Vpred či vzad?
Finálne práce na stavbe Babylonskej veže podľa cirkevných zdrojov ohrozilo akési zmätenie jazykov, ktoré zoslal Najvyšší Stavbyvedúci, aby predišiel nebotyčnému narastaniu ľudskej pýchy a samoľúbosti. Tejto poučnej témy sa odvtedy veľakrát zmocnili myslitelia rozličného druhu, ktorí napokon svorne sformulovali čosi ako poučku. Tá znie, že odkedy ľudia vynašli reč, prestali si rozumieť a odkedy existujú časomerné prístroje, nemáme na nič čas. V súčasnosti zrejme opäť hrozí, že pýcha a samoľúbosť pretnú oblaky, nuž zákonito sa znovu objavuje aj zmätenie jazykov a skrumáž pojmov. Veď sa len zamyslime nad tým, s akým zadosťučinením počúvame a komentujeme potláčanie mládežníckych nepokojov, ktoré sprevádza každučké zasadanie menového fondu. Sme totiž skalopevne presvedčení, že tamtí mladí nevedia, čo robia, a preto ich treba spacifikovať, kým naši mladí v osemdesiatom deviatom naopak vedeli, čo robia, a preto treba spacifikovať tých, ktorí proti nim zasiahli. Prosím vás, neobviňujte ma z toho, že schvaľujem násilie. Naopak, som presvedčený, že násilie môže splodiť iba ďalšie násilie a táto reťaz sa prakticky nikdy nekončí. Chcel som iba poukázať na to, že ani jednoduchý pojem "mladý človek" nie je už dnes všeobecne zrozumiteľný.
Rovnako nezrozumiteľným sa mi zdajú výrazy "vpred" a "vzad", hoci napríklad učitelia telesnej výchovy a vojenskí velitelia by mi ich určite boli schopní vysvetliť veľmi presne. Nemám však na mysli obraty fyzické, ale skôr obraty politické a predovšetkým ekonomické. Nájde sa dnes nespočetne veľa mladých ekonómov a najmä zelenobradých ekonomických komentátorov v periodikách, ktorí sú ochotní s fanatizmom, aký nepoznali ani viacnásobní frekventanti bývalých straníckych školení, seminárov a politických škôl, vycediť poslednú kvapku krvi, aby nás presvedčili o napredovaní našej spoločnosti. Naša údajná cesta vpred je však z historického hľadiska vlastne cúvaním do pomerov, z ktorých sme pred viacerými desiatkami rokov vyšli. Ani najväčší technický analfabet by si zrejme netrúfol dnes, v čase počítačov a hi-fi systémov tvrdiť, že technické napredovanie spočíva v znovuobjavení kryštálky len preto, že kryštálový prijímač nevyžaduje žiadny zdroj energie.
Ale aby sme nekrivdili iba mladým, treba povedať, že zmätenie pojmov si osvojila aj staršia generácia. Z jej úst však znie trochu smiešne pohrávanie sa s pojmami "totaliťák", "staré štruktúry", či so všetko zahrňujúcim hodnotením, že pokrok (aký pokrok, pozri vyššie) brzdia staré komunistické kádre, ktoré sa usadili v nových funkciách. Ak si tým niekto lieči postrapatené nervy, prosím, je to jeho vec a záležitosť jeho terapeutických metód. Pred pár dňami sa mi náhodou dostali do rúk česko-slovenské noviny A-Zet (naozaj boli v každom ich čísle slovenské i české články a správy). Vo vydaní z mája 1938 si mohli čitatelia prečítať i túto básničku: Dnes Jiří říká, aby dostal mandát, že do lidu je nutno hodně hesel nandat. A proto přišel s tím: když zvolen lidmi bude, že všechny diety prý rozdá mezi chudé. Hle, jaký dobroděj se na radnici tlačí, což kdyby z tajných kont hned rozdal něco radši? Tak kam to vlastne ideme? Vpred či vzad?
