Učenlivé podniky

Už päť desaťročí sme svedkami neschopnosti prerušiť trend neefektívnosti rozvoja spoločnosti v našich podmienkach. Po odstránení niektorých politických a ideologických príčin daného stavu je čoraz viac zrejmé, že jej hlboké príčiny ležia v prílišnom tradicionalizme myslenia, v koncepčnej kríze slovenskej spoločnosti, v neschopnosti uvažovať o kvalite novodobého rozvoja ekonomík.
Počet zobrazení: 1692

 

Už päť desaťročí sme svedkami neschopnosti prerušiť trend neefektívnosti rozvoja spoločnosti v našich podmienkach. Po odstránení niektorých politických a ideologických príčin daného stavu je čoraz viac zrejmé, že jej hlboké príčiny ležia v prílišnom tradicionalizme myslenia, v koncepčnej kríze slovenskej spoločnosti, v neschopnosti uvažovať o kvalite novodobého rozvoja ekonomík.

Nová kvalita ekonomiky vyžaduje nesporne väčšiu mieru idealizmu v jednotlivých podnikoch a ekonomike ako celku. Nie náhodou sa v tejto súvislosti hovorí o duši podnikov. V tomto bode zlyháva doterajšia transformácia na plnej čiare a primitívny materializmus privatizačného "hýbania nehnuteľnosťami" doslova zabíja tento žiaduci, vitálny rozmer transformácie. K potrebe vysokých technológií nie sme schopní priradiť rovnako dôležitú potrebu vysokého ľudského umu a energie. Stále vidno tendenciu obrovského zaostávania transformácie ľudskej práce. Tento stav nazývam resocializačným potratom transformácie, ktorý už v súčasnosti hrozí vysokou nezamestnanosťou pre Slovensko.

Učenlivé organizácie

Jednou zo základných čŕt novej kvality ekonomiky je formovanie učenlivých organizácií. Fundamentálna príčina toho, prečo sa u nás nedarí vytvárať učenlivé prostredie a podmienky spočíva v tom, že slovenská ekonomika sa nedokáže vymaniť z etapy vývoja priemyslu 80. rokov a prekročiť do kvalitatívne novej ekonomiky znalostí a resocializácie podnikov a práce. Učiaca sa organizácia sa potom nevyhnutne musí stať v starom a pre ňu nepriateľskom prostredí iba ďalšou z módnych transformačných fráz, módou, ktorá po krátkom čase zákonite skončí na smetisku neúspešných transformačných pokusov. Vlády a manažmenty sa bez výnimky snažia o reštrukturalizáciu podnikov, ale bez uvedomenia toho, že by malo ísť o resocializáciu organizácií, práce a manažmentu. Bez resocializácie zásadne nemôže vzniknúť žiadne učenlivé prostredie. Ako nechápanie významu priepastného rozdielu medzi typicky ekonomickým prostredím v slovenských podnikoch a obsahom učenlivosti slúžia príklady tých podnikov, ktoré v krátkodobej honbe za informatizáciou znovu v starej dobrej industriálnej tradícii nakupujú hardware, teda počítače, zatiaľ čo základná vlastnosť učenlivosti - experimentálny štýl myslenia pracovníkov - ich vôbec nezaujíma a nemajú ani najmenšie tušenie, čo by s touto sférou podnikového života mali robiť.

Trend k pomalosti

Je úplne zákonité, že poznatky západných firiem, ktoré sa v priebehu osemdesiatych rokov už poučili o stratovosti tohto druhu podnikového investovania do jednostrannej informatizácie, sú za daného stavu pre slovenské podniky rečou, ktorej vôbec nerozumejú. Výsledok je ten, že za trendom formovania učenlivého prostredia zaostávame už teraz dvadsať rokov a kým pochopíme jeho podstatu, budeme za svetom zaostávať tridsať alebo aj viac rokov. To znamená, že základný trend slovenskej ekonomiky - trend k pomalosti, sa ani po desaťročnej transformačnej kozmetike nezmenil.

Analýza resocializačného potratu si v prípade nechápania učenlivosti vyžaduje rozpracovanie varovnej prognózy pre Slovensko. Napriek politickej ideológii o obrovskom význame začlenenia Slovenska do EÚ a NATO funguje už rozbehnutý proces prehlbujúceho sa zaostávania za svetom a protirečenia medzi túžbami a realitou. Bez učenlivého prostredia bude ekonomika dokonca aj po zaradení Slovenska medzi horúcich kandidátov do európskych a transatlantických štruktúr stále nekompatibilná v produktivite so svetovou ekonomikou. Bude tu stále perspektíva dlhodobej biedy, enormne vysokej nezamestnanosti, chorobnosti a novodobej negramotnosti. Na toto môže upozorniť iba varovná prognóza, pretože je evidentné, že doterajším typom politík a vládnutia sa nedarí kvalitatívne zmeniť ani podniky, ani prácu, ani zamestnanosť.

Potreba presmerovania

Aké sú príčiny neschopnosti štátu, regiónov a podnikov efektívne transformovať prácu? Resocializačný potrat a jeho analýza bude potrebovať komplexnejšiu prácu výskumu, pravdepodobne zahŕňajúcu obdobie desiatich rokov. Vtedy už bude dostatočne zrejmé, že makroekonomika v doterajšom vládnutí nedokáže zmenšiť neefektívnosť a presmerovať ekonomiku a podniky Slovenska na novú rozvojovú trajektóriu. Taktiež bude jasné, že ani zákopová mikroekonomika, tak ako sa u nás chápe odtrhnuto od nadpodnikovej úrovne, nedokáže priniesť nápravu. Aké sú teda viaceré príznaky resocializačného potratu?

Nekoncepčnosť vládnutia

Na tejto úrovni je v prvom rade viditeľná absencia v posune ukazovateľov konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky. Makroekonomické ukazovatele typu HDP, inflácie, menového kurzu a pod., nič nevysvetľujú a v ničom nevypovedajú o problémoch neexistencie učenlivého prostredia podnikovej, medzipodnikovej a nadpodnikovej úrovni. To znamená, že vládnutie na Slovensku nemá predstavu o novodobom prehlbovaní zaostávania Slovenska za svetom, a je teda výrazným brzdiacim faktorom. Problémom nie je reštrukturalizácia vlády v zmysle výmeny na jednotlivých ministerských postoch, ale reštrukturalizácia vládnej nekoncepčnosti a nekompetentnosti v posudzovaní komplexnosti spoločnosti. To je staronový problém. Ťažkosti nie sú ani tak v nedostatku financií (čo je veľmi povrchná analýza), ale v dlhodobej nekoncepčnosti vládnutia, ktorá sa výrazne nezmenila ani po desiatich rokoch transformácie.

Nekoncepčnosť manažmentov v podnikovej sfére

Je hlboko príznačné, že podniky u nás nechápu význam kooperačnej konkurenčnej schopnosti vo sfére nadpodnikového učenia. Skúsenosti zo sveta v posledných rokoch potvrdzujú, že vznikajú medzipodnikové a nadpodnikové výskumné združenia typu spoločností pre organizačné učenie. Tieto združujú rôznorodé podniky s cieľom rýchlejšieho odovzdávania a zovšeobecňovania informácií o nových spôsoboch praktického učenia sa produktivite.

Nekoncepčnosť väčšiny poradenských firiem

Zatiaľ nepoznám ani jednu poradenskú službu, ktorá by sa snažila zabezpečiť premenu našich podnikov prostredníctvom učenia prácou a výmenou skúseností v tejto oblasti. Ide o nesmierne zložitú a komplexnú oblasť, ktorá má veľmi málo spoločné s vysedávaním žiakov v učebniach. Mnohí slovenskí manažéri a poradcovia spájajú učenlivý podnik práve s touto kvantitatívnou predstavou o počte učební, školení, absolventov, čo je vo svete už prekonané a málo efektívne.

Nekoncepčnosť vedy

Na Slovensku neexistuje vedecká ustanovizeň, ktorá by sa zaoberala problematikou štíhlej výroby a projektovania, revolučným spôsobom práce, ktorý sa už štyridsať rokov vyvíja v Toyote v Japonsku a rozšíril sa po celom svete. Akademické inštitúcie o tomto nemajú ani najmenšiu predstavu, vládna stratégia, ktorá by skúmala túto oblasť, jednoducho na Slovensku neexistuje. Dokonca ani oblasť zlepšovania a propagácie kvality, ktorá má historicky k štíhlej výrobe najbližšie, nerozoberá túto oblasť. Pritom päť desaťročí existencie hnutia kvality vo svete jasne dokázalo, že bez zoštíhľovania ekonomiky nemôže byť o rozvoji učenlivosti ani reči.

Náš záver

Transformáciu SR dusí koncepčná kríza. To je celkové zhrnutie. Všetko nasvedčuje tomu, že si doteraz neuvedomujeme, že sme v novej ekonomickej epoche, v ktorej na rozdiel od prízemného privatizačného materializmu pôsobia iné príčiny ako tie, na ktoré sme boli zvyknutí.

Autor je prognostik

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984