Koridor

ktorým Milan Kňažko pred desiatimi rokmi vkročil do veľkej politiky, by mu už dnes asi nikto nevytvoril. Jeden z najpopulárnejších mužov novembra 1989, o ktorom ľudia čmárali po múroch "Keď je národu ťažko, pomôže mu Kňažko!", pôsobí v súčasnosti unaveným dojmom. Dnes by asi málokomu zišlo na um volať na pomoc Milana Kňažka a už vôbec nikto si nemyslí, že práve on je ten politik, čo pomôže tejto krajine. Od tých pamätných novembrových dní prekonal veľký vývojový posun. Na svoje niekdajšie vyhlásenia si už radšej nespomína. No napriek všetkému zanovito tvrdí, že všetko ide správnym smerom.

Keď sa v jednom televíznom interview spýtali Vladimíra Mečiara, kto ho v politike najviac sklamal, bez váhania odpovedal: Milan Kňažko. Kňažko bol skutočne jedným z najbližších Mečiarových spolupracovníkov (mimochodom, jeho prvá veľká filmová úloha bola postava boxera). Práve tak, ako mal kedysi veľmi blízko k Fedorovi Gálovi a Jánovi Budajovi. Dnes ani jedného z tejto trojice nemôže označiť za svojho najväčšieho priateľa. A na ministerstve ho paradoxne držia najmä tí, od ktorých by to najmenej čakal: predstavitelia Strany demokratickej ľavice. Irónia dejín je neúprosná: Milan Kňažko, Peter Zajac, Pavol Kanis a Peter Weiss - mená, ktoré pred desiatimi rokmi ani pri znásilnení mysle nešli dokopy, dnes spolu sedia v jednej vládnej koalícii…

V zásade sa však Milan Kňažko nezmenil. Aj dnes fajčí a páčia sa mu ženy, aj dnes oplýva humorom a hrá divadlo. Politická funkcia mu nestúpla do hlavy. Neštíti sa ako minister hrať v inscenáciách, kde mu nadávajú alebo doňho dokonca kopú. Na otázku, ktorú svoju hereckú úlohu má najradšej, odpovedá, že tú poslednú… Hneď však jedným dychom dodáva, že divadlo nemá s politikou nič spoločné, divadlo je poctivé remeslo… Ak by ste od neho chceli vedieť, ktorého politika si najviac váži, pravdepodobne vám odpovie, že politikov nemá rád. Intímne pocity (milovať a nenávidieť) patria podľa neho rodine a priateľom, nie politikom. Zje všetko. Povestný labužník. Ak nepracuje, tak leňoší. Keby nemohol robiť politiku a divadlo, stal by sa cestovateľom. Jedno sa však predsa len naučil: že do budovy vlády sa nevstupuje v svetri a vibramách, ale v obleku. A že BMW je predsa len lepšie ako šesťstotrinástka. A že veľká čierna jama, ktorú videl na Slovensku počas uplynulých desaťročí komunistického režimu, mohla byť predsa len jama - stavebná…