Čestnosťou a poctivosťou k chudobe

Slovenská lekárska komora (SLK) oslávi 3. decembra 2001 desiate výročie svojho vzniku. Bezpochyby sa zaslúžila o urýchlenie pri presadzovaní transformácie zdravotníctva. Žiaľ, nevyhla sa ani chybám. SLK sa usilovala aj o presadzovanie takých požiadaviek, ktorých podmienky na realizáciu jednoducho objektívne nedozreli. Alebo sa zámerne odvracala od takých, kde by si musela páliť prsty s vrchnosťou. Preto ich alibisticky presunula na "vyriešenie" na námestia, zimné štadióny, mítingy, kde sa veľa povedalo i povyhrážalo. A život išiel ďalej.

Život je nádherná zmena

V marci 1993 sa pod heslom Za záchranu zdravia zišli lekári na bratislavskom Námestí SNP. Po prvý raz takto verejne chceli občanov upozorniť na nedostatok financií v zdravotníctve. Snem SLK v máji toho istého roku konštatoval, že stav v tomto rezorte je kritický a vtedajší minister Viliam Soboňa vraj urobil rad voluntaristických rozhodnutí. Bola to však SLK, ktorá ho 13. januára 1993 doslova dotlačila do rozhodnutia prijať financovanie zdravotníctva formou nemeckého bodového systému.

Bola to opäť komora, ktorá sa "zaslúžila" o jeho odvolanie 17. novembra 1993 v NR SR. V zákulisí sa pracovalo na plné obrátky. Veď napríklad už v tom čase - citujme z listu vtedajšieho prezidenta SLK J. Pecháňa (11. mája 1993): "…oceňuje snahu podpredsedu vlády MUDr. Romana Kováča hľadať riešenie kritickej situácie a vytvoriť podmienky na záchranu a oživenie nášho zdravotníctva". Práve komorou nanútený bodový systém sa stal o. i. jedným z hlavných dôvodov odvolania ministra Soboňu. No, a že sa napokon nič prevratné v riešení kritickej situácie nenašlo, netreba vari pripomínať. Stačilo nájsť a "odstreliť" vinníka. Mimochodom, ako dnes hodnotí prácu bývalého vicepremiéra vlády za HZDS a súčasného ministra zdravotníctva za SDKÚ Romana Kováča? Život je nádherná zmena! Veď koncom roka 1992 Roman Kováč obhajoval úľavu štátu v roku 1993 z neplatenia do Fondu zdravotného poistenia za neproduktívne obyvateľstvo.

Vznešené slová

Preskočme krátku časovú etapu - ministrovanie Ireny Belohorskej a Tibora Šagáta v roku 1994 - a pripomeňme si ďalšiu protestnú akciu, ktorú komora pripravila iba niekoľko mesiacov pred voľbami. V kresle ministra zdravotníctva sedel Ľubomír Javorský (HZDS). Miesto konania: Zimný štadión Vladimíra Dzurillu v Bratislave. Termín: 18. apríl 1998. Padli veľké, niekedy až vznešené slová.

Napríklad prezident SLK L. Petričko o. i. povedal: "Máme takú silu, akú máme podporu. A máme takú podporu, akú máme silu."

Prezident Asociácie súkromných lekárov L. Pásztor: "Raz sa dá tam, potom zas tam a tak ďalej, do septembra to takto nevydrží."

Vtedajší poslanec, už za DU, Roman Kováč: "Ako poslanci máme tú smolu, že sme v opozícií, a preto sa nám nič nedarí presadiť. Národnej rade by sa mal prísť zodpovedať minister. My sme vec pomenovali a je na NR SR, aby vyhlásila stav núdze a ohrozenia. Zo zákona platobnú neschopnosť musí kryť vláda."

Ďalší poslanec za DU Tibor Šagát: "Naša lodička transformácie sa rúti do vodopádu. Titanic bola honosná loď, posielame do vesmíru kozmonautov, transplantujeme, ale najprv treba mať vyriešený systém zdravotníctva. (…) Smerujeme k CO cvičeniu a rozvíjaniu poľných nemocníc. Chceme vyzvať vládu, aby nevydávala obligácie na diaľnice, ale na zdravotníctvo."

Opäť do štrajku

Píše sa rok 2001 a Asociácia lekárov Slovenska (ALS), ktorá vznikla v lone SLK, s podporou skoro všetkých súkromných lekárov prvého kontaktu, pediatrov a špecialistov, zatvorila 19. septembra asi 90 percent ambulancií. Oficiálny dôvod? Účasť na školení bezpečnosti práce. Cieľ? Protest proti zníženiu minimálnej ceny bodu z 30 na 20 halierov Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP). Dotknutí lekári majú pravdu, že minimálna výška 30 halierov sa drží od roku 1994, a ceny vstupov odvtedy výrazne vzrástli.

VšZP však oznámila, že na zvýšenie minimálnej ceny bodu nemá, ale v rámci rozpätia 20 až 50 halierov chce dosiahnuť zainteresovanie lekárov na úsporných opatreniach. Kto ich bude realizovať, ten dostane aj 50 halierov. Napríklad pri predpisovaní liekov. Aj ona chce mať isté páky na ekonomizácii zdravotníctva. Jej experti tvrdia, že sa účelnou preskripciou liekov dajú ročne usporiť až tri miliardy korún. Súkromní lekári zasa horekujú, že takéto opatrenie má likvidačný charakter, lebo poisťovňa isto pôjde na minimálnu hranicu.

Najprv pred vlastným prahom

Samozrejme, nik nechce, aby tí, čo poctivo, na vysokej profesionálnej úrovni pracujú, so slušným správaním k pacientom a s enormným nasadením, boli ukracovaní. A poctivých je, našťastie, stále dosť. Ale dokedy? Preto by si mala ALS najskôr zamiesť pred vlastným prahom. Iba potom má morálne právo zatrúbiť do štrajku, v ktorom sa pacient má stať ich štítom i zbraňou súčasne. Ak štát, čiže vláda, neplatí do poistných fondov toľko, čo občania, prečo majú trpieť za ich rozhodnutie? Nech asociácia vyhlási, že členov vlády, poslancov hlasujúcich za takýto rozpočet bude liečiť len v prípade akútnych ochorení. Nezmysel? Nie! Pripomeňme si, ako minister Šagát v roku 1998 vyhlásil krízový stav, ktorý znamenal, že liečiť sa mohli iba akútne prípady. Opäť na to doplatil bezbranný občan.

Spomeňme si aj na vlaňajšiu hladovku lekárov za zvýšenie tarifných platov. Minister Kováč vtedy pri zvyšovaní platov nemocničným lekárom povedal, že tarifné mzdy vzrastú, ale iba diferencovane, nie plošne. Na to sa ozvala búrlivá mediálna vlna nesúhlasu vrcholiaca dvoma hladovkami. Lenže, v žilinskej výzve sa SLK (Informačné periodikum SLK č. 1-2/1995) zaviazala: "Presadiť požiadavku na 200-percentné zvýšenie platu lekárov, s akceptovaním jasne stanovených pravidiel umožňujúcich diferencovanie podľa kvality, charakteru a množstva práce lekára a neumožňujúcich individuálnu interpretáciu." Preto mal pravdu. Hladovku iniciovalo Lekárske odborové združenie, no zdá sa, v zmysle vyššie uvedeného, že v presadzovaní "lekárskych" požiadaviek vládne nekoordinovanosť, nejednotnosť, chaos. Zámer? Možno aj to. SLK sa totiž proti hladovke nepostavila. "Zabudla" na to, čo kedysi prijala?

Vydieranie či krátkozrakosť?

Na mimoriadnom Valnom zhromaždení 29. septembra 2001 sa rozhodlo, keďže sa nevyriešilo lepšie financovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti zo strany ministerstva, že v 11. a 12. októbra sa ambulancie súkromných lekárov opäť zatvoria. Oficiálny dôvod? Sanitárne dni. Aj sa tak stalo. Vyše 150 účastníkov valného zhromaždenia odmietlo požiadavku Ministerstva zdravotníctva SR, ako aj VšZP, tlmočenú pri rokovaniach o cenovom opatrení, aby boli lekári zainteresovaní na šetrení zdrojov za lieky. Tvrdili, že náklady na prevádzku ambulancií sa nezvýšia, ani neznížia v závislosti od predpísania či nepredpísania liekov lekárom. Zároveň vraj budú predpisovať lieky iba v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicínskymi vedami. Voľnejšie preložené, budú sa predpisovať len najdrahšie, teda zväčša originálne lieky.

Takýto postup je fatálnou krátkozrakosťou. Ak by sa totiž znížili výdavky na lieky, zostali by voľné zdroje i na prípadné zvýšenie ceny bodu. Niekde sa musí ušetriť, aby sa inde mohlo pridať. Limitom, aj pre lekárov, je štátny rozpočet. Ide predsa o zákon. Že zlý? To sme si už povedali. Aj spôsob ako proti nemu bojovať. SLK však podpísala s vládou Pakt stability. Dôvod? Z pohľadu prežitého, len a len politický. Pakt sa stal ich vlastnou pascou.

Lekári v súčasnosti profitujú i na tom, že slobodná voľba lekára na vidieku prakticky neexistuje. V tomto smere by sa mala reálne otvoriť sieť, ktorá by rýchlo vyčistila zdravotnícky priestor od lekárov, ktorí sa na lekárov iba hrajú. Pacient si vyberie dvere lekára, pred ktorými aj rád počká. Pred viacerými bude od rána do večera vždy pusto. Takisto by si mal právo po odchode z ambulancie prevziať "účet" o tom, čo mu poskytli, čiže, čo zaňho zaplatí zdravotná poisťovňa. Vzhľadom na to, že Ústava SR, ako aj Liečebný poriadok hovoria o bezplatnosti a zdravotné doplnkové pripoistenie ešte neexistuje, od pacienta sa nesmie inkasovať ani koruna. Realita, ako sme už spomenuli, je však v niektorých ambulanciách či nemocniciach úplne iná.

Trhací kalendár

A aj ďalšie vyhlásenia asociácie zaujmú. Zo svojho deontologického (etického) kódexu si totiž urobila trhací kalendár. Prečo? Napríklad v jeho bode 27 sa píše: "Lekár nesmie ordinovať neúčelné liečebné alebo iné úkony zo zištných dôvodov". Koľkí lekári za nastavenie pacienta na istý liek, zväčša pod vplyvom lekárov pracujúcich v záujme najmä farmaceutických firiem vyrábajúcich originálne lieky, berú tučné finančné provízie, alebo získavajú iné benefity, ako napríklad pobyty v atraktívnych turistických lokalitách? Preto chcú, na protest, predpisovať len tie najdrahšie lieky, aby si aj takto ospravedlnili svoje príjmy? Koľko peňazí zbytočne odchádza zo zdravotných poisťovní, ktoré mesiac čo mesiac plnia ľudia svojimi obligatórnymi odvodmi? A čo o tomto ďalej hovorí kódex? Citujme: "Nesmie za predpis liekov prijímať od výrobcov alebo obchodných organizácií žiadne finančné, ani iné hmotné výhody."

Koľkí nemocniční lekári radšej mlčia, ak na hospitalizáciu opakovane prijímajú pacientov od lekára, ktorý ich liečbou dohnal až na hranicu života a smrti?! V kódexe sa k tomu uvádza: "Lekár ručí chorému za zodpovedné, svedomité a starostlivé plnenie profesionálnych povinností." Prípadov zanedbania je viac ako dosť. I revízni lekári zdravotných poisťovní by vedeli o tom veľa povedať. Ako aj o takých prípadoch, keď lekár ordinuje pod vplyvom alkoholu, resp. sa ku chorému nespráva korektne, s pochopením a trpezlivo. Kódex pamätá aj na takýchto. Švagriná mi iba pred niekoľkými dňami povedala, že u svojho gynekológa pravidelne necháva asi 500 korún. Len za vypísanie receptu od nej pýta 50 korún. Všetko bez potvrdenia. Žiaľ, podobných prípadov nie je na Slovensku málo. V bode 44 kódexu sa k tomu píše: "Lekár nesmie zneužiť vo vzťahu k chorému jeho dôveru, závislosť akýmkoľvek spôsobom, najmä tým, že by si vynucoval finančnú úplatu alebo iný hmotný prospech."

Nesiahajte na minigubernie

Najväčším kameňom úrazu je to, že od ambulancií, vlastníctva lekární lekármi, rozličných súkromných centier, omladzovacích stredísk, jaskýň, až po voluntaristické rozhodovanie o tom, čo sa kde nakúpi, bez ekonomického a medicínskeho zdôvodnenia až po plošné nákupy, presadzovanie najdrahších liekov v rámci kategorizácie, likvidácie bývalých lukratívnych podnikov ako Medika či Imuna Šarišské Michaľany môžeme všetko nazvať vlastníctvom minigubernií istej významnej časti lekárov. Aj tých, ktorí sa angažovali či ešte stále angažujú v profesijných organizáciách. Len čo chce ktorýsi z ministrov na ne siahnuť, vystavuje sa smrteľnému nebezpečiu. Viacerí sa radšej preto - navyše, za spoluprácu im z toho kynie i nemalý prospech - do likvidácií minigubernií nepúšťajú.

Profesijné organizácie majú svoju silu a váhu. Dnes sa ukazuje, že im ide len a len o ich osobný prospech. A tak sa do popredia dostáva otázka vzťahov s otázkou riadenia. Existuje na Slovensku lekár, ktorý si s týmto tichým frontom dokáže poradiť? Ukazuje sa, že od roku 1989 sa to nepodarilo ani jednému. Keď však riaditeľ VšZP Eduard Kováč poukázal na amorálnosť, ako aj kriminálne pozadie transplantácie umelých šošoviek v Banskej Bystrici, za záchranu pána profesora sa nepriamo postavil až prezident republiky Rudolf Schuster. Ten prezident, ktorý kritizoval našich lekárov za svoj zlý zdravotný stav. A ukázalo sa, že nemal pravdu. A nemá ju ani teraz, keď jedného z nich, naopak, de facto obhajuje. Opýtal sa niekto pána profesora, akú šošovku hlave štátu našili? Registrovanú alebo neregistrovanú? Potom sa nečudujme, že všetci bez rozdielu sme v takomto marazme.

Občania zatiaľ platia

Lekári ďalej mlčia, ticho tolerujú "prácu" niektorých svojich kolegov. Situácia je už taká vážna, že strany by mali pouvažovať, či by do čela zdravotníctva (po voľbách) radšej nemali postaviť nelekára. Líder Smeru Robert Fico s takýmto projektom kedysi aj vyšiel, ale lekárska obec ho presvedčila, že historicky toto kreslo patrí lekárovi. Prečo však neposadiť do kresla napríklad ekonóma, právnika, či farmaceuta? Minigubernie by asi veľmi rýchlo zanikli. A ukázalo by sa, že peňazí až tak málo možno ani nie je. Tí, čo si za ne postavili vily, nakúpili drahé autá, deťom sa postarali o nadštandardné bývanie, navyše ich každoročne posielajú na zahraničné jazykové kurzy či iné platené stáže, súkromné školy, seba na superluxusné dovolenky, by to mohli potvrdiť. Boli by však blázni, keby sa k tomu dobrovoľne priznali.

Zatiaľ občania platia. Zdravotníctvo sa rozkráda a v mene pacienta sa ktosi nesmierne obohacuje. Slušnosť, čestnosť a poctivosť sa stali istou cestou k chudobe. Opak je synonymom úspešnosti. V zdravotníctve však navyše aj s fatálnym dopadom.