Prezidentské voľby v USA - beh na dlhé trate

Známy americký tlačový magnát Steve Forbes začínal svoju predchádzajúcu kampaň na prezidentského kandidáta koncom roka 1995, teda iba tri mesiace pred prvými primárnymi voľbami. Neuspel, lebo v záplave iných kandidátov sa už nedokázal dostatočne zapísať do pamäti voličov.
Počet zobrazení: 1114

 

Známy americký tlačový magnát Steve Forbes začínal svoju predchádzajúcu kampaň na prezidentského kandidáta koncom roka 1995, teda iba tri mesiace pred prvými primárnymi voľbami. Neuspel, lebo v záplave iných kandidátov sa už nedokázal dostatočne zapísať do pamäti voličov.

Vtedy sa rozhodol viesť permanentnú kampaň v snahe udržať sa v povedomí Američanov. Navyše, svoju kandidatúru na úrad prezidenta formálne oznámil už 16. marca 1999 a urobil to spôsobom doteraz neobvyklým. Využil na to fenomén informačného veku - internet. Forbesov príklad ukazuje, ako sa predvolebná kampaň postupne predlžuje, takže v súčasnosti, zhruba jedenásť mesiacov pred prezidentskými voľbami, majú USA nielen desať najvážnejších uchádzačov o Biely dom, ale už aj ďalších štyroch, ktorí nevydržali prudké tempo prezidentského maratónu a odstúpili zo súťaže. Urobil tak bývalý senátor z Tennessee Lamar Alexander, bývalá prezidentka Červeného kríža USA Elizabeth Doleová, bývalý viceprezident Dan Quayle a senátor z New Hampshire Bob Smith, lebo nedokázali zhromaždiť dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohli pokračovať v kampani.

Za Demokratickú stranu sa o kanidatúru uchádza terajší viceprezident, málo charizmatický Al Gore a bývalý senátor za New Jersey Bill Bradley. V Republikánskej strane bojuje o nomináciu až šesť politikov: texaský guvernér George Bush, senátor z Arizony John McCain, už spomínaný Steve Forbes, konzervatívec Gary Bauer, senátor z Utahu Orrin Hatch a jediný černoch na kandidátke Allan Keyes. Popri dvoch tradičných stranách amerického politického spektra sa do popredia dostáva aj Reformná strana, za ktorú kandiduje realitný magnát Donald Trump a krajný pravičiar, donedávna ešte republikán Pat Buchanan.

Pokračovať v Clintonových šľapajach

Prezidentská predvolebná kampaň v USA má svoj zabehnutý rituál, ku ktorému patrí najskôr zhromažďovanie finančných prostriedkov a písanie kníh alebo aspoň článkov vo vážených časopisoch. Potom nasledujú prvé skúšky pred voličmi. Už v polovici augusta republikánski uchádzači podstúpili prvý takýto test a nechali sa oznámkovať svojimi straníckymi priaznivcami v meste Ames v štáte Iowa. Tretinu odovzdaných hlasov získal syn bývalého prezidenta George Bush junior. Na druhom mieste skončil Steve Forbes a za ním sa umiestnila vtedy ešte kandidujúca jediná žena Elizabeth Doleová. Senátor John McCain sa na tejto "súťaži krásy" nezúčastnil, ale medzitým sa tento bývalý vojenský pilot stihol vyšvihnúť na vážneho Bushovho konkurenta.

Demokrati Al Gore a Bill Bradley si vyskúšali svoje politické schopnosti v prvej televíznej debate 28. októbra. Keďže na väčšinu pretriasaných tém mali rovnaký alebo podobný názor, znamená to, že chcú ťažiť z dobrých výsledkov prezidenta Billa Clintona a pokračovať v jeho šľapajach. Aj keď Al Gore naznačil, že vzhľadom na Clintonovu sexuálnu aféru s Monicou Lewinskou sa bude snažiť postupne odpútať od súčasného prezidenta. Lenže, pre divákov to bola aj tak neobyčajne nudná debata, v ktorej chýbalo iskrenie a tomu zodpovedajúce napätie. Zato televízna debata štyroch republikánskych kandidátov 21. novembra bola oveľa živšia, zrejme aj kvôli tomu, že McCain, Forbes, Keyes a Hatch využili neprítomnosť oveľa populárnejšieho protivníka Busha a kritizovali ho takmer s rovnakou vervou, ako prezidenta Billa Clintona a jeho politiku.

Dôraz na zahraničnú politiku

Po prvých televíznych debatách, ako aj ďalších verejných vystúpeniach začali sa postupne objavovať aj kontúry politických programov jednotlivých kandidátov na hlavné domáce a zahraničné témy. Spomínaná republikánska štvorica sa úplne zhodla v tom, že by zastavili všetku finančnú pomoc Rusku, kým neprestane bombardovať civilné obyvateľstvo Čečenska. Silnej kritike podrobili aj úlohu, ktorú USA zohrali v Kosove. Predovšetkým McCain, ktorý strávil päť a pol roka v povestnom vietnamskom tábore pre vojnových zajatcov prezývanom Hanoj Hilton, vyhlásil, že prezident Clinton uviazol v bojoch na Balkáne a uskutočňoval tam svoju politiku "nemorálnym spôsobom" tým, že robil rozhodnutia na základe prieskumov verejnej mienky. "Nebral by som ohľad na prieskumy, konal by som v najlepších amerických záujmoch," vyhlásil McCain.

