ako pavián. Po chvíli vyzval žiakov-novinárov, aby presne popísali všetko, čo videli. Potom tieto poznámky pozbieral, prečítal si ich a vyhlásil, že podáva na všetkých žiakov-novinárov žalobu. Žiaci-sudcovia i žiaci-svedkovia sa hneď pobrali za pánom učiteľom, aby spoločne vypracovali jednotlivé obžaloby podopreté svedeckými výpoveďami, v ktorých sa tvrdilo, že napísané nie je pravda, pretože pán učiteľ v ten deň vôbec nebol v školskej budove, ba ani v jej bezprostrednej blízkosti. Žiaci-sudcovia ihneď vyniesli rozsudok, na základe ktorého boli žiaci-novinári povinní pánovi učiteľovi zaplatiť určitú sumu za ohováranie a urážku osobnosti. Tieto peniaze si pán učiteľ rozdelil so sudcami i svedkami. Niektorí žiaci-novinári cúvli a zaplatili, iní sa vyhrážali, že to poženú vyššie. Tých potom po vyučovaní v blízkosti školskej budovy vyfliaskal prepadlík Kašuba z vedľajšej triedy, najatý pánom učiteľom.
Po týchto zážitkoch sme s napätím čakali na ďalšiu vyučovaciu hodinu. Na nej pán učiteľ vysvetľoval, ako vyzerá zjednotená Európa bez hraníc. My sme boli slovenskí občania, pán učiteľ bol colník a po jednom i v skupinkách sme odchádzali na dovolenku do zahraničia. Pán učiteľ-colník nás ubezpečil, že nepotrebujeme žiadne doklady. Napriek tomu sa však len máloktorému zo žiakov podarilo prejsť cez hranice. Pán učiteľ-colník vydával stále nové a nové nariadenia. Prvých vrátil od hraníc pre to, že mali na desiatu chlieb so salámou a mäsové výrobky sa nesmú voziť do zahraničia, ďalší nemali potrebnú finančnú hotovosť na plánovaný pobyt a zvyšok mal ploché nohy, nevhodné na pešiu turistiku. Z hodiny sme odchádzali s dobrým pocitom, že žijeme v zjednotenej Európe bez hraníc.
Koniec týmto vyučovacím experimentom urobil škandál tesne pred koncom školského roku. Viacerí rodičia sa totiž prišli sťažovať riaditeľovi školy, že ich deti prišli domov iba v spodnej bielizni a hromadne obvinili pána učiteľa z latentnej pedofílie. Môžem však potvrdiť, že k žiadnemu pokusu o zneužitie žiakov nešlo. V ten deň sme mali naplánované praktické ukážky fungovania demokratického štátu vo vzťahu štátu k občanom. My sme boli občania, pán učiteľ bol štát, a tak dlho zvyšoval dane a poplatky, až sme mu napokon odovzdali aj časti oblečenia. Na záver hodiny všetky háby pozbieral a s výkrikom: "Teraz sa musí každý postarať sám o seba, štát tu nie je na to, aby vás vodil za ručičku!" opustil triedu.
Milá babička, vidíš, že mám dôvod tešiť sa na prázdniny. Rodičia vravia, že Ty máš našťastie ešte totalitnú výchovu, takže sa nemusia báť, že mi budeš celé leto predvádzať fungovanie normálnej súčasnej rodiny. Teším sa na Teba a srdečne Ťa pozdravujem, Tvoj Tóno Tojeono.
