Každý sa nepostará sám o seba

"Na viacerých miestach Európy, ale aj sveta sa objavujú nové formy kapitalistického neoliberalizmu. Tie si podriaďujú ľudskú bytosť, ľudskú dôstojnosť a zároveň podmieňujú rozvoj národov slepými silami trhu, zaťažujúc pritom zo svojich mocenských centrál menej šťastné krajiny neznesiteľnými bremenami.
Počet zobrazení: 1372

"Na viacerých miestach Európy, ale aj sveta sa objavujú nové formy kapitalistického neoliberalizmu. Tie si podriaďujú ľudskú bytosť, ľudskú dôstojnosť a zároveň podmieňujú rozvoj národov slepými silami trhu, zaťažujúc pritom zo svojich mocenských centrál menej šťastné krajiny neznesiteľnými bremenami. Takéto sú dnes vzťahy v rodine národov, kde sa ich niekoľko prehnane obohacuje na úkor rastúceho zbedačovania mnohých iných. Bohatí sú čoraz bohatší a chudobní čoraz chudobnejší."

Tie slová vyslovila v roku 1998 jedna z najvýznamnejší osobností druhej polovice minulého storočia - pápež Ján Pavol II. Adresoval ich vyspelým priemyselným štátom, ktoré žiadajú transformujúce sa krajiny znížiť vládne subvencie, a pritom sami vynakladajú stovky miliónov na reštrukturalizáciu podnikov či razantnú podporu poľnohospodárstva. USA naliehajú napríklad na stredoeurópske krajiny, aby zásadným spôsobom redukovali rozpočtový a obchodný deficit, hoci sami patria medzi štáty s najväčším obchodným deficitom.

Obraz skutočnej demokracie

Demokracia nie je len politická pluralita, právny štát, či možnosť hovoriť do veci verejných. Základom skutočnej demokracie očami ľavičiara by mali byť priaznivé hospodárske a ekonomické podmienky, politická stabilita, ktorá umožňuje každému občanovi využívať ľudské práva a slobody. Môžeme pod pojmom demokracia rozumieť také fungovanie spoločnosti, v ktorej sa občania spoločne s vládou a parlamentom stávajú rukojemníkmi vlastníkov veľkokapitálu a sú odkázaní na nimi kontrolované výroby či obchody?

Každá vládna moc na Slovensku od roku 1989 prispievala k čoraz citeľnejšiemu deleniu spoločnosti na bohatých a chudobných. To =nevznikalo prirodzenou hospod=E1rskou s=FA=9Da=9Eou, no poskytnut=EDm výhod privatizérom, ktorí prišli bez kvapky potu k bývalému spoločnému majetku. Výraz "buržoázia" sa nahradil moderne znejúcim termínom - kapitálotvorná vrstva, ktorý má vytvoriť dojem, že táto elita nemá záujem vytvárať hodnoty pre seba, ale pre všetkých. Opak je však pravdou.

Pravičiari, a teda aj značná časť súčasnej vládnej moci, nám vnucujú zásadu, že sa každý má postarať sám o seba. Ako to však dokážu mladí ľudia, keď im chcú cez spoplatnenie štúdia zobrať šancu na lepšiu budúcnosť? Ako sa môžu mladé rodiny postarať o svoje bývanie, keď sa byty nestavajú a tých niekoľko, čo sa vybuduje, majú kozmické ceny? Ako sa ľudia postarajú sami o svoje zdravie, keď sa ovocie či zelenina stali luxusom? A čo má robiť vyše polmiliónová armáda nezamestnaných? Tomu chýba základná logika. Zodpovednosť každého jednotlivca za seba samého sa dá vyžadovať až vtedy, keď spoločnosť vytvorí také ekonomické podmienky, ktoré dajú rovnaké šance pre všetkých.

Rovnosť šancí

Namiesto zachytenia civilizačných trendov a maximálneho využitia špičkových výdobytkov modernej vedy a techniky sa vývoj na Slovensku od novembra 1989 zameral na život z podstaty, ktorú po štyridsiatich rokoch tvrdej práce novému režimu zanechali milióny poctivých pracujúcich ľudí. Niekdajšie sociálne vymoženosti, napríklad nízke ceny základných potravín, dostupné školské stravovanie a ubytovanie, mladomanželské pôžičky, či bytová výstavba sú dnes len ozvenou minulosti. Darmo niekto sníva o vlastnom byte, novom aute, či dovolenke v zahraničí, keď žije z ruky do úst, od výplaty k výplate. Dnes sa majú lepšie podvodníci ako tí, čo tvoria hodnoty. Pre ľavičiara nie je prijateľný systém, ktorý odsunul ľudí na vedľajšiu koľaj tým, že stratili možnosť pracovať, roztvoril veľké sociálne nožnice a zo dňa na deň vzrastá počet detí, ktoré si nenosia do školy desiatu nie preto, že by na ňu zabudli...

Nová nádej pre Slovensko

V SR žije vyše 11 percent obyvateľov pod hranicou chudoby, máme takmer dvadsaťpercentnú nezamestnanosť a skoro tri štvrtiny pracujúcich dostáva mzdu nižšiu, ako je priemer v národnom hospodárstve. V takejto situácii spoločnosť potrebuje silnú a modernú ľavicu. Predchádzajúce kroky sú už nepoužiteľné, alebo v súčasnosti vedú nesprávnym smerom. Socialistické strany majú historickú povinnosť byť ochrancom a organizátorom nového typu pokroku, novej nádeje pre široké vrstvy. Prioritnú pozornosť preto musia venovať riešeniu alarmujúcej nezamestnanosti, odstráneniu štrukturálnej chudoby, či razantnému boju s korupciou a organizovaným zločinom.

Slovenská ľavica musí stáť jednoznačne na strane ľudí práce, bojovať proti útlaku, vykorisťovaniu a za takú spoločnosť, ktorá občanom poskytne okrem politických demokratických hodnôt aj materiálne podmienky. Tie im sprístupnia všetky práva aj v hospodárskej oblasti a zabezpečia slobodný rozvoj v sociálne spravodlivom prostredí. Na napĺňanie svojich ideálov potrebuje sociálny štát, v ktorom by mala byť plná zamestnanosť a spravodlivá odmena samozrejmosťou, zdravotníctvo a školstvo nesmie byť vydané napospas primitívnym trhovým vzťahom. Ak chceme, aby ľavica pevne zakotvila medzi občanmi, treba mať jasnú predstavu o riešení celospoločenských problémov. Definovanie základných princípov jej pôsobenia v spoločnosti je začiatkom písania novej socialistickej línie. Len nové riešenia, jasne definované princípy môžu priniesť novú nádej pre širokú verejnosť.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984