Reklama
Reklama

Rekviem za 20. storočím

Ľubomír Lipták patrí medzi tých ojedinelých historikov, ktorých práce sú nielen vedecky presné, ale možno ich hodnotiť aj podľa estetických kritérií. Krásnej Kleito, múze dejepisectva, ktoré starovekí Gréci považovali za umenie, by sa Liptákove práce istotne páčili.
Počet zobrazení: 624

 

Ľubomír Lipták patrí medzi tých ojedinelých historikov, ktorých práce sú nielen vedecky presné, ale možno ich hodnotiť aj podľa estetických kritérií. Krásnej Kleito, múze dejepisectva, ktoré starovekí Gréci považovali za umenie, by sa Liptákove práce istotne páčili. V očakávaní prevratných zmien na konci druhej tretiny tohto storočia našiel Ľubomír Lipták odvahu zamyslieť sa nad základnými otázkami našich dejín v knihe Slovensko v 20. storočí. Položil otázky, ktoré sa napríklad v Česku riešili v spore filozofa Masaryka a historika Pekařa: aký je vôbec zmysel dejín malého národa a aké je jeho miesto v európskom kontexte. Na Slovensku sa takáto diskusia vlastne dodnes nezačala. Kniha totiž vyšla v osudovom roku 1968, keď v centre pozornosti našej verejnosti boli úplne iné problémy. Potom znova prišli "roky bez mena", ktoré mali nepatričný názov "normalizácia" a historik Ľubomír Lipták sa musel na 20 rokov odmlčať.

Storočie dlhšie ako sto rokov

Kniha Storočie dlhšie ako sto rokov je síce súhrnom Liptákových prednášok, esejí a článkov a teda zapadá predovšetkým do kontextu 90. rokov, no zároveň je to v istom zmysle pokračovanie jeho spomínanej knihy, no pokračovanie z doby, keď už mnohé otázky z konca 60. rokov boli zodpovedané, iné priniesol koniec storočia, no tie základné ostali. V knihe vidíme, že autor sa musel podujať na dvojaký pohľad na problematiku. V spore o slovenské dejiny, kde ešte ani len neboli precízne sformulované otázky, musel zaujať pohľad nielen historika, ale aj filozofa (či politológa alebo sociológa).

Aby som bol konkrétny. Na tento problém autor poukazuje v článku Historické pojmy, kde naozaj ide tiež o interdisciplárny spor. Takýchto pojmov je viacero a iba ich vymenovanie by si vyžiadalo rozsiahlejší priestor. Medzi týmito pojmami je však aj slovo "socializmus". Dokument Poučenie z roku 1970 ho vymedzil doslova represívnymi prostriedkami. Ľubomír Lipták však v stati Ľavica na Slovensku v 20. storočí kladie slovenským ľavičiarom, ktorí teraz ešte stále nenachádzajú odvahu nazývať sa "socialisti", nepríjemnú otázku : "Je socializmus súčasťou alebo alternatívou kapitalizmu?". Hovorili sme o krásnej Kleito. Tejto múze by sa istotne páčili Liptákove historické portréty. Nadšená by bola portrétom Milana Rastislava Štefánika. Náš bratský český národ dodnes trápi problém, či a kedy sa mali chytiť zbraní. Štefánikov život bol odpoveďou na túto otázku, ako ukazuje autor, nielen pre Slovákov, ale aj pre Čechov.

Otázky

Svoje umenie presne sformulovať problém Ľubomír Lipták ukazuje na otázke česko-slovenských vzťahov. Tvrdí sa, že variabilnou konštantnou je tu susedstvo, jazyková a etnická príbuznosť a opakované dlhodobé spolužitie v jednom štáte. Ľubomír Lipták sa pýta: S kým to vlastne Slovensko susedí, s Českom alebo s Moravou a Sliezskom? Je problém jazykovej a etnickej príbuznosti naozaj priezračný? Žili Česi a Slováci v Československu spolu alebo vedľa seba? Chcel poukázať predsa len na jeden sporný problém, ktorý sa prejavuje aj v názve knihy. Súvisí s tým, že historický čas môže byť iný ako čas kalendára. Existuje totiž oprávnený názor, že 20. storočie odštartovali až výstrely prvej svetovej vojny a skončilo sa v roku 1989. To "dlhé" storočie bolo devätnáste, začalo sa už Francúzskou revolúciou v roku 1789 a ukončil ho atentát v Sarajeve. Pravda, my Slováci môžeme mať 20. storočie naozaj predĺžené, nevyriešili sme si totiž ešte viaceré otázky z 19. storočia. Problém historického času, vzťahu 19. a 20. storočia v slovenskom kontexte, však súvisí s otázkou miesta Slovákov v Európe. Kto sme, kde sme a aký je zmysel našej existencie? Je to však iba slovenská otázka?

Ľubomír Lipták: Storočie dlhšie ako sto rokov, Kalligram, Bratislava 1999

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama