Červené čiary na automape z Osla

Blízkovýchodný minisummit v nórskom Oslo, ktorého sa zúčastnili americký prezident Bill Clinton, izraelský premiér Ehud Barak a palestínsky predák Jásir Arafat, nepriniesol podľa očakávania prevratné výsledky. Traja politici sa v nórskom hlavnom meste zišli vlastne preto, aby si pripomenuli štvrté výročie zavraždenia izraelského premiéra Jicchaka Rabina a piate (septembrové) výročie tzv. deklarácie z Osla, ktorá odštartovala sériu mierových rokovaní medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Počet zobrazení: 1127

 

Blízkovýchodný minisummit v nórskom Oslo, ktorého sa zúčastnili americký prezident Bill Clinton, izraelský premiér Ehud Barak a palestínsky predák Jásir Arafat, nepriniesol podľa očakávania prevratné výsledky. Traja politici sa v nórskom hlavnom meste zišli vlastne preto, aby si pripomenuli štvrté výročie zavraždenia izraelského premiéra Jicchaka Rabina a piate (septembrové) výročie tzv. deklarácie z Osla, ktorá odštartovala sériu mierových rokovaní medzi Izraelom a Palestínčanmi.

Všetky ďalšie rokovania od spomínanej deklarácie sa skončili nanajvýš dočasnými dohodami, ktoré viac či menej posúvali zmierovací proces vpred, no nevyriešili základné špecifické otázky, bez čoho na Blízkom východe nemôže zavládnuť mier. Otázne pritom stále zostáva, či je vôbec možné spojiť (palestínsky, resp. moslimský) oheň s (izraelskou, resp. židovskou) vodou. Takéto spojenie môže najviac ak vytvoriť vriacu vodu. A od tej, hoci by sa akokoľvek prevárala, nemožno očakávať "mičurinské kríženie" s ohňom. Na druhej strane vedľa seba oba živly existovať môžu a majú na to od prírody nepopierateľné právo.

Červené čiary

V Oslo sa teda opäť prevárala voda a ujasňovala sa (podľa Clintona) automapa, ktorá by mala obe strany do 10 mesiacov priviesť k definitívnemu mieru. Vzhľadom na doterajšie časté prestoje a obchádzky na ceste k septembru 2000, ktorý si obe strany vytýčili za konečný termín na dosiahnutie dohody, dohodli v Oslo odštartovanie nového kola rokovaní zástupcov Izraela, Palestínčanov a OSN v Ramalláhu na západnom brehu Jordánu už na 8. novembra. Do 15. februára by totiž mali uzavrieť rámcovú dohodu, umožňujúcu podpis dohody definitívnej. Clinton naznačil, že v januári alebo februári by mohlo opäť dôjsť k summitu v štýle Camp Davidu z roku 1978, kedy boli položené základy prvej mierovej zmluvy medzi Izraelom a Palestínčanmi.

V Oslo počas bilaterálnych rokovaní predložil Barak americkému prezidentovi svoje predstavy o mierovom urovnaní. Návrh obsahoval nielen "veľmi dôležité otázky, o ktorých možno rokovať" a "otázky, ktoré sú pre Izrael síce zásadné, no sú čiastočne otvorené vyjednávaniu", ale aj "červené čiary, o ktorých nemožno rokovať". Izrael vraj v nijakom prípade nebude rokovať o Jeruzaleme, ktorý je podľa Baraka navždy zjednotený, ani o židovských osadách v Predjordánsku a Gaze. Izrael sa totiž (ako tvrdí izraelský premiér) nikdy nestiahne za línie z vojny v roku 1967. Ak Barak porušil odvekú zásadu politikov "nikdy nehovor nikdy" a nechce v očiach verejnosti stratiť na vážnosti nedodržaním svojho radikálneho a jednoznačného vyjadrenia, znamená to, že sa vytvorila možno aj neprekonateľná prekážka pre mier na Blízkom východe. Na druhej strane akýkoľvek (aj mierny) ústupok v spomínaných dvoch zásadách by už Paletínčania a ďalšie subjekty z tej istej strany barikády mohli interpretovať ako úspech či dokonca víťazstvo, takže vlk by si "iba odkúsol" a ovca by zostala živá...

Jeruzalem a osady

Arabskú (východnú) časť mesta Jeruzalem kontrolovanú vtedy Jordánskom obsadil a anektoval Izrael počas Šesťdňovej vojny v roku 1967. Moslimovia aj židia (nehovoriac o kresťanoch) označujú Jeruzalem za svoje sväté mesto a izraelskí predstavitelia (vrátane Baraka) ho označujú za nedeliteľné. Palestínska samospráva by však rada videla východný Jeruzalem ako hlavné mesto palestínskeho štátu a taktiež nie je ochotná z tejto požiadavky ustúpiť. Arafat sa viackrát sťažoval, že Jeruzalem je vystavený judaizácii, čo ohrozuje identitu svätých miest islamu, medzi ktoré patria mešity al-Aksá a najmä Skalný dóm, ktorý je po Mekke a Medine tretím najsvätejším miestom islamu. Jordánsko, ktoré v rámci dohody s Palestínčanmi spravuje tieto sväté miesta islamu už pol storočia, prejavilo koncom augusta pripravenosť vzdať sa tejto funkcie v prospech Palestínskej správy. Už vo februári bola otvorená nová kancelária jeruzalemského veľkého muftího, nachádzajúca sa v komplexe mešity al-Aksá, stojacej na Chrámovej hore, nad židovským Múrom nárekov a Palestínčania požadujú ďalšie kroky narušujúce existujúce status quo...

Otázka židovských osád sa týka Izraelom zabraného územia Predjordánska a Gazy, no tiež sýrskych Golanských výšin, ktoré Izrael taktiež zabral v roku 1967 a neskôr na nich zaviedol vlastnú správu. Práve tu je šanca určitého ústupku, ktorý by zásadne zmiernil napätie v oblasti. Hoci Barak odmieta návrat k hraniciam spred roku 1967, mohol by si vrátením Golanských výšin Sýrii zabezpečiť mier so svojím najobávanejším nepriateľom a zaistiť jeho lojalitu v niektorých ďalších otázkach. Ťažšie bude docieliť likvidáciu židovských osád v Predjordánsku a Gaze, hoci podľa prieskumu verejnej mienky je väčšina Izraelčanov za odsun extrémistických židovských osadníkov z Hebronu a podľa 45 percent Izraelčanov znamenajú židovskí osadníci v Predjordánsku a pásme Gazy vlastne ohrozenie bezpečnosti Izraela, hoci sa dlhé roky deklaroval opak. Barakove červené čiary na "automape", ktorá by mala doviesť Blízky východ k mieru, azda neskrížia naveky cestu tomuto procesu a v úvode spomínaný oheň s vodou dokážu koexistovať vedľa seba, čo je ostatne údel celého ľudstva v rôznorodosti jeho rás, náboženstiev a národov.

Autor je šéfredaktor časopisu Expo journal

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984