Reklama

Slovensko - studnica civilizácie

Azda každý používateľ slovenčiny sa stretol so slovnými spojeniami, ktoré pri bližšom skúmaní nevyhnutne vyvolávajú údiv ako vymykajúce sa realite a odporujúce logike. V rámci nášho dlhodobého projektu výskumu histórie slovenského národa sme s najväčšou pravdepodobnosťou odhalili doteraz nepoznané okolnosti života našich predkov, ktoré týmto predkladáme odbornej i laickej verejnosti.
Počet zobrazení: 1011

Azda každý používateľ slovenčiny sa stretol so slovnými spojeniami, ktoré pri bližšom skúmaní nevyhnutne vyvolávajú údiv ako vymykajúce sa realite a odporujúce logike. V rámci nášho dlhodobého projektu výskumu histórie slovenského národa sme s najväčšou pravdepodobnosťou odhalili doteraz nepoznané okolnosti života našich predkov, ktoré týmto predkladáme odbornej i laickej verejnosti.

Naša prvotná myšlienka bola, že naši predkovia dôkladne poznali konštrukciu pradávnych robotov či androidov. Keď sme si pribrali na pomoc naše obľúbené slovenské ľudové rozprávky, dospeli sme k odhaleniu existencie vyspelej civilizácie na, alebo v tesnej blízkosti územia Slovenska. Vychádzali sme z toho, že draci, resp. šarkani vyskytujúci sa v rozprávkach sú evidentnými popismi parných strojov ("z papule mu šľahali plamene"), popis krajiny "zakliatej", resp. ovládanej drakmi (šarkanmi) je evidentne popisom krajiny poznačenej prudkou industrializáciou ("ani vtáčika-letáčika tam niet"), Popolvárov tátošík či sedemmíľové čižmy popisujú dopravný prostriedok (vznášadlo, vrtuľník, či niečo podobné), atď.

Vráťme sa však k už spomenutým robotom či androidom. O ich existencii svedčia napríklad ďalej uvádzané slovné spojenia, ktoré evidentne v žiadnom prípade nemožno aplikovať na človeka tak, ako ho poznáme dnes, resp. ako ho poznáme z existujúcich záznamov, vykopávok a iných podkladov. Veď zoberme si len známe tvrdenie, že niečo mu/jej prerastá cez hlavu - videli ste niekedy človeka, ktorému by čosi (korene rastliny, či čo) prerastalo cez hlavu? A čo iné spojenia? Brúsi si obyčajný človek zuby? Pletie sa vám jazyk? A čo hlava? Máte ju zamotanú (zamotala mu hlavu)? Naozaj vám niečo vŕta v hlave? Naozaj máte otvorenú hlavu (a kedy a ako ju zavriete)? Ak rozhadzujete ruky, to ich potom opäť pozbierate, alebo máte zásobu náhradných?

Taktiež je nad slnko jasnejšie, že človek vhodený do vody určite nezaspí, čo protirečí známemu spí akoby ho do vody hodil. Na druhej strane je úplne logické, že prvé modely strojov - robotov či androidov zrejme ešte neboli dostatočne vodotesné a po vhodení do vody prestali fungovať, pohybovať sa, teda upadli do stavu podobného spánku, z čoho evidentne vzniklo spomenuté prirovnanie.

Existenciu mechanických konštrukčných prvkov a s nimi spojených praktických prevádzkových problémov dokazujú spojenia ako - všetkými masťami mazaný/namastil mu kosti, ale aj len mu tak srdce piští od radosti (čo nepochybne svedčí o nedostatočnom premazaní vnútorných mechanizmov). Slovné spojenia dobre naladený / rozladený zas svedčia o pochopení vzťahu medzi celkovou funkčnosťou robota a dôkladnosťou, aká sa venovala náležitému pospájaniu jeho jednotlivých komponentov. Alternatívne je tu súvislosť so slovným spojením brnkať na nervy, ktoré zrejme boli zo strún a v závislosti od naladenia vydávali rôzne zvuky. Ak však niekto mal nervy ako špagáty, brnkanie na ne zrejme nemalo žiaden efekt, čo je úplne v súlade s obvyklým chápaním významu tohto spojenia.

Pohybové ústrojenstvo bolo zrejme (prinajmenšom v niektorej generácii robotov) kolesové, ako o tom svedčí spojenie dať pozor na zadné kolesá. O existencii pneumatického riadenia zas svedčia termíny ako nafúkaný či nafukovať sa. Spojenia mať chladnú / horúcu hlavu evidentne vychádzajú zo sutočnosti, že elektronický riadiaci systém robota, ktorý býva citlivý na teplo, resp. vyžaduje primerané chladenie, bol umiestnený v hlave.

Zrejme neskorší model bol vybavený aj odnímateľnými nohami a rukami, čo plynie zo spojení ako nohy založím za plece a ujdem, resp. hodil rukou. Odnímateľné boli zrejme aj oči - vypadli mu oči z jamôk / hodil okom, hlava - zvesil hlavu, ústa - pustiť si hubu na špacír i nervy - stratil nervy. Odnímateľné boli aj ďalšie komponenty robota, ako sila či odvaha- stratiť guráž / nájsť odvahu / pozbierať sily. Na druhej strane jazyk robota bol zrejme stavebným prvkom s funkciou podobnou nosníku - mať niečo na jazyku / čo na srdci, to na jazyku / ej, veď tá z ocele jazyk má.

Mimoriadnu pozornosť treba venovať spojeniu postaviť si hlavu. V bežnom chápaní ide o prejav akejsi svojvôle; zároveň z toho vyplýva, že prinajmenšom jeden model robota pôvodne nemal hlavu, ale svojvôľne si ju sám postavil.

O tom, že prinajmenšom v niektorých prípadoch nebol na konštrukciu robotov použitý bohvieaký materiál, svedčia spojenia s úplne jednoznačným významom zlomené srdce / podlomené resp. krehké zdravie / podlamujúce sa nohy. Známe označenie, že niekto je surový, nás vedie k záveru, že na záverečné zušľachťovanie robota pred jeho uvedením do prevádzky v spoločnosti sa používala vhodná tepelná úprava. Že nešlo o hocijakú úpravu vyplýva z nie práve najlepšie prijímaného významu označenia niekoho ako pečený - varený.

O tom, že robot v sebe obsahoval aj akési pokusné políčko, svedčia spojenia ako zasiať semienko (pochybnosti), klíči v ňom podozrenie, rozosieva nenávisť, či už spomenuté prerástlo mu to cez hlavu či zapustil tam korene alebo prirástlo mu to k srdcu. V takom prípade už nikoho neprekvapí výskyt zástupcov fauny vo vnútri robota - mať chrobáka v hlave. (Dokončenie nabudúce)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama

Blogy a statusy

Reklama