Reklama
Reklama

Mediálna politika prioritnou výzvou

Podcenenie mediálnej politiky ľavicou je na Slovensku jednou z hlavných príčin neúspechu socialistických myšlienok v našej verejnosti. Trhovo orientované mocenské sily ihneď pochopili kľúčovú úlohu medií a informačnej manipulácie, a preto sú natoľko úspešné.
Počet zobrazení: 924

Podcenenie mediálnej politiky ľavicou je na Slovensku jednou z hlavných príčin neúspechu socialistických myšlienok v našej verejnosti. Trhovo orientované mocenské sily ihneď pochopili kľúčovú úlohu medií a informačnej manipulácie, a preto sú natoľko úspešné.

Ľavica si nemá prečo klásť morálne zábrany pred informačnou politikou. Mediálna manipulácia v súčasnosti jednoducho jestvuje a úlohou ľavice nemôže byť iba márne úsilie tento jav odstrániť. Naopak, je nevyhnutné túto skutočnosť využiť vo svoj prospech. V situácii, keď jej informačný trh ovládajú pravicové sily, nemožno ostávať v akejsi filantropickej pasivite.

Nevyhnutná alternatíva

Súčasný veľkokapitál celkom ovládol svet informácií a až na niekoľko výnimiek sa dá hovoriť o monopole kapitalistického myslenia v mediálnej sfére. Ľudia sú preto každý deň konfrontovaní s presne takými informáciami, aké im selektujú a nanucujú vládnuce sily ekonomického liberalizmu. Kritické myslenie teda nie je a ani nemôže byť rozvíjané, pretože ľudia nie sú postavení pred fakty o podstate súčasného kapitalizmu, ale žijú v ilúziách, ktoré im vytvára západná propaganda. Ľavica jej jednoducho musí vytvoriť alternatívu. Na Slovensku je táto úloha o to podstatnejšia, že totálny monopol pravice v mediálnej oblasti už stihol vytvoriť dokonalú pôdu na rozsievanie amerikanizácie a trhového nihilizmu. Ľavica však napriek tomu zatiaľ nedokázala vytvoriť jediné mienkotvorné médium ani v jednej z troch základných sfér mediálnej politiky - v televízii, tlači a rozhlase, nehovoriac o internete.

V SR nejestvuje naozaj mienkotvorný ľavicový denník a akoby aj chýbala vôľa zo strany socialistického hnutia takéto periodikum mať a vplývať ním dennodenne na verejnú mienku. Takisto v oblasti rozhlasového vysielania vyzerá situácia rovnako zúfalo. Je to však najmä televízia, ktorá našej ľavici neospravedlniteľne chýba. To je zároveň jedným z hlavných dôvodov, prečo takmer nik nepočuje volanie ľavice po sociálnejšej a spravodlivejšej spoločnosti. Treba si však uvedomiť, že ľavica nepotrebuje iba priestor v rámci niektorých médií, ale potrebuje vytvoriť alebo ovládnuť celé jedno komerčné televízne médium, a zároveň komplexne pracovať na mediálnej politike vo všetkých jej sférach.

V súčasnosti je mediálna manipulácia úzko spätá predovšetkým s informačnou taktikou vládnucej triedy v oblasti televízneho vysielania. Jedným zo základných problémov sa stalo zmanipulované spravodajstvo, na ktorého existenciu upozorňuje o. i. americký filozof Noam Chomsky. Je zrejmé, že väčšinu spoločnosti v ktoromkoľvek štáte tvoria apolitickí ľudia. Túto skupinu politika zaujíma pramálo, čiže si, prirodzene, bez pomoci médií nevedia vytvoriť relevantný názor. Samozrejme, správne volená forma spravodajstva, ako i vhodný výber diskusných tém v televíznych reláciách im ponúkajú a nanucujú postoje celkom v záujme vládnucej triedy. Čiže ľavica si musí takisto vytvoriť možnosť vplývať na myslenie obyvateľov, a to najmä cez tzv. tvrdé médiá - rozhlas a televíziu. Socialistické hnutie teda stojí pred výzvou formovať kvalitnejších, vzdelanejších a informovanejších ľudí.

