Reklama
Reklama

Dlhý pochod Pekingu do 21. storočia

Predpovede viacerých futurológov už dlhší čas poukazujú na to, že nie Japonsko, ale Čína bude "čiernym koňom" Ázie v jej ofenzíve na javisku tretieho tisícročia. Rozloha, ľudský potenciál, no predovšetkým zásoby surovín, ktoré zatiaľ nestihol globalisticky skolonizo vať nadnárodný kapitál, dávajú ambíciám Čínskej ľudovej republiky reálny základ.
Počet zobrazení: 452

 

Predpovede viacerých futurológov už dlhší čas poukazujú na to, že nie Japonsko, ale Čína bude "čiernym koňom" Ázie v jej ofenzíve na javisku tretieho tisícročia. Rozloha, ľudský potenciál, no predovšetkým zásoby surovín, ktoré zatiaľ nestihol globalisticky skolonizo vať nadnárodný kapitál, dávajú ambíciám Čínskej ľudovej republiky reálny základ.

Taikonauti sú pripravení

Čínsky kozmický program bol dlhé roky zahaľovaný tajomstvom a ešte v júli bolo známe len to, že jeho názov tvoria tri číslice - 921. Ešte aj ich interpretácia sa však rôznila. Podľa jedného názoru znamenala jednotka prioritu projektu a číslo 92 údajne naznačovalo, že sa o ňom rozhodlo v roku 1992. Podľa iného názoru, ktorý sa už ukázal ako mylný, bolo číslo 921 vlastne predpokladaným dátumom štartu rakety - 21. september. Podľa prvého projektu, predstaveného v roku 1990, mala byť čínska vesmírna loď vlastne dvojposchodovým raketoplánom s kolmým štartom a pristávaním. Vlani na čínskej výstave Prospace si západní inžinieri všimli model rakety, pripomínajúci ruské typy Sojuz. Tým sa tajomstvo poodhalilo, no definitívnu odpoveď sa odborný svet dozvedel až 21. novembra, kedy z vesmírneho strediska Ťiou-čchuan na severozápade Číny vyštartovala k oblohe vesmírna loď Šanžou (Zázračná loď), ktorú vyniesol na obežnú dráhu nový prototyp raketového nosiča Dlhý pochod. Vesmírny modul za 21 hodín obletel štrnásťkrát Zem a pristál v oblasti Vnútorného Mongolska. Ako sa ukázalo, šlo o štandardnú vesmírnu loď, ktorá bola ťažšia než Sojuz, no mala namiesto dvoch solárnych panelov až štyri. Peking kúpil technológiu evidentne od Rusov a čínski "taikonauti" (podľa čínskeho slova pre vesmír) sa tiež zacvičovali v Rusku. K pilotovanému letu by malo dôjsť už budúci rok a do 10 až 20 rokov by podľa odborníkov mohli čínske moduly pristáť aj na Mesiaci.

Odpoveď na "hviezdne vojny"

Možnosti, ktoré sa pred Čínou otvárajú, vzbudzujú vo Washingtone obavy. Hoci sa Peking nezmieňuje o programoch spolupráce s Ruskom v oblasti aplikovaného vesmírneho výskumu či pri dlhodobom pilotovaní vesmírnych misií, nie je už tajomstvom, že dvaja čínski taikonauti sa v roku 1996 zúčastnili výcviku v kozmickom stredisku pri Moskve. Popri Rusku má teda aj Čína, ako druhý zásadný odporca modifikovaného amerického programu "hviezdnych vojen" odpoveď na protiraketový systém USA. Čínski vojenskí predstavitelia vraj už hovorili o potrebe zdokonaliť satelitnú komunikáciu (prvý čínsky satelit vyletel do vesmíru v roku 1970) a vyvinúť vlastný program "hviezdnych vojen". Ostatne, už keď dal v roku 1992 vodca KS Číny Ťiang Ce-min súhlas k tajnému rozvoju vesmírneho programu, bolo jasné, že vojenské hľadisko zohráva v tomto rozhodnutí podstatnú úlohu. Potvrdil to vojenský expert Sung I-čchang, ktorý po štarte vesmírnej lode v štátnom denníku China Business Times oznámil, že rovnaká technológia hnacích jednotiek, ktorá bola použitá pre usmerňovanie dráhy modulu Šanžou, môže slúžiť k regulácii dráhy útočných rakiet, tak, aby sa vyhli navrhovaným protiraketovým systémom USA známym pod skratkami TMD a NMD. Cieľom týchto systémov je zostreliť približujúce sa rakety. Obmedzený národný obranný systém by mal byť v USA nasadený do roku 2005 a Washington študuje s Tokiom aj možnosť nasadenia podobného regionálneho systému v Ázii.

Má sa Taiwan obávať?

Čína systémy TMD (celoplošná raketová obrana) a NMD (národná raketová obrana) odmieta nielen preto, že by mohli rozpútať finančne náročné preteky v zbrojení, ale aj kvôli tomu, že TMD by mohol zahrnúť tiež Taiwan, ktorý Peking mieni v dohľadnom čase pripojiť k pevninskej Číne, pretože ho považuje za jej súčasť. Po zabranom Hongkongu a čoskoro aj Macau si teda Peking trúfa i na medzinárodným spoločenstvom neschválené a nenaplánované väčšie sústo. Washington síce po oficiálnom uznaní ČĽR v roku 1979 prerušil s Taiwanom diplomatické vzťahy, no podľa amerického zákona môže vláda ostrovu predávať "obranné" zbrane a má prísne posudzovať akékoľvek vojenské hrozby voči Taiwanu. Na základe týchto klauzúl nedávno vojenská delegácia Taiwanu rokovala vo Washingtone o nákupe modernizovaných rakiet Patriot a raketových torpédoborcov Aegis, umožňujúcich okolo ostrova vybudovať obranný štít.

V slávnostnom prejave k 50. výročiu vzniku ČĽR označil čínsky prezident Ťiang Ce-min za základy veľkého znovuzrodenia čínskeho ľudu dôsledné zjednotenie vlasti a zachovanie bezpečnosti. Upozornil tiež, že Čína bude presadzovať ideu multipolárneho sveta a postaví sa proti hegemónii. Pripomenúť si treba aj tradičné výročné stretnutie najvyšších čínskych predstaviteľov v auguste v letovisku Pej-taj-che, na ktorom vraj čínske vedenie nariadilo armáde, aby sa (v súvislosti so snahou o nezávislosť Taiwanu) pripravila na vojnový konflikt. Hongkonský denník Sing-tchao tiež napísal, že vedenie požiadalo armádu, aby sa okrem lokálnej vojny pripravila aj na vojnu totálnu, vrátane konfliktu s USA.

Hoci ide o správy nepodložené (ale aj nevyvrátené), vyvolávajú v súvislosti s konkrétnymi vyhláseniami, no tiež skúškou novej rakety, správou o schopnosti Číny vytvoriť neutrónovú bombu a manévrami na pobreží pri Taiwane (všetko v krátkom časovom období) dojem, že svet sa vracia do nového obdobia studenej vojny, v ktorom len Moskvu nahrádza Peking. Vesmírnym úspechom Číne jednoznačne narástli svaly a generáli sa dostali na koňa. Hoci svetový žandár nosí svoj hrebienok príliš hrdo, budúcnosti tohto sveta by neprospelo keby dlhý pochod Číny do 21. storočia sprevádzali tóny vojenskej dychovky.

Autor je šéfredaktor časopisu Expo journal

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama