Vedomosti premenené na múdrosť

Medzi nové veci a vzťahy na začiatku 21. storočia patrí aj pojem znalostný manažment (ZM). Jedna skupina odborníkov ho považuje za ďalší módny prvok, iní autori tvrdia, že práve múdra praktická realizácia ZM môže zabezpečiť rast efektívnosti, kvality, komplexný rozvoj a globálnu konkurencieschopnosť aj slovenských organizácií a Slovenska ako celku.
Počet zobrazení: 1361

Medzi nové veci a vzťahy na začiatku 21. storočia patrí aj pojem znalostný manažment (ZM). Jedna skupina odborníkov ho považuje za ďalší módny prvok, iní autori tvrdia, že práve múdra praktická realizácia ZM môže zabezpečiť rast efektívnosti, kvality, komplexný rozvoj a globálnu konkurencieschopnosť aj slovenských organizácií a Slovenska ako celku. Čo je to vlastne znalostné riadenie?

Pre top manažmenty učiacich sa organizácií i štátu je najdôležitejšie uvedomiť si krivku transformácie dát, správ, informácií na znalosti a múdrosť. Pri premene údajov na informácie ide o pochopenie vzťahov, pri "pretavení" informácií na znalosti dochádza k pochopeniu relevantných pravidiel hry. Vrcholové narábanie s vedomosťami lídrov a manažérov sa musí prejaviť v hlbokom pochopení a praktickej implementácii najdôležitejších princípov riadenia a fungovania organizácií. Vôbec nejde len o princípy integrácie, novodobej globalizácie či vstupu SR do NATO a EÚ. Rovnako nemôže ísť len o technicko-technologické princípy a prostriedky (hardvér, softvér, high-tech a pod.) vo významných procesoch riadenia nášho štátu. To by bola iba nová koncentrácia moci, resp. "rýdza" technokracia, ktorá je nezlučiteľná s entitou procesného manažmentu či s filozofiou ZM na prahu 21. storočia.

Lídri a manažéri, ale aj pedagógovia a vedci musia obzvlášť rozumieť podstatnej diferencii medzi automatizovaným riadením a manažmentom. Z aspektu manažmentu sa budú čoraz viac ceniť a preferovať vedomosti uložené v hlavách ľudí - vodcov, manažérov, učiteľov, projektantov, konštruktérov, technológov, ale aj všetkých ostatných tvorivých zamestnancov.

Vzniká otázka, kam patrí taká významná oblasť disponujúca vari najväčším vedomostným potenciálom, totiž štátne školstvo či vedecko-výskumný potenciál SR. Je to takpovediac mezosféra, v ktorej v poslednom čase evidujeme najvyšší a trestuhodný únik mozgov, teda únik znalostí v hlavách ľudí, najmä mladých absolventov škôl, inžinierov, doktorandov možno aj k našej budúcej konkurencii.

Pri vytváraní vízie, misie a stratégie štátu a organizácií nestačí len ovládať softvér, hardvér, komunikáciu s PC, internetom či zvládnuť automatické a ostatné dôležité informatizačné prvky riadenia. Treba predovšetkým zvládnuť princípy vodcovstva a manažmentu ľudských zdrojov (MĽZ) a jeho podstatné odlišnosti od automatického či automatizovaného riadenia. Mozgy ľudí, ich znalosti a kreativita sú viac ako automatické komponenty, postupy či príkazy takpovediac inžinierov-robotníkov v supermoderných, plne automatizovaných prevádzkach, závodoch, výkonných procesoch.

Rozdiel medzi vedomosťami a múdrosťou

Znalosti sú teda v zásade dvojaké: poznatky uložené v PC a inde a potom vedomosti, ktorými disponujú živé, mysliace a tvorivé bytosti. Znalosti sú údaje a informácie cieľovo transformované na také konštruktívne, pozitívne hodnoty, ktorými disponujú predovšetkým múdri a kreatívni ľudia, skutočné osobnosti. V skúmanej oblasti KM sú to tí vodcovia, manažéri a reálne tvoriví zamestnanci, ktorí garantujú dobro, inovácie, prosperitu a celkový celospoločenský pokrok. Tieto subjekty ZM rozumejú znalostiam a princípom, stotožňujú sa s ich obsahovou náplňou, dokážu ich spájať, kombinovať a ak chcú, môžu ich okamžite začať tvorivo aplikovať v praxi a na požiadanie aj opäť zmysluplne, múdro, efektívne získať a v pozitívnom smere využívať.

Veľkou hrozbou pre organizácie, štát či ľudstvo je negatívne tvorivé myslenie, ktoré plodí zlo, irelevantné projekty, lokálne i celospoločenské konflikty všetkého druhu až po zneužitie znalostí na eliminovanie človeka, ľudí vo vojnových a podobných konfliktoch. Medzi typické atribúty znalostí a ZM možno zaradiť aspoň tieto špecifické črty, vlastnosti, znaky, ktoré môžu vyúsťovať do požadovaného fenoménu múdrosti:

  • extrahovanie podstatnej a pozitívnej hodnoty z dát, údajov a informácií
  • porozumenie entite a obsahu bázových informácií, pravidiel a princípov
  • povýšenie synergického či multiplikačného efektu relevantných informácií, vedomostí - tak, že sa stotožníme s relevantnými princípmi, zákonmi, zákonitosťami a morálno-etickými dimenziami procesov - do vrcholu pyramídy vedomostí, ktorú predstavuje múdrosť.

Múdrosť je teda viac ako vzdelanosť, viac ako získanie akéhokoľvek diplomu alebo certifikátu. Múdrosť myslenia a správania lídrov či manažérov vôbec však určujú aj také prvoradé výsostné hodnoty ako vysoká osobná kultúra, pokora, skromnosť, morálka, etika, disciplína a tiež rešpektovanie a dôsledné uplatňovanie zákonov, zákonitostí a prikázaní v praxi. Vzorové konanie všetkého druhu v osobnom živote aj v profesionálnej oblasti je u vodcov a riaditeľov mimoriadne dôležité a nevyhnutné.

Význam výchovných procesov

Manažment ako teória a prax riadenia v podmienkach trhovej ekonomiky sa považuje za vedu, umenie, profesiu i proces. Proces manažmentu identifikuje väčšina svetových autorov ako systém čiastkových procesov (manažérskych funkcií) - plánovania, organizovania, vedenia, motivovania, kontrolovania atď. Analogicky by sa zdalo, že aj znalostný manažment sa má primárne koncentrovať na uvedené manažérske funkcie s ťažiskovou orientáciou na objekt riadenia, ktorým sú v prípade KM informácie a znalosti.

(Re)definícia znalostného manažmentu potom môže znieť aj ako permanentný proces plánovania, organizovania, vedenia a motivovania ľudí, kontrolovania a hodnotenia všetkých procesov v organizáciách, ktoré sa výsostne vzťahujú na prácu so znalosťami a teda inklinujú k tvorbe duševného bohatstva, rastu kultúry a celkovej múdrosti. Typickým predpolím týchto subprocesov sú logicky všetky predvýrobné procesy.

Ide predovšetkým o veľmi významné edukačné procesy. Výchova a vzdelávanie celého osadenstva firiem, rekvalifikácia a zvyšovanie kvalifikácie vlastníkov, manažérov i zamestnancov musia začínať v prvom rade podnecovaním rastu osobnej, podnikateľskej, manažérskej kultúry, etiky, profesionality a efektívnosti. Efekty výchovy sa najvýraznejšie prejavujú a dosahujú najmä v priamych komunikačných procesoch s relevantnou spätnou väzbou.

Komunikovanie je jedna z najvýznamnejších manažérskych funkcií, ak je systémovo prepojená s ostatnými parciálnymi činnosťami či subprocesmi manažmentu. Komunikovanie a cieľové zdieľanie znalostí v organizácii má byť v prvom rade záležitosťou bezprostredných medziľudských vzťahov vrátane múdrych pedagogických vplyvov a až potom otázkou sprostredkovaného komunikovania pomocou informačno-komunikačných a telekomunikačných technológií všetkého druhu. Využitie najnovších počítačových systémov pre tvorbu merateľných veličín potrebných pre rozhodovanie je nepopierateľné.

Iný pohľad na komplexný systém procesu manažmentu - v rámci jeho duálnej interpretácie - umožňuje rozlíšenie manažmentu podľa jeho jednotlivých špeciálnych oblastí. Tento prístup je relevantný aj z aspektu tvorby príslušných špeciálnych stratégií v organizácii. Ide predovšetkým o špeciálne manažmenty v učiacej sa organizácii: manažment ľudských zdrojov, strategický manažment, manažment zmien, manažment inovácií, manažment výskumu a vývoja, manažment kvality/TQM, projektový manažment, finančný manažment a tak ďalej.

Tvrdé a mäkké faktory znalostného manažmentu

Kto je zodpovedný za rozvoj ZM v učiacich sa organizáciách na vstupe do 21. storočia? Rozvoj ZM iste nespadá len pod gesciu generálneho manažéra (CEO), ani len do kompetencie manažérov znalostí či manažérov ľudských zdrojov. Má to byť organická súčasť náplne práce všetkých špeciálnych manažérov, teda vrátane šéfov v oblasti informatiky (CIO) či šéfov manažmentu znalostí (CKO), ale aj manažérov či vedúcich tímov na strednej i prvostupňovej úrovni manažmentu. Patrí im aj starostlivosť o poznatky a ostatné nehmotné aktíva. Ide o tzv. mäkké faktory rozvoja manažmentu vrátane ZM. K už spomenutým činiteľom patrí aj budovanie dobrého imidžu, goodwillu firmy, hrdosti na značku firmy a postupov jej vzorného reprezentovania a pod.

Z tohto pohľadu sa logicky stávajú sekundárnou záležitosťou tzv. tvrdé faktory rozvoja poznatkového riadenia: hardvér, neustály proces zvyšovania technicko-technologických prvkov a ostatných výkonných subprocesov a prostriedkov. Tieto činitele nielen utlmujú klasické medziľudské vzťahy a sebarealizačné hodnoty, ale aj smerujú k veľmi potrebnému zvyšovaniu produktivity práce, výkonnosti, kvality, efektívnosti i konkurencieschopnosti našich produktov a organizácií v čase globalizácie a mohutného nábehu e-biznisu, využívania internetu, atď.

Primárnym fenoménom z aspektu ZM sa teda stávajú vysoko kreatívni ľudia, ktorí tvoria nové poznatky, produkujú invencie, inovácie a ex ante zabezpečujú výrazne vyššiu pridanú hodnotu a finalitu našich výrobkov a služieb. To je závažný predpoklad konkurencieschopnosti a komerčných úspechov firiem a prosperity štátu.

Vzájomnou symbiózou všetkých hmotných a nehmotných aktív organizácií možno dosahovať vytýčené strategické ciele firmy ako celku (rast globálnej konkurencieschopnosti, efektívnosť, zvyšovanie rentability celkového disponibilného kapitálu, zisku, cash flow, resp. miezd a odmien či podielov na zisku pre zamestnancov atď). Sú to cenné znalosti nielen pre hodnototvorný a reprodukčný proces, ale aj pre každoročné korigovanie stratégie firmy stanovenej na 5 až 7, ba i viac rokov dopredu v línii aspoň 15 až 20 ročnej vízie firmy, ktorá má korelovať s cieľovými zámermi dlhodobej vízie štátu. (Tento zákon číslo dva - po Ústave SR - však SR nemala ani v septembri 2001! Sedem vlád SR to nedokázalo zrealizovať za roky 1990 až 2001.) Táto strategická prepojenosť makro-, mezo- i mikrosféry má zvlášť veľký význam v oblasti ZM vo všetkých našich organizáciách.

Medzi základnými strategicko-taktickými postupmi a cieľmi v oblasti ZM majú preto lídri, CEO a všetci špeciálni manažéri organizácií s dostatočným predstihom zapracovať do rámcových pravidiel najmä tieto smery a zložky komplexnej a systémovej (generálnej) stratégie firmy v úzkom kontexte práve s intenzifikáciou KM:

  • ako zvýšiť efektívnosť a kvalitu procesov transformácie údajov, informácií na znalosti a celkovú múdrosť v procesoch rozhodovania, implementácie, praktickej realizácie v konkrétnych a špecifických podmienkach praxe, pričom výraznejšie treba premyslieť a využívať aj princíp "šitia" na mieru zákazníka, a teda plnšie prakticky realizovať znalosti a múdrosť klientov, spotrebiteľov, zákazníkov príslušných trhových segmentov či regiónov
  • ako efektívne optimalizovať subprocesy tvorby, zberu, triedenia, selektovania informácií a poznatkov, maximalizovania ich efektov v podobe pridanej hodnoty a hodnoty produktov v kreatívnych procesoch finalizácie a komercionalizácie našich produktov (výrobkov i služieb) na trhoch krajín EÚ a na svetových trhoch
  • ako čo najrýchlejšie zvýšiť efektívnosť a kvalitu výchovy a vzdelávania, výskumu a vývoja, komplexnej predvýrobnej prípravy, strategických i operatívnych marketingových subprocesov a všestranne dynamizovať rozvoj tvorivosti a inovatívnosti v konkrétnej organizácii.

Rozhodujúcu úlohu z aspektu tvorby rámcových pravidiel účinného motivovania kreativity, generovania nových vedomostí, cieľového spájania a kombinovania znalostí a ich zhmotnenia v produktoch majú teda predovšetkým CEO organizácií. Konkretizácia týchto postupov sa má objaviť v interných organizačných normách, akými sú kvalitatívne nové pravidlá vnútrofiremného manažmentu.

Autor (1951) je vysokoškolský pedagóg a publicista

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984