Záhady slovenčiny
Je známou skutočnosťou, že slovenský jazyk robí občanom tzv. vyspelých krajín nemalé problémy. Jednoduché porovnanie s našimi deťmi, ktorým hovorenie slovenčinou nerobí žiadne problémy (ba občas je potrebné ich násilne v tom hovorení krotiť), nás núti položiť si otázku, prečo sa vlastne o týchto krajinách hovorí ako o "vyspelých". V duchu slovenských tradícií však buďme zhovievaví k cudzincom a snažme sa im pomôcť dosiahnuť našu úroveň.
Čo je teda potrebné vykonať aby sme slovenský jazyk urobili pochopiteľnejším pre zahraničných neborákov? Je známe, že títo sa pri úlohách, ktoré presahujú ich schopnosti, zvyknú spoliehať na pomoc výpočtovej techniky. Ani tu však nedosiahli bohvieakú úroveň, keď si dokážu pomôcť iba v prípadoch, ktoré sa dajú pomerne priamočiaro algoritmizovať. Ako prvý krok v našej pomoci svetu sme sa preto podujali identifikovať slovné spojenia a obraty, ktoré sa evidentne vymykajú tzv. logickému chápaniu a môžu prinášať problémy pri algoritmizácii slovenského jazyka.
- Sloveso dať - v bežnom význame je spojené s odovzdaním niečoho niekomu (subjekt X dáva subjektu Y objekt Z). Pravda, je tu (pre občanov iných krajín zaiste) nepochopiteľná výnimka - ak X je rodu ženského, Y rodu mužského, Z je NULL a sloveso "dať" je v minulom čase (napr. Anča dala Janovi), tak bežná interpretácia je úplne na hlavu postavená (inverzná). Veď toto spojenie sa používa na popis situácie, v ktorej sa predpokladá, že to bol subjekt Y (Jano), ktorý odovzdal subjektu X (Anči) čosi, čo mal predtým vo svojej držbe (a čo spravidla nie je NULL).
- Ďalší unikát slovenčiny sme nazvali prosto: "dimenzionálna diferencia". V slovenskej geometrickej terminológií pre "vnútro" objektu platí, že dvojdimenzionálne objekty majú obsah a trojdimenzinálne objem. Keď si však zoberieme obyčajný trojdimenzionálny objekt, napríklad krabicu, bežne sa hovorí o jeho obsahu, teda že niečo obsahuje. Vysvetlenie tejto skutočnosti sme objavili iba v prípade, keď zmieneným trojdimenzionálnym objektom je na Slovensku taká obľúbená fľaša, prípadne pohárik. V takom prípade nie je totiž problém to, čo je vnútri objektu, premietnuť do (dvojdimenzionálnej) roviny, aj keď vo väčšine prípadov by to bola škoda.
- Iným špecifikom je slovné spojenie "je v tom". V prípade, že sa týka subjektu ženského rodu, aj napriek neurčitosti umiestnenia v priestore (kde to vlastne je) je jeho interpretácia naprosto jednoznačná, čo však už neplatí v prípade, keď sa toto spojenie používa vo vzťahu k subjektu mužského rodu. A aby sa to ešte viac skomplikovalo, spresnením miery zainteresovanosti príslušného subjektu ("je v tom až po uši") sa rozdiely strácajú a interpretácia je v takomto prípade nezávislá od rodu príslušného subjektu.
- Slovenský jazyk má aj ďalšiu svetovú raritu vymykajúcu sa bežnej logike. Veď kde inde existuje termín, ktorý má v podstate rovnakú interpretáciu ako jeho negácia? Po konkrétny príklad nemusíme chodiť ďaleko - slovenská hanebnosť i nehanebnosť by teoreticky mali byť antagonistické, napriek tomu sa v praxi rovnako interpretujú, majú rovnaký negatívny význam. Nuž, opäť sa raz ukázalo, ako je to v skutočnosti s tak často spomínanou "vyspelosťou" niektorých krajín. Veď sme to my, kto im musí vysvetľovať čosi, čo je pre nás úplne samozrejmé - niet teda pochýb o tom, kto tu zreteľne zaostáva. O výške nášho náskoku svedčí aj naša miernosť a nadhľad pri pozorovaní pachtenia sa neborákov, ktorí si komplexy zo svojej zaostalosti riešia nepretržitou mohutnou propagandou o údajnej vyspelosti svojej krajiny. Buďme však zhovievaví a nezatracujme ich - ak im dáme šancu, môžu sa ďalej vyvíjať správnym smerom. Veríme, že k tomu im napomôže aj náš príspevok.
