Reklama
Reklama

Frankfurt má knihu stále rád

Frankfurtský knižný veľtrh je skutočným babylonom kultúr. Predstavilo sa na ňom 6643 individuálnych vystavovateľov plus ďalší združení v 87 národných stánkoch zo 113 krajín. A titulov bolo dovedna 385 275... Od vlaňajška všetko narástlo, hoci z ekonomických dôvodov zosilnela aj tendencia vydavateľov združovať sa do spoločných stánkov.
Počet zobrazení: 494

Frankfurtský knižný veľtrh je skutočným babylonom kultúr. Predstavilo sa na ňom 6643 individuálnych vystavovateľov plus ďalší združení v 87 národných stánkoch zo 113 krajín. A titulov bolo dovedna 385 275... Od vlaňajška všetko narástlo, hoci z ekonomických dôvodov zosilnela aj tendencia vydavateľov združovať sa do spoločných stánkov. Teraz už lepšie chápem pocity márnosti niektorých našich editorov pri pohľade na to more kníh, ktoré je v podstate iba zlomkom svetového knižného oceánu. Vraj - ešte ho rozširovať? Má to zmysel?

Podobnú otázku, len z iného uhla pohľadu, položil Dr. Hubertus Schenkel, prezident dozornej rady Frankfurtského knižného veľtrhu, a to v súvislosti s novými médiami, internetom a elektronickým obchodom. "Sme my, vydavatelia, už prekonaní - sme ľuďmi možno šarmantnými, ale nie vskutku kráčajúcimi s duchom času?" Sám si odpovedá záporne, zdôrazňujúc, že skutočná práca vydavateľstva sa nezmenila, iba sa zrodil nový spôsob šírenia a nová forma komercializácie. "Fascináciu z čítania knihy nemôže nahradiť prenosný počítač, a tým menej na pláži alebo večer pri kozube." Faktom je, že popri "obyčajnom" už existoval aj virtuálny veľtrh na stránkach Internetu. Celé prízemie štvrtého pavilónu okupovali elektronické médiá, no aj mimo tejto plochy vystavovatelia ponúkali diela v podobe knihy i CD-romu. Dnes už vyše 1200 nemeckých kníhkupcov predáva literatúru aj na internete.

Akoby sa stúpenci pravej knihy bránili technickej evolúcii s jej praktickou neosobnosťou, Frankfurt ukázal aj opačný extrém. A nielen India, nielen arabský šiator ponúkali knihy v prekrásnych vyrezávaných väzbách a kazetách, zdobených zlatom a drahokamami. Aj poľský vydavateľ zistil, že zberatelia alebo vrcholné štátne inštitúcie dokážu oceniť unikátny exemplár, skvostne zviazaný a navyše vytlačený na ručnom papieri či egyptskom papyruse. Najdrahšiu knihu vo svojom stánku mal za 5000 DM, a napriek tomu vraj nepozná problémy s odbytom, lebo dielňa robí takmer výlučne na objednávku. Osobitnou témou veľtrhu bolo Kosovo, pričom celý rad publikácií o ňom ponúkali, na rozdiel od srbských, albánski vydavatelia. Organizátori v snahe zblížiť intelektuálov z rozličných kútov bývalej Juhoslávie, vytvorili priestor pre tzv. Skupinu 99, ktorá spoločne diskutovala o tom, ako môže kultúra, a kniha zvlášť, prispieť k znovuvytvoreniu dobrých susedských vzťahov na Balkáne. Dôvod jasať zatiaľ nie je, ale prvý krok k sebe možno urobili práve tu vo Frankfurte.

Nobelovec Grass

Frankfurtský veľtrh bol tradične nielen kultúrno-spoločenskou, ale aj politickou udalosťou. Najväčšej pozornosti masmédií sa tešil Günter Grass, ktorého si v zahraničí cenia možno viac ako doma v Nemecku, kde sa mu už ušla nejedna štipľavosť aj v súvislosti s udelením Nobelovej ceny za literatúru. Jeho kritikov však zrejme väčšmi škrú Grassove politické postoje, hoci práve tých sa nemeckí novinári na tlačovej konferencii najviac domáhali. Až som mala pocit, že témou tlačovky je Lafontaine... Nevykoľajiteľný spisovateľ ich zväčša odbíjal humorom do čierna. Zafilozofoval si na tému prvý a druhý, poukážuc na fakt, že na koncertnom plagáte stojí najväčšími písmenami meno dirigenta, kým uvádzanému Mozartovi musí stačiť menšie písmo. A na netradičnú otázku, či vie o tom, že by bol pre niekoho vzorom on, vyslovil meno Salmana Rushdieho... V tejto súvislosti nie je nezaujímavé, že vedenie frankfurtského veľtrhu po desiatich rokoch zrušilo zákaz účasti Iránu, štátu, ktorý podporil cirkevné odsúdenie Rushdieho na smrť. Po dištancovaní sa iránskeho prezidenta Chatamiho od tohto verdiktu, ako aj vďaka niektorým liberalizačným prúdom v tejto krajine, vedenie veľtrhu dokonca dvoch iránskych vydavateľov priamo do Frankfurtu pozvalo.

Vrátim sa však ešte k čerstvému nobelovcovi. Je škoda, že slovenskí vydavatelia nezareagovali tak pružne ako napríklad Poliaci, ktorí už vo Frankfurte vystavovali všetky Grassove knižky zjednotené rovnakou edíciou. Aj v Českej republike aktuálne vydali spisovateľovo najnovšie dielo Moje storočie. Pritom viem, že známy slovenský germanista ihneď ponúkol svoj hotový preklad Grassovej knihy známemu slovenskému vydavateľstvu, ale ono zareagovalo tradičnou výhovorkou na nedostatok peňazí a nenarušiteľnosť tohtoročného edičného plánu.

V centre pozornosti - Maďarsko

Ústrednou témou tohto ročníka veľtrhu bola maďarská literatúra, patrilo jej celé prízemie pavilónu 6. Neviem, ako by to dopadlo, keby sa raz dostalo takejto cti Slovensku, ale mala som pocit, že Maďari ani dobre nevedeli, čo s toľkým priestorom. Okrem súčasnej produkcie vydavateľstiev predstavovali aj svoje najstaršie tlače. Stĺpy zdobili busty maďarských velikánov, nechýbalo poprsie Sámuela Tessedika, uvedeného aj v Encyklopédii slovenských spisovateľov pod menom Samuel Tešedík. Osobitná časť expozície bola venovaná dielu Imreho Madácha, rodáka z Dolnej Strehovej, ktorého naslávnejšiu knihu, veršovanú drámu Tragédia človeka, čerstvo vydali vo veľkej reprezentatívnej úprave. Pre našich južných susedov mala prezentácia aj praktický efekt: nemecké vydavateľstvá len na túto príležitosť zareagovali vydaním stovky prekladov maďarských autorov.

Slovenský Index

Slovensko v pavilóne 9 popri spoločnom národnom stánku zastupovala napríklad Neografia, a. s., ktorá dobre prosperuje nielen vďaka vydavateľským, ale aj polygrafickým aktivitám a zaujímavým zahraničným kontaktom a kontraktom. Podobne ako Stredoslovenské vydavateľstvo PLUS, vydávajúce publikácie aj pre iné trhy, napríklad ruský. Po prvý raz sa vo Frankfurte, vďaka podpore holandského sponzora, prezentovalo naše novovznik nuté nezávislé združenie vydavateľov Index (Archa, Aspekt, Drewo a srd, Fragment, Kalligram, Kritika & Kontext, L.C.A., Prístrojová technika). Za pendant Indexu som sprvu považovala aj združenie nezávislých chorvátskych vydavateľov HNN, ale len kým som nenazrela do ich edičného plánu. Abecedne hneď prvý člen tohto združenia totiž ponúkal Marxov-Engelsov Komunistický manifest ako jeho prvé vydanie od vzniku samostatného Chorvátska, s predslovom Slavoja Žižeka. Perličkou je, že tento predslov, vydaný aj samostatne, je iba o päť kún lacnejší ako spolu s manifestom. Vo Frankfurte bolo jednoducho všetko.

Autorka je publicistka

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama