Novelizácia a cesta k stabilite
Na Slovensku sa už dlhšiu dobu diskutuje o novelizácii ústavy. Komisia Národnej rady Slovenskej republiky poverená vypracovaním návrhu zmien a doplnkov ústavy sa skladá prevažne zo známych právnikov so značným vplyvom vo vlastných politických stranách. Výsledok ich práce bude pravdepodobne kvalitný a azda mu dokážu zabezpečiť i nevyhnutnú politickú podporu vo svojich stranách.
Doterajší text Ústavy SR obsahuje niektoré ustanovenia zrelé na zmenu. Je v ňom čo zlepšovať. Ohlásená malá novela Ústavy SR má teda šance byť kvalitným normatívnym právnym aktom prijatým na základe širokého konsenzu a reagujúcim na praxou zistené nedostatky.
Nevyhnutnosť rešpektu k zákonu0
Skutočným problémom ústavnosti v Slovenskej republike však nie je samotná ústava, ale nedostatok rešpektovania základného zákona. Nejde len, ba ani nie hlavne o prijímanie zjavne protiústavných zákonov počas predchádzajúcej vlády so zámerom dosiahnuť prostredníctvom nich pochybné ciele do rozhodnutia ústavného súdu, ani o trápne kurióznu sériu ústavne nekorektných rozhodnutí vo veciach amnestie udelenej a "upravovanej" predsedami vlád v zastúpení hlavy štátu, ani o ďalšie viac či menej známe prípady porušovania Ústavy SR orgánmi verejnej moci, ktorých symbolom bola asi kauza Gaulieder, ale o rozšírenú neúctu k ústave. Keď obecné zastupiteľstvo všeobecne záväzným nariadením obmedzilo pohyb Rómov v obci, tak uprednostnilo riešenie možno zúfalej situácie, očakávané väčšinou obyvateľstva, pred hodnotami ústavnosti a demokracie. Keď lekárska komora požaduje, aby chorý občan v hotovosti platil za služby lekára a následne si vymáhal refundáciu toho, čo zaplatil lekárovi od svojej poisťovne, tak nadradila riešenie ekonomických problémov zdravotníctva a skupinový záujem lekárskej profesie nad dodržiavaním ústavy.
Politika a ústavnosť
Ústava zatiaľ nie je samozrejmým rámcom verejného života, ktorého porušenie alebo i výzva k porušovaniu by znamenali politickú samovraždu. Aj sociálne skupiny a inštitúcie patriace v Európe tradične k oporám demokracie a ústavnosti, čiže napríklad niektoré orgány samosprávy a jednej z profesných komôr si zvolili protiústavnú cestu riešenia svojich pálčivých problémov. Tu nejde o výchovu k rešpektovaniu ústavy spočívajúcu v seminároch a školskej výučbe, ba ani sankcie vrátane trestnoprávnych by asi neznamenali riešenie. Ústava je zároveň právnym i politickým dokumentom. Na túto samozrejmosť sa stále zabúda, lebo patrila k základným tézam marxistickej vedy štátneho práva. Pri prípadných zmenách ústavy nejde len, ba ani nie hlavne o zdokonalenie jej textu, ale aj a predovšetkým o presadzovanie politických záujmov prostredníctvom úprav ústavy. Záujem na menej problémovom a demokratickejšom fungovaní ústavného systému a na ľahšej uplatniteľnosti základných práv a slobôd je iba jedným z možných, i keď pri pripravovanej novelizácii Ústavy SR hrá asi významnú úlohu. V Ústave SR je mnoho formulácií volajúcich po zmene, ale ich hlasu rozumejú iba právnik a občas i politik, lebo okrem niekoľkých málo výnimiek dokázala politická prax žiť s platným znením základného zákona.
Novelizácia ústavy a už i diskusia o nej rozvracajú chápanie ústavy ako neporušiteľného a nespochybniteľného rámca a "cestovného poriadku" verejného a zvlášť politického života. Ústava už nie je iba súborom pravidiel, ale i predmetom politického zápasu. Ak sa jej zmena opiera o široký konsenzus, tak to znamená, že pravidlá sú to, na čom sa momentálne dohodneme.
Dnes a tu, čiže na Slovensku v roku 1999 možno očakávať, že ak najbližšia novelizácia Ústavy SR prinesie organizačné a kompetenčné úpravy, tak čo nevidieť sa otvoria i niektoré hodnotové a sociálne základy ústavy i spoločnosti. Tlak chudobnenia štátu i spoločnosti asi zasiahne najmä tie hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré stoja v ceste zbohatnutiu niektorých sociálnych skupín a profesií a ktorých obmedzenie by prinieslo okamžité úspory v štátnom rozpočte i dlhodobé celospoločenské škody. Platené vysokoškolské a možno i stredoškolské štúdium by podstatne zlepšilo smutnú finančnú situáciu učiteľov, uľahčilo by štátnemu rozpočtu a urobilo vyššie vzdelanie neprístupným pre chudobnú väčšinu spoločnosti. Schopnosti a talent mládeže z "nemajetných" vrstiev by neboli primerane kultivované, a teda by nepriniesli možný prospech spoločnosti. Každý systém financovania zdravotníctva, v ktorom by musel chorý v momente svojej choroby uhrádzať aspoň časť liečebných nákladov, by obmedzoval prístupnosť zdravotníckej starostlivosti a tým by zhoršoval zdravotný stav obyvateľstva.
Nepodľahnúť momentálnym tlakom
Ľudské práva sú najdôležitejšie vtedy, keď sú ohrozené hodnoty, ktoré chránia. Právo účasti na správe vecí verejných a sloboda slova sú zvlášť významné v momente hrozby autoritatívneho režimu a hospodárske, sociálne a kultúrne práva v dobe hospodárskeho úpadku a zbedačovania.
Zvýšenie miery dodržiavania ústavy možno dosiahnuť rôznymi spôsobmi. Prispôsobenie jej niektorých formulácií momentálnemu tlaku organizovaných záujmov a materiálneho nedostatku, ktorý sa prejavil ich nerešpektovaním, by azda znížilo počet porušení ústavy, ale načo je ústava, ktorá sa prispôsobí svojim porušovateľom? Samotná zmena ústavy bude v napätých časoch krokom k nestabilite. Keď nedávno novelizácia ústavy zaviedla priamu voľbu hlavy štátu, vyriešil sa politický problém v súlade so želaním väčšiny občanov, ale otvorili sa dvere nebezpečnej tradícii zvládnutia politických kríz zmenou ústavy a nie na základe a v rámci ústavy. Základný zákon potom postupne stráca kvalitu kritéria odlíšenia demokracie a ústavnosti od ich opaku a možno napokon niektorá kríza zvládne i samotnú ústavu.
Autor je riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV
