Akí boli naši predkovia

Istú časť zo smutnej galérie našich politikov charakterizujú hojné výroky o hrdosti, ktorú by Slováci mali prejavovať vo vzťahu k svojmu národu a k svojim predkom. Nemožno si nevšimnúť, že táto nesporná pravda sa akosi míňa účinkom.
Počet zobrazení: 1562

Istú časť zo smutnej galérie našich politikov charakterizujú hojné výroky o hrdosti, ktorú by Slováci mali prejavovať vo vzťahu k svojmu národu a k svojim predkom. Nemožno si nevšimnúť, že táto nesporná pravda sa akosi míňa účinkom. Na druhej strane sa tomu ani nemožno čudovať, obzvlášť, keď vezmeme do úvahy biednu inteligenčnú a argumentačnú úroveň tých, ktorí sa pokúšajú povzbudiť pocit národnej hrdosti osvedčeným bolševickým prikazovacím spôsobom. Je načase, aby sme konečne prestali podceňovať IQ súčasných Slovákov, opustili taký prežitý a evidentne neúčinný spôsob pôsobenia na ľudí a aj v tejto oblasti stavili na čistú, neprikrášlenú pravdu, akú môže poskytnúť iba pataveda.

Ej veru, za svojich predkov sa nemusíme hanbiť. Boli to dobráci ochotní podeliť sa s druhými, pričom tak robili aj v skromných podmienkach so skutočnou radosťou, ako o tom svedčí veršík z ľudovej pesničky: Akú mala, takú dala, ňeobzerala si / Na stodoľe na tom seňe pošpásovala si. Navyše, takouto dobrodušnou povahou sa vyznačovali už v mladšom veku, ako to prezrádza text ďalšej ľudovej pesničky: Ešte šestnásť nemala, keď začala dávať. O pracovitosti našich predkov takisto niet pochýb - však nie nadarmo sa v ľudovej pesničke spieva: Šarišské šmikuľe take robotňice / Ej, same odpinaju chlapcom nohavice. Škála pracovných činností našich predkov bola nepochybne nesmierne rozmanitá a evidentne často prichádzali s novými formami. Pre ilustráciu zoberme napríklad text ľudovej pesničky: Povedajú na mňa, že ja neviem robiť / I to je robota, hore-dolu choďiť. Z takto formulovaného popisu pracovnej náplne je nesporné, že našinci vo svojej dobe riadne predbehli Čechov, ktorí rozvoj podobnej pracovnej činnosti verejne priznali až po roku 1989, predovšetkým v súvislosti so známou cestou E 55.

Okrem vlastnej pracovitosti naši predkovia nepochybne vedeli veľmi šikovne v práci usmerňovať (moderne povedané, "manažovať") aj druhých. Veď čo iné ako trvalý príkaz k pracovnej činnosti, pravdepodobne pre vtedajšieho gastarbajtra, môže byť nápis na stene domčeka, ktorý sa dodnes zachoval vo Vajnoroch (ale zrejme aj v iných obciach na Slovensku): Sv. Vendelín, oroduj za nás. Naši predkovia takisto už dávno pred teraz módnymi víziami "informačnej spoločnosti" odhalili dôležitosť informácií pre svoj ďalší rozvoj. Svoj opovržlivý postoj k tým, ktorí to v tých časoch ešte nepochopili, naši predkovia ani neskrývali - čo názorne ilustrovala dievčina, ktorá spievala: Ej, čože si ty za grobian / Ej, keď ty ňevieš kďe ja ľíham.

Ani za vedomostný vklad našich predkov do pokladnice múdrosti sveta sa nemusíme hanbiť. Zoberme si napríklad pojem "čert", ktorý sa síce vyskytuje aj u iných národov, ale zrejme iba Slováci vedeli presne, kde čerta nájsť, keď spievali: Povedže mi raz, či mi ďievča dáš / Toho čerta chlpatího, čo pod sukňou máš. Na čo pekne nadväzuje známa slovenská ľudová múdrosť, nepochybne získaná osobnou skúsenosťou, teda: Podaj čertovi prst, uchmatne ti celú ruku. Ďalším dôkazom môže byť napríklad hra na hudobný nástroj zvaný drumbľa. Tento brnkací nástroj, v ktorom významnú úlohu pri vyludzovaní zvuku zohrávajú hráčove ústa, je pod rôznymi názvami známy aj v iných krajinách, no vždy len ako nástroj ovládaný jedným hráčom. Túto techniku hry Slováci významne obohatili - text pesničky Išla ďievčina hore briežkami, / mala drumbličku medzi nôžkami jasne ukazuje, že naši predkovia vyvinuli a praktizovali hru na drumbľu v podaní dvoch osôb - dievčina zrejme uvedeným spôsobom držala drumbľu, zatiaľ čo mládencove ústa koncertovali.

Pramene: Spolok skúsených spevúľ: Dala by ti dala. Slovenské erotické ľudové piesne. Bratislava 1996, Spolok skúsených spevúľ: Akú mala, takú dala. Slovenské ľudové erotické piesne II. Bratislava 1998

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984