Keď sa otáča vietor
Podľa pravidelne uskutočňovaných prieskumov verejnej mienky bola nemecká vláda v Berlíne považovaná za neefektívnu, rozporuplnú a neprofesionálnu. Ak vychádzame z tohto faktu, takmer neveríme vlastným očiam, keď si prezrieme nedávno zverejnené výsledky renomovanej "výskumnej skupiny Voľby" z Mannheimu. Spolkový kancelár Gerhard Schröder, ktorý bol ešte v novembri na siedmom mieste rebríčka popularity politikov, sa dostal na tretie miesto pred šéfa opozície Wolfganga Schäubleho. Väčšina obyvateľstva dnes posudzuje - na rozdiel od obdobia pred tromi týždňami - prácu spolkovej vlády pozitívne. Sympatie k opozičnej CDU priznáva o osem percent menej opýtaných ako v novembri, SPD získala desaťpercentnú podporu navyše (vzostup z 31% na 41%).
Ak by sme príčiny zmeny hľadali v práci vlády, ťažko by sme našli oporné body pre toto konštatovanie. Žiadny z dôležitých reformných zámerov vnútornej politiky sa neuskutočnil. "Spolok pre prácu" sa rozvinul do akejsi diskusnej skupiny zloženej zo zástupcov odborov a zamestnávateľov, ktorá modernizujúcim politikom neprináša pozitívne výsledky. Ako prvá stroskotala reforma zdravotníctva. Otázku, či sa do Turecka majú poslať tanky, zachránilo kompromisné rozhodnutie o vyslaní jedného skúšobného exemplára do tejto krajiny. Riešenie ďalších problémov sa presunulo do nového roka. V priebehu posledných štyroch týždňov dokumentovala vláda svoju neschopnosť presadiť jasné línie navzdory nesúhlasu.
Dôvod pre skutočne presvedčivú zmenu nálady v spoločnosti teda nemôže spočívať na konaní vlády. Po trápnom "letnom divadle", keď sa počas parlamentných prázdnin každý nevýznamný aktér cítil byť povolaným na to, aby zmätené požiadavky vydával za tie najlepšie, a minister obrany Rudolf Scharping sa znova raz pokúšal označiť samého seba za oveľa lepšieho kancelára, sa Schröderovi podarilo vymenovať Franza Münteferinga za šéfa fondov SPD na spolkovej úrovni. Pod jeho pokojným a pragmatickým vedením volebného boja sa prezentovali sociálni demokrati v roku 1998 napriek dramatickým vnútorným názorovým konfliktom a osobným sporom ako ucelená strana za chrbtom kancelára Schrödera.
Holzmann, Schröder, Kohl
Prvá veľká príležitosť poopraviť obraz vlády sa naskytla, keď druhý najväčší nemecký stavebný koncern, Philip Holzmann, AG, upadol do problémov. V najlepšom spravodajskom čase predstúpil dobre naladený a ležérne v košeli oblečený spolkový kancelár v sprievode jedného odborára a jedného bankára pred zhromaždených zamestnancov a televízne kamery, aby oznámil: "Holzmannovci, dokázali sme to!" Zo strany vlastných ľavicových kolegov doposiaľ označovaný za "spoločníka bossov" s pohnutím v hlase hovoril o šťastných oslavách Vianoc, ktoré sa týmto uchránili pre tisíce rodín. Masa ďakovala výkrikmi "Gerhard, Gerhard" tak, ako to nebolo od volieb počuť. Vôbec nepadla otázka, prečo sa nikto nestaral o to, že v oblasti malého podnikania (nielen vďaka obchodným praktikám spoločnosti Holzmann) sa muselo zrušiť takmer dvakrát viac pracovných miest ako sa "zachránilo" v tomto koncerne.
"Schröder zachraňuje Holzmanna", hlásal istý veľký týždenník. O niekoľko dní neskôr zneli titulky: "Kohl zachraňuje Schrödera". Oznámenia štátnych advokátov totiž osvetlili prinajmenšom otázne praktiky CDU počas 25-ročného kraľovania Helmuta Kohla. Ak sa doposiaľ na Schrödera v porovnaní s Kohlom hľadelo s pohŕdaním, on teraz ako jasný politický vodca republiky pokarhal jeho zmysel pre výkon úradu a práva.
Odkaz Willyho Brandta
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol uplynulý berlínsky zjazd SPD oslavou. Vedeniu strany sa podarilo odvrátiť daňové požiadavky straníckych ľavičiarov. Bledý minister financií Hans Eichel našiel pre svoju politiku sanácie štátnych financií jasnú podporu. Scharping dostal za nelojálne správanie voči kancelárovi odplatu vo forme najhoršieho výsledku pri voľbe piatich podpredsedov. Naproti tomu sa Schröder tešil z viac ako 86percentnej podpory pri svojom znovuzvolení za predsedu - vzhľadom na jeho konfliktné vzťahy k strane skutočne vysnívaný výsledok. Bývalý šéf strany Hans-Jochen Vogel, doposiaľ Schröderov ostrý kritik, hovoril, sprevádzaný aplauzom delegátov, o "riadnom vedení vlády" kancelárom a dušou strany pohol vyrieknutím vety: "Willy (Brandt) by bol s tebou spokojný!" Muža, ktorý pripravoval zjazd, Franza Münterferinga, zvolili s reálnosocialistickým výsledkom za prvého generálneho tajomníka SPD v jej histórii, čo má podčiarknuť jeho osobitnú úlohu.
S prihliadnutím na výsledky volieb do krajinského snemu v Severnom Porýní-Vestfálsku a Šlezvicko-Holštajnsku sa nikto neponáhľa vyjasniť invektívy voči Kohlovi. V obidvoch krajinách sa kandidáti CDU pokúšajú odstrániť sociálnodemokratickú vládu. Je počudovaniahodné, že pri škandále okolo CDU ešte nepadlo meno Völker Ruhe - chcel by sa stať predsedom vlády v Kieli - hoci bol generálnym tajomníkom CDU za Helmuta Kohla práve v spornom čase. Mohli by sme nadobudnúť dojem, že SPD prišla po roku vládnutia k záveru, že ľahšie ako práca vlády sa dajú organizovať profesionálne kampane. Nanešťastie, do začiatku ďalších volieb do spolkového parlamentu zostáva ešte dva a pol roka, počas ktorých krajina nevyhnutne potrebuje výkonnú vládu.
Autor je nemecký politológ
