Polodemokracia a polojasno
Nedávne dni boli v priestore bývalého ZSSR doslova nabité udalosťami: v Jerevane pochovávali obete masakru v parlamente a nebezpečné politické vákuum sa dostalo do novej etapy. V Gruzínsku sa konali parlamentné voľby, so ziskom 46,1% hlasov ich vyhrala Občianska únia politického lišiaka E. Ševarnadzeho. Pred nedávnom pre Financial Times vyhlásil, že v prípade svojho znovuzvolenia za prezidenta v roku 2000 je pripravený hlasno, ako sa na bývalého šéfa KGB v Gruzínsku patrí, zaklopať na dvere NATO. Čečensku pripadla denná dávka bojov a tisícky utečencov na hraniciach s Ingušskom. Na Ukrajine prebehlo prvé kolo prezidentských volieb. Zatiaľ je po nich polojasno.
V istú novembrovú noc boli uvedené do pohotovosti všetky štruktúry zaisťujúce vnútornú bezpečnosť krajiny. Tisíce uniformovaných milicionárov, agentov Služby bezpečnosti Ukrajiny, vyšli do ulíc, aby nielen demonštrovali, že L. Kučma má situáciu pod kontrolou, ale aj zaistili poriadok počas prvého kola volieb. Voličské zoznamy registrovali 37,3 mil. oprávnených voličov. Na území Ukrajiny bolo zriadených 225 teritoriálnych volebných obvodov s 32 800 volebnými miestnosťami. Mimo Ukrajiny, pretože prezidenta volili aj za hranicami, bolo k dispozícii 92 volebných miestností v 57 krajinách. Z toho najviac v Izraeli - 8, v Rusku - 6, Nemecku, Poľsku, USA a Brazílii po tri. V zahraničných voličských zoznamoch bolo zaregistrovaných 176,4 tis. voličov. Na priebeh prvého kola volieb sa akreditovalo 500 zahraničných pozorovateľov a 365 novinárov zo 138 médií.
Kampaň bude antikomunistická
Analytici sledujúci vývoj prezidentských ambícií jednotlivých kandidátov na post prezidenta Ukrajiny, ktorých nakoniec zaregistrovala a pustila do volebného súboja Ústredná volebná komisia (bolo ich 13), sa zhodovali v dvoch veciach. Po prvé, že voľby budú dvojkolové a po druhé, že istým postupujúcim bude súčasný prezident Leodnid Kučma. Pri prognózovaní druhého do partie sa najviac hovorilo o N. Vitrenko, P. Simonenkovi a O. Morozovi. Podľa predbežných informácií sa volieb zúčastnilo 69,7% voličov a do druhého kola postúpil L. Kučma (36,36%) a P. Simonenko (22,24%). Na ďalších miestach sa umiestnili O. Moroz (11,29%) a N. Vitrenko (10,98%). Tajnička bola teda doplnená o predsedu Komunistickej strany Ukrajiny, aj keď najväčšími nádejami a ambíciami sa netajila N. Vitrenko. Treba podotknúť, že pre L. Kučmu ide o výhodný variant. Pred druhým kolom nebude pre neho zrejme problém postaviť kampaň na strachu z návratu komunistického režimu, ktorá už bola úspešne technologicky preverená aj v RF v roku 1995. Napriek tomu môže komunistický kandidát v určitej situácii počítať s väčšinou ľavicového elektorátu, ktorý bol v prvom kole rozštiepený medzi N. Vitrenko, O. Moroza a ostatných menej významných.
Kučmokracia a médiokracia
Ešte v predvolebnom období mnohí kandidáti upozorňovali, že voľby na Ukrajine sú a budú zmanipulované. Z nadŕžania protikučmovským kandidátom nemožno obviniť autorov správy - poslancov PZ RE, ktorí 6. októbra 1999 navštívili Kyjev a vo svojom záverečnom dokumente konštatovali: "...prezidentská predvolebná kampaň na Ukrajine sa zatiaľ nejaví ako úplne otvorená a čestná..." Priekopník teórie polyarchie, americký politológ R. Dahl hovorí, že medzi inštitúty polyarchie, ktoré sú pre demokraciu nevyhnutné, patria aj alternatívne informácie. A tých bolo v predvolebnej kampani žalostne málo. Predvolebná agitácia zameraná na jednu osobu Ukrajinu zatiaľ zaradila medzi krajiny, v ktorých sa o slobode médií a demokracii ako takej dá uvažovať ešte len v budúcom čase. Masívna propagandistická kampaň L. Kučmu vo väčšine ukrajinských médií evokuje otázku o ďalšom z inštitútov polyarchie - o rovnosti kandidátov a nezávislosti občianskej voľby.
Nielen tlačové, ale aj elektronické médiá sú momentálne úplne závislé od úradujúceho prezidenta. Kučma sa na televíznych obrazovkách na rozdiel od svojich protikandidátov objavoval pravidelne a v najsledovanejších časoch. Týždeň pred voľbami sa pozitívnym informáciám o prezidentovi venovalo celkovo 8 hodín 24 minút, pričom negatívnym informáciám len 15 sekúnd. Informácie o protikandidátoch v elektronických médiách zaberali 3 hodiny 41 minút, z toho približne 30 minút negatívne. Dôležitým faktorom v propagandistickej efektívnosti médií je nielen množstvo publikovaných materiálov, ale aj masovosť ich rozšírenia. Kým len hlavné tlačové proprezidentské médiá majú denný náklad 1 225 000 kusov, všetky opozičné celoukrajinské denníky 370 000 kusov. K tomu treba pridať takú maličkosť, že v hoteli namiesto obligátnej Biblie v zásuvke písacieho stola ležala brožúra s volebným programom L. Kučmu. Alebo že v Černobyle, kde sa dlhodobo nevyplácali dávky ľuďom, ktorých sa dotkla jadrová havária, sa tieto začali vyplácať v kancelárii pred vstupom do volebnej miestnosti.
Podpora Západu, bojaceho sa návratu komunistov, sa prejavila akousi medzinárodnou personálnou solidaritou voči osobe L. Kučmu. V predvečer volieb mal prezident - bola to médiami najpreferovanejšia informácia - telefonický rozhovor s kolegom v Kremli B. Jeľcinom. Ten mu okrem iného zablahoželal k zvoleniu Ukrajiny za nestáleho člena BR OSN, čo Jeľcin považuje za dôkaz novej váhy tohto štátu vo svete. To, že Rusko podporilo Ukrajinu v súboji so Slovenskom, nie je dôležité. Rovnako ani to, že Rusko a Ukrajina nemajú najlepšie partnerské vzťahy. Dôležitý bol symbol. Ruský element a ruská autorita majú totiž na Ukrajine vplyv. Ak hovorí Kremeľ a tamojšie celoplošné používanie ruského jazyka je, napriek naparovaniu sa umelo antikomunizovanej starej ukrajinskej elity realitou, volič pozorne načúva. Jeľcin totiž veľmi dobre vie, ako je konštruovaný index zdroja moci.
Ekonomika je na dne
Okolie prezidenta a proprezidentské podnikateľské kruhy, ovládajúce väčšinu mienkotvorných tlačových a elektronických médií, budú výraznou mierou ovplyvňovať ďalšie nálady elektorátu. Masívna propagandistická kampaň pravdepodobne zabezpečí prezidentovi Kučmovi lepšie štartovacie podmienky v druhom kole, ktoré sa koná 14. novembra 1999. Vplyvný politológ N. Tomenko komentoval prvé kolo volieb úvahou, že "...chybou väčšiny oponentov L. Kučmu je viera v demokraciu..., ale v druhom kole majú obaja rovnakú šancu...". Naopak, jeho kolega A. Pogrelinskij si myslí, že pojem "..rovnaké šance je málo pravdepodobný..."
História sa málokedy opakuje. Vo voľbách v roku 1994 štartoval L. Kučma v súboji s L. Kravčukom z druhej pozície (získal 31,27%), zjednocoval svojou ľavicovo-radikálnou rétorikou protestný elektorát (dnes je to Simonenko 22,24% a Vitrenko 10,98) a Kravčuka výrazne porazil. Dnes sa javí, že rok 1999 bude iný než rok 1994. Vynára sa otázka, ako je možné, že má Kučma takú podporu, keď ekonomika krajiny a sociálna stabilita sú dlhodobo pod nulou. Tempo rastu HDP v roku 1999 v porovnaní s rokom 1998 je na úrovni 98% a úroveň nezamestnanosti má z terajších 5,95% vzrásť na 7,3% začiatkom roku 2000, čo tvorí spolu cca 2 mil. nezamestnaných. Dôvody môžeme hľadať aj v Kučmovom výroku, ktorý k frustrujúcej téme možného vstupu Ukrajiny do NATO a EÚ po svojom prípadnom znovuzvolení povedal: "...nie som pripravený písať žiadosť o vstup do NATO a EÚ..."
Voľby sú právom každého občana rozhodovať o osude jeho krajiny, a teda aj o svojom vlastnom osude. Úspechom je, že aké-také voľby - v porovnaní s Jeľcinovým Ruskom - sa na Ukrajine konajú pravidelne. Agenti a milicionári zostali v pohotovosti. Avšak smutný je pocit, že sa o "osude vlastnej krajiny" rozhoduje kdesi za oceánom. Ale to je zrejme len môj pocit...
Autor je tajomník Zahraničného výboru NR SR
