Dobre utajený festival - Dni európskeho filmu

V týždni od 8. do 14. novembra mohli diváci v bratislavských kinách Mladosť a Tatra vidieť 24 filmov z 18 európskych krajín. To, že možnosť vidieť takéto tituly sa nám nenaskytá každý deň, je zrejmé. Logicky by to malo potešiť každého priaznivca dobrého filmu, keby…
Počet zobrazení: 989

V týždni od 8. do 14. novembra mohli diváci v bratislavských kinách Mladosť a Tatra vidieť 24 filmov z 18 európskych krajín. To, že možnosť vidieť takéto tituly sa nám nenaskytá každý deň, je zrejmé. Logicky by to malo potešiť každého priaznivca dobrého filmu, keby…

Napríklad projekcie nezačínali v oboch kinách paralelne v tom istom čase o 18.00 a 20.30. Takto som ja, či hocikto iný aj ten najväčší "filmový fanda" mohol fyzicky zvládnuť len polovicu z premietaných titulov. Ďalším handicapom pre divákov bolo 11 filmov s anglickými titulkami. Bohužiaľ nie sme na tom jazykovo tak dobre ako napr. obyvatelia Škandinávie, a preto bol jazyk pre mnohých bariérou. Dokonca pred projekciou španielskeho filmu Vlak tieňov, vzniklo nedorozumenie, keďže pri titule nebolo uvedené, v akej verzii bude premietnutý. Časť zmätených divákov sa s povzdychom otočila a odišla. Pritom stačilo uviesť, že film je v podstate bez dialógov…

Už na tlačovej konferencii bolo prekvapujúce tvrdenie vedúceho delegácie Európskej komisie Waltera Rochela, že ide o prvý ročník festivalu. Asociácia slovenských filmových klubov a Národné centrum pre audiovizuálne umenie pritom zorganizovali podujatie s rovnakým názvom už na jar v roku 1997! Žeby zmena organizátora stačilo na to, aby vznikol nový festival?

Podenkový život festivalov

Na Slovensku sa akoby roztrhlo vrece s filmovými festivalmi. Žiaden z nich sa ale nedožil veľa rokov. Jedinou stálicou je už sedem rokov fungujúci Art Film v Trenčianskych Tepliciach. Fórum mladého filmu sa v deväťdesiatych rokoch pretransformoval na Fórum - festival prvých hraných filmov. Ten sa zasa po piatich ročníkoch tento rok zmenil na Fórum mladého filmu po 15 rokoch. Nuž a akoby to nestačilo, môžeme sa začiatkom decembra tešiť na súťažný Medzinárodný filmový festival Bratislava. Čo na tom, že je to stále len metamorfóza jedného a toho istého Fóra. Ak ste začiatkom novembra čakali na II. ročník festivalu frankofónnych filmov, tak sa dočkáte v budúcom roku.

Možno je to len môj osobný pocit, ale podobne ako v našich rozpočtových organizáciách, kde sa musia minúť peniaze do konca roka, tak aj v EK asi nevedia ako peniaze ,,prejesť" a tak ich s blížiacim sa koncom roka investovali do festivalov. Škoda len, že sa pritom nenašlo viac peňazí na propagáciu, lebo sály pri niektorých projekciách zívali prázdnotou. Možno by pre budúcnosť bolo dobré predstavenia premietať v mekkách alternatívneho filmu - FK Nostalgia a FK 901.

Rakúske pastorále

Dôkazom toho, že sa dá natočiť veľmi pútavý film s vidieckeho prostredia (v mnohom pripomínajúci našu dedinu) bol rakúsky snímok Sedminoví sedliaci režiséra Stefana Ruzowického. Kto ho nestihol v kine, mohol ho o pár dní na to vidieť na ORF. Príbeh siedmich paholkov vyrozprávaný prostredníctvom jedného z nich Severina, má výborne vystupňovaný dej. Siedmi paholci sa razom ocitnú v úplne novej situácii, keď po zavraždenom gazdovi zdedia celý statok. "Sedminoví sedliaci" sa postupne učia žiť ako slobodní ľudia. Na druhej strane narastá nenávisť "echt" sedliakov voči bývalému služobníctvu. Treba dodať, že dej sa odohráva v tridsiatych rokoch, v časoch veľkej polarizácie rakúskej spoločnosti. Vzájomná nevraživosť vrcholí násilím, ničením a lynčom. Film má silný triedny podtext. Zobrazuje mladých v boji proti starým konzervatívnym štruktúram, ktoré odmietajú pripustiť myšlienku, že by im bývalí paholci mohli byť seberovní. Drsný príbeh je alegóriou boja utláčaných vo vtedajšej rakúskej spoločnosti prešpikovanej katolíckym konzervativizmom a zmietajúcej sa medzi dvoma extrémami.

Čo uvidí náš divák

Filmy pre nás tak "exotickej" produkcie akou je Estónsko, sme očakávali so značnou dávkou zvedavosti. Bohužiaľ oba tituly Všetci moji Leninovia a Otázka cti boli asi pre mnohých veľkým sklamaním. Na festivale bolo ale premietnutých niekoľko filmov, ktoré by stáli za to, aby sa dostali do našej distribúcie. Medzi ne určite patrili talianske snímky V máji, štrnásťročný Pianese Nunzio, ako aj skvelé Turecké kúpele. Filmotéku filmových klubov by mohol obohatiť britský snímok Vigo. V našich kinách už teraz môžete vidieť francúzsku situačnú komédiu Jeden blbec na večeru. Bohužiaľ je to zatiaľ jediný film predstavený na festivale, ktorý sa dostal aj do našich kín. Dúfajme, že o rok ich bude viac a festival bude mať aj lepšiu propagáciu, a tým aj divácku návštevnosť.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984