V tom istom čase sformuloval základy svojej zahraničnej politiky aj George Bush. V prejave v kalifornskej knižnici Ronalda Reagana odsúdil ruský postup v Čečensku a požadoval vývoj a rozmiestnenie nového kontroverzného protiraketového obranného systému. Hlavné ostrie svojej kritiky však zameral na Clintonovu politiku voči Číne. "Čína je konkurent a nie strategický partner," vyhlásil. Požadoval vytvoriť protiraketový systém na ochranu spojeneckých krajín v oblasti Ďalekého východu a prisľúbil Taiwanu takú vojenskú pomoc, aby sa dokázal pred Čínou ubrániť bez pomoci USA.

Kritický prístup k súčasnej americkej politike a zároveň aj k názorom protikandidátov znamená, že potenciálny kandidát musí ponúknuť nejakú vlastnú alternatívu ku všetkým, čo niekedy vedie k absurdným situáciám. Najväčšiu pozornosť v tomto smere vzbudil čerstvý príslušník Reformnej strany, doteraz už trikrát neúspešný uchádzač o kandidatúru, katolík Pat Buchanan. V prejave vo Washingtone, ktorý bol reakciou na Bushov prejav, odmietol tvrdenie, že je izolacionista. Všetkých prekvapil návrhom znížiť národnostné napätie v Rusku tým, že NATO zastaví rozšírenie smerom na Východ. Zároveň vyzval zlepšiť vzťahy s Irakom a Iránom, lebo doterajšia politika k týmto dvom krajinám Perzského zálivu bola "sterilná a málo vytrvalá". Preto si položil otázku: "Neutrpeli sme už dostatok teroristických zverstiev na to, aby sa naše elity konečne prebudili do reality, že intervencionizmus je inkubátorom terorizmu?"

Kritizoval aj politiku USA na Balkáne, lebo podľa jeho slov zapríčinila biedu srbského obyvateľstva a nedokázala odstrániť súčasné juhoslovanské vedenie. Spochybnil aj tvrdenia o srbských ukrutnostiach, ako aj uvádzané počty obetí medzi kosovskými Albáncami tvrdiac, že "to nebol Osvienčim". Požadoval odchod amerických vojakov z Európy, lebo vraj je načase nechať Európanov žiť vlastným životom. "Tak, ako to rodičia umožňujú svojim deťom, keď dosiahnu vek dospelosti," konštatoval Buchanan. Zrejme sa rozhodol pôsobiť na amerických voličov šokom, lebo aj v knihe, ktorá mu vyšla nedávno, spochybňuje vstup USA do druhej svetovej vojny, keďže nacistické Nemecko vraj nepredstavovalo pre USA žiadnu hrozbu.

V preferenciách víťazia demokrati

Pokiaľ ide o vnútropolitické záležitosti, tam sa "originalitou" snažil zaujať predovšetkým konzervatívny baptista Gary Bauer. Keďže sa mu nepodarilo presadiť, aby sa na všetkých amerických školách zaviedlo povinné modlenie, navrhuje, aby žiaci namiesto modlitby každé ráno memorovali spamäti pasáž z Deklarácie o nezávislosti. Dokonca už vybral aj najvhodnejšiu časť pozostávajúcu z 37 slov. Bauer vyhlásil, že prvé, čo urobí po príchode do Bieleho domu, padne na kolená a bude sa modliť, aby bol obdarený múdrosťou. Už teraz vie, aké bude božie vnuknutie, lebo jeho prvým rozhodnutím bude zrušiť všetky doterajšie Clintonove nariadenia. Najnovšie prieskumy verejnej mienky zaznamenali aj prvý pohyb v preferenciách, ako prirodzenú reakciu na programy a vyhlásenia kandidátov. Vyplýva z nich, že ak by voľby boli v súčasnosti, zvíťazil by v pomere 56 k 40 % republikán Bush nad kandidátom demokratov, bez ohľadu na to, či by to bol Gore alebo Bradley. Registrovaní republikáni dávajú Bushovi až 63 % hlasov, zatiaľ čo druhý v poradí, McCain, má iba 16 a Forbes 6 %. Registrovaní demokrati síce uprednostňujú Gora pred Bradleym v pomere 56:34 %, ale fakt, že voliči vo všeobecnosti dávajú rovnaké šance obom, je pre nevýrazného viceprezidenta Al Gora vážnym varovaním.

Po minulotýždňovom Dni vďaky vzdania sa uchádzači o kandidatúru začínajú pripravovať na niekoľkomesačný maratón primárnych volieb a straníckych zhromaždení. Prvou skúškou budú primárky v štáte New Hampshire 1. februára, ktoré by podľa tradície mali predurčiť aj konečné poradie najpopulárnejších kandidátov. Ďalší významný dátum v dlhom volebnom roku predstavuje "superutorok" 7. marec, keď budú naraz primárky v dvanástich štátoch USA. Po tomto dátume by už malo byť viac-menej jasné, ktorí dvaja uchádzači majú najväčšie šance dostať od delegátov na straníckych zjazdoch oficiálne potvrdenie na postup do záverečného boja o Biely dom. Hodno si ešte povšimnúť, že budúcoročné prezidentské voľby v USA budú síce tak, ako to predpisuje tradícia, teda prvý novembrový utorok po prvom novembrovom pondelku. Lenže tento krát to bude 7. november.

Autor je komentátor denníka Práca

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984