Alternatívne filmové umenie

Pretože politika podstatnú časť ľudí veľmi nezaujíma, je nevyhnutné sledovať aj iné rozmery mediálnej politiky. Väčšina neočakáva od televízie iba politiku, ale predovšetkým kultúru a umenie, filmy, seriály, zábavné relácie a pod. Tie takisto, a často oveľa intenzívnejšie, formujú človeka a jeho pohľad na svet. I v tejto oblasti by preto mala mediálna politika ľavice reagovať na výzvu doby. V oblasti filmového priemyslu sa popri hollywoodskych komerčných trhákoch, udržujúcich ľudí v slepote a pasivite (tým, že propagujú trhovú spoločnosť a trhové myslenie), nakrútili aj kritické filmy, ktoré poukazujú na nezmyselnosť súčasného kapitalistického sveta. Ide o filmy obnažujúce chudobu, sociálnu nespravodlivosť, zverstvá páchané buržoáznou mocou - jednoducho, ponúkajúce všetko to, čo sa verejnosti márne usiluje predostrieť ako problém socialistické hnutie. Zároveň existuje i množstvo alternatívnych umeleckých filmov, s ktorými sa na obrazovkách televízie zväčša nestretneme, no ktoré takisto veľmi kriticky reagujú na súčasnú dobu a môžu intelektuálne pozdvihnúť najmä mládež odchovanú na amerických komerčných brakoch.

S kritickými filmami, či už komerčnými alebo umeleckými, sa stretneme na obrazovkách slovenských televízií zriedkakedy. Nie preto, že by ich bolo málo, ale jednoducho preto, že mediálna politika vládnucich tried aj filmy selektuje smerom k dôslednej manipulácii s ľudským myslením. Pritom nemusí ísť zákonite o nejakú buržoáznu konšpiráciu. Komerčná televízia, ktorá je v súčasnosti pre slovenskú ľavicu nevyhnutnosťou, však musí byť organizovaná a verejnoprospešná, a teda nemôže byť postavená len na báze individuálneho zisku. Práve takáto by pomocou správneho výberu mediálnych programov kultúrneho typu mohla vplývať na myslenie verejnosti a pestrosťou svojej ponuky si zároveň zabezpečiť aj dostatočnú atraktívnosť a sledovanosť. V prostredí kapitalistickej mašinérie sa netreba báť využívať i komerčnosť. Samozrejme, vhodne regulovanú a použitú na nekomerčné ciele.

Príklad pragmatickej pravice

Úloha socialistického hnutia je teda jednoznačná: ovládnuť aspoň jedno televízne médium a pomocou vhodnej mediálnej selekcie postupne otvárať ľuďom oči, a to tvrdo a nekompromisne, ale zároveň i nenáročným spôsobom. Buržoázia nám ukazuje cesty, ako ľahko sa dá ovládať ľudské myslenie pomocou mediálnej manipulácie. Socialistické hnutie je v tejto oblasti absolútne neefektívne a zdá sa, že už naozaj dozrel čas zobrať si príklad od pragmatickej pravice. Iba takýmto spôsobom možno vytvoriť alternatívu propagandy a umožniť aj apolitickým ľuďom vytvoriť si objektívnejšiu mienku o súčasnosti. Pokiaľ sa nenájde spôsob ako založiť na Slovensku celospoločenské socialistické mienkotvorné médium, potom sa nikdy nenájde ani spôsob ako pôsobiť proti tvrdosti trhovej spoločnosti inak než donquijotovskými metódami.

Prirodzene, pozícia kapitalistických síl je v mediálnej politike podstatne lepšia. Vlastnia potrebný kapitál na projekty propagandy a keď im chýba (čo sa stáva najmä v literárnej intelektuálskej oblasti), vždy sa nájdu nejakí Sorosovia, ktorí im ho s radosťou poskytnú. V súčasnej modernej demokracii nie je možné vplývať na spoločenské zmeny bez podpory obyvateľstva. Proti pravicovej propagande sa nemožno ostýchať použiť ľavicovú propagandu!

Samozrejme, i médiá zamerané na intelektuálne vrstvy spoločnosti majú svoj zmysel, ale priznajme si: masové hnutie a revolúcia v myslení sa pomocou týchto médií dosiahnuť nedá. Okrem toho, intelektuáli, vzhľadom na znalosť problémov súčasnej doby, jednoznačne v celom svete inklinujú k ľavici, a preto nemôžu byť prioritným, či dokonca jediným odbytišťom informačnej politiky socialistického hnutia. Socializmus sa nemôže stať záležitosťou iba úzkeho okruhu intelektuálov, je nevyhnutné vrátiť mu jeho masový rozmer. Mediálna politika je pre slovenskú ľavicu jedna z mnohých výziev, ktoré ostávajú naďalej v úzadí. Podcenenie úlohy médií by mohlo mať pre socializmus na Slovensku osudové následky.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama