Neľahká jeseň Lionela Jospina

Jeseň je pre Francúzsko magickým obdobím. Niečo ako jar v prírode. Všetko sa prebúdza po dlhých prázdninách a ako začínajú školáci chodiť do škôl, všetko sa hýbe v ich rytme. Je sezónou preplnených obchodov s vínom, lacných výpredajov, ale pre túto krajinu aj obdobím protestov a štrajkov.
Počet zobrazení: 1027

 

Jeseň je pre Francúzsko magickým obdobím. Niečo ako jar v prírode. Všetko sa prebúdza po dlhých prázdninách a ako začínajú školáci chodiť do škôl, všetko sa hýbe v ich rytme. Je sezónou preplnených obchodov s vínom, lacných výpredajov, ale pre túto krajinu aj obdobím protestov a štrajkov.

Žiadna vláda to nemá v tomto období ľahké. Aj úspešný Jospinov kabinet bude mať čo robiť, aby nasledujúce týždne prežil v akom-takom pokoji. Napriek ekonomickej konjunktúre, napriek kvalifikácii sa Francúzov na ME vo futbale, občania tejto krajiny nebudú nikdy spokojní. Jospinová tohoročná krížová cesta sa začala nasledujúcim spôsobom. Začiatkom októbra ohlásil prosperujúci francúzsky koncern Michelin, že bude prepúšťať okolo 7500 ľudí počas najbližších 3 rokov z tovární po celej Európe, aby zvýšil svoju konkurencieschopnosť na svetových trhoch. Jospina táto správa doslova zastihla pri tradičnom interview vo večerných televíznych správach. Jeho reakcia? "Neočakávajte od štátu všetko." A bolo. Kritizovaný zo všetkých strán z blairizmu sa Jospin ocitol v nezávideniahodnej situácii. Socialisticko-komunisticko-zelená vládna koalícia zostala v šoku. Už aj on? Takto reaguje pod vplyvom efektu Tretej cesty aj do najmenšieho detailu ortodoxná, ale aj progresívna ľavica všetkých druhov.

Reformy ako odpoveď

Dva týždne bol Jospin terčom všemožných útokov. A tak 27. septembra v Štrasburgu prekvapil. Pred okolo tristo senátormi, európskymi a národnými poslancami, predniesol svoj druhý najdôležitejší prejav od začiatku svojej vlády, teda od mája 1997. Prejavmi sa tu oznamuje reforma, začiatok aj koniec vlády, a preto sa prejavy tešia veľkej pozornosti médií. V prvom, ktorý predniesol po úspešných parlamentných voľbách, sa zameral na modernizáciu politