Reklama
Reklama

Majú mladí neustále zelenú?

Revolučné zmeny v novembri roku 1989 vraj spustili svojimi demonštráciami študenti a mladí ľudia. Bez ohľadu nato, či je tomu naozaj tak alebo je pravda niekde o kúsok ďalej, zostáva faktom, že práve mladí očakávali najviac zmien.
Počet zobrazení: 709

Revolučné zmeny v novembri roku 1989 vraj spustili svojimi demonštráciami študenti a mladí ľudia. Bez ohľadu nato, či je tomu naozaj tak alebo je pravda niekde o kúsok ďalej, zostáva faktom, že práve mladí očakávali najviac zmien. Odvtedy prešlo už takmer dvanásť rokov. Z vtedajších študentov sú dnes zrelí tridsiatnici a v školských laviciach ich vystriedali tí, ktorí novembrové zmeny v tom čase ešte vôbec nevnímali. Čo sa za ten čas zmenilo? Aké je dnes postavenie mladej generácie v našej spoločnosti? Chceme vôbec poznať odpoveď?

Revolúcia požiera vlastné deti

Bohužiaľ je tomu skutočne tak. Dejiny sa totiž s neúprosnou pravidelnosťou a všetkými ich chybami opakujú a gilotína času seká hlavy našich "revolucionárov" tak, ako vo francúzskej revolúcii. Počiatočnú eufóriu mladých ľudí, ich predstavy, že zmenia svet, po čase vystriedala dezilúzia, ktorá pomaly ale isto prechádza do skepsy. Návrat z námestí do školských lavíc ukázal, že na vzťahu učiteľ - žiak sa zasa tak veľa nezmenilo. Alebo predsa? Za tie roky sa u mnohých žiakov zakorenilo presvedčenie, že vzdelanie nemusí byť jediným prostriedkom na zabezpečenie kvalitnej existencie. Stačí mať peniaze. A školský systém, ktorý uprednostňuje encyklopedické nalievanie vedomostí do hláv pred úsilím o rozvoj tvorivosti, komunikácie a samostatného myslenia, nedokáže poskytnúť veľa protiargumentov.

Zo študenta nezamestnaný

Hoci je pre mládež príznačná zdanlivá a predstieraná apatia k spoločnosti, zdrvujúci je pre ňu pocit, že nikam nepatrí a nikto ju nepotrebuje. Je potom absolútne naivné očakávať od nich akúsi solidaritu a spoluúčasť s takouto spoločnosťou. Podobne je tomu v prípade starších vekových kategórií, kde navyše často zostávajú bez práce ľudia po nepretržitej celoživotnej účasti na výrobnom procese. Vyrovnať sa s touto novou negatívnou skúsenosťou je pre mnohých nezvládnuteľné. Po niekoľkých mesiacoch hľadania východiska prichádza rezignácia, ktorej dôsledkom je nezriedka alkoholizmus, gamblérstvo i alebo dokonca rozvrat v rodine. V rodine, ktorá by mala tvoriť základ každej zdravej spoločnosti.

Okrem zdrvujúcej 20-percentnej miery nezamestnanosti pôsobí rovnako zdrvujúco aj fakt, že 50 percent z tejto skupiny tvoria mladí ľudia vo veku do tridsať rokov. S minimálnou praxou, bez pracovných návykov a vzťahu k práci. Keď SDĽ vyšla svojho času s iniciatívou Právo mladých na prvé zamestnanie, stretla sa najmä u pravicových politikov a ekonómov s ironickými posmeškami. Až skutočnosť, že podobné projekty sú v štátoch EÚ už dávno zabehnuté (Anglicko - New Deal, Česko - Prvé zamestnanie, Nemecko - Program zamestnanosti mladých ľudí) im otvorila oči a boli ochotní viesť o tom diskusiu. V tomto roku sa konečne takýto projekt rozbehol aj na Slovensku a zameral sa najmä na mladých ľudí od 15 do 29 rokov. Realizuje sa prostredníctvom úradov práce a jeho výhodou i to, že sa do neho aktívne zapájajú aj zamestnávatelia, čo prináša väčší efekt využitia prostriedkov.

V Michalovciach vedia, ako na to

Aj keď michalovský okres dlhodobo patrí medzi tie s najvyššou mierou nezamestnanosti, nemožno povedať, že by tam pasívne prijímali svoj osud. Tamojší úrad práce v prvej etape zorganizoval tzv. brainstorming za účasti pracovníkov úradu, zamestnávateľov, psychológov a tiež samotných nezamestnaných, cieľom ktorého bolo rozanalyzovať súčasný stav a v diskusii zosumarizovať množstvo názorov, nápadov a riešení danej nepriaznivej situácie. V následnej etape už v spolupráci s firmou Siemens Automotive, s.r.o., rekvalifikovali v rámci rozširovania výroby na úrade práce 350 mladých ľudí, ktorí sa postupne zapájajú do výrobného procesu tohto podniku. V ďalších etapách spolupráce by ich malo nasledovať ešte zhruba tisíc. Výhodou pre túto firmu je to, že na jedno vytvorené pracovné miesto môže ročne dostať finančný príspevok až do výšky 28 400 slovenských korún. Ďalším nečakaným efektom bolo, že sa do istej miery podarilo odhaliť čiernu prácu. Niekoľko mladých ľudí sa odmietlo zúčastňovať na rekvalifikačných kurzoch a onedlho sa odhlásili z evidencie nezamestnaných.

Jedna lastovička leto nerobí

Je zrejmé, že aj tento, akokoľvek prínosný projekt, nevyrieši problém vysokej nezamestnanosti na Slovensku. Musí nastúpiť systémové riešenie. Bez úsilia o naštartovanie slovenskej ekonomiky, pochopenia špecifík regiónov a podpory tých, ktoré najviac zaostávajú, sa naozaj nepohneme výrazným krokom dopredu. Treba si uvedomiť, že verejné investície do výstavby cestných komunikácií a inžinierskych sietí dajú nielenže prácu množstvu ľudí, ale navyše vytvoria v zaostávajúcich regiónoch také podmienky, že domáci a zahraniční investori pochopia, že Slovensko nezačína a ani sa nekončí v Bratislave. Strana demokratickej ľavice si dala do predvolebného hesla slogan Lepší život pre čestného a pracovitého človeka. Ak nechceme, aby zostalo len pri pekných slovách, je povinnosťou nás všetkých umožniť tomuto čestnému človeku nájsť si takúto prácu, aby uveril, že na Slovensku sa ešte dá slušne a zmysluplne žiť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama