Ako to bolo s Jánošíkom

Slovo "manažment" sa v našom jazyku objavilo len relatívne nedávno. Bolo by však chybou z tejto skutočnosti dedukovať, že Slovensko nemá vlastnú históriu v tejto oblasti a teda, že sme odsúdení na trpné preberanie zahraničných poznatkov, obzvlášť z USA.
Počet zobrazení: 1267

Slovo "manažment" sa v našom jazyku objavilo len relatívne nedávno. Bolo by však chybou z tejto skutočnosti dedukovať, že Slovensko nemá vlastnú históriu v tejto oblasti a teda, že sme odsúdení na trpné preberanie zahraničných poznatkov, obzvlášť z USA. Žiaľ, na Slovensku sa príliš často stretávame so skresleným, romantizujúcim pohľadom na mnohé osobnosti našej histórie. Namiesto chladného, racionálneho zhodnotenia sa prednosť dáva "hrdinským" aspektom života a činov toho-ktorého jednotlivca,v dôsledku čoho sa stráca ich nesporný prínos pre riešenie situácií každodenného života i pre vytváranie nasledovaniahodných príkladov.

Ilustratívnym príkladom takéhoto skresľovania je postava Jura Jánošíka, v dôsledku zmieneného romantizujúceho prístupu uvádzaného ako prototyp ľudového hrdinu, z čoho potom vyplývajú najrôznejšie povesti o činoch a schopnostiach menovaného. Ako ďalej ukážeme, Juraj Jánošík si naozaj zaslúži popredné miesto v dejinách nášho národa, no nie ako romantický hrdina, ale ako mimoriadne úspešný manažér. Na jeho príklade možno názorne demonštrovať nie vždy dostatočne rozpoznaný a už vôbec nie uznávaný vklad Slovenska do pokladnice svetového poznania v oblasti manažmentu. Keď sa zamyslíme nad informáciami, ktoré o Jánošíkovi máme, jasne nám vystúpi do popredia postava úspešného manažéra menšej slovenskej firmy.

Osudy Jánošíka ako manažéra sú známe od okamihu, keď Jánošík odkúpil priemernú až upadajúcu firmu (družinu) od Uhorčíka a v krátkom čase ju priviedol na výslnie. Použil pritom originálne metódy, ktoré v mnohých prípadoch na tzv. vyspelom Západe objavili až o niekoľko sto rokov neskôr. Ako príklad spomeňme fakt, že v čase vtedy prevládajúcej striktne hierarchickej štruktúry organizácie (feudál, drábi, poddaní) bola Jánošíkova firma organizovaná podľa modernej, tzv. maticovej štruktúry, keď jednotlivých zamestnancov firmy pružne priraďovali na jednotlivé zbojnícke projekty. Za geniálne možno tiež označiť Jánošíkovo riešenie problému, ktorý v posledných rokoch trápi mnohé firmy v tzv. vyspelých krajinách - problém sexuálneho obťažovania. Z historického podania totiž vieme, že stálymi zamestnancami Jánošíkovej firmy boli výlučne (hôrni) chlapci, zatiaľ čo dievčatá pôsobili len ako externé spolupracovníčky. K prípadným pokusom o sexuálne obťažovanie teda v princípe nemohlo dochádzať medzi zamestnancami Jánošíkovej firmy a už tobôž nie na pracovisku. O vyspelosti, Jánošíkovej firmy svedčí aj to, že evidentne účtovala v podvojnom účtovníctve, o čom svedčí známe spojenie "od booka do booka" (čiže jedna kniha - book - pre "má dať", druhá pre "dal").

Pojem "firemná kultúra" sa v teórii manažmentu objavil pomerne neskoro. V dochovaných zdrojoch o Jánošíkovi však nie je problém objaviť, že náš hrdina tieto tzv. nové objavy manažérskej vedy prakticky implementoval už dávno. Zoberme si napríklad časté stretnutia Jánošíkovej družiny v slovenských krčmách (firemné konferencie), preskakovanie ohňa (firemné rituály), typický firemný odev (valaška, opasok a pištoliek dvojo) a podobne. Teda všetko to, čo modernému manažérovi predpisuje moderná veda o manažmente. Podobne vieme, že Jánošík už dávno implementoval taký moderný prvok manažmentu ľudských zdrojov, akým je pružný pracovný čas.

Najväčší úspech však Jánošík dosiahol v oblasti marketingového manažmentu. Smelo môžeme povedať, že doteraz sa nikomu nepodarilo ani len priblížiť k jeho úrovni. Povážte, púhe dva roky existencie firmy pod Jánošíkovým vedením stačili na to, aby sa jej firemná značka hlboko vryla do povedomia ľudí. Ešte aj dnes je jej značka živá. Môžeme ju nájsť na rôznych miestach spoločenského života, ako sú jedálne lístky, poézia, próza, hudba, tanec, geografické pomenovania (skala, studnička a pod.), pomenovanie ulice či nábrežia (v Liptovskom Mikuláši) či pubu (Jánošíkova koliba) a pod.

Náš pohľad na Jánošíka ako na manažéra nám umožňuje vysvetliť povestnú úlohu hrachu na zániku jeho firmy. Všeobecne známa historka, popisujúca "polapenie Jánošíka" má totiž evidentné logické nedostatky - ako to, že na hrachu sa pošmykol iba Jánošík, a nie okolostojaci pandúri? Ako oveľa pravdepodobnejší sa nám javí bankrot firmy spôsobený konkurenciou (firma "stará baba"), ktorá nečakane vrhla na slovenský (uhorský) komoditný trh značné množstvo hrachu, čím spôsobila prudký pokles jeho ceny a následný prudký pokles cien akcií firmy Jánošík. Ak k tomu prirátame známy vysoký podiel cudzieho kapitálu na financovaní Jánošíkovej firmy, je jasné, že firma Jánošík sa takto dostala do kritickej situácie. Našu teóriu potvrdzuje aj text slovenskej ľudovej piesne "čo sa stalo nové/v tom Terchovskom dvore?/Ulapeli Jánošíka/s dievčaťom v komore!" Evidentný kontakt s externou spolupracovníčkou zavinil Jánošíkovu oneskorenú reakciu na vzniknutú situáciu na uhorskej komoditnej burze, a potom v podmienkach nedostatočne rozvinutých komunikačných technológií už nedokázal včas získať nové zdroje, reštrukturalizovať firmu a zastaviť hrozivý pokles cien jej akcií.


Autor (1955) je RNDr.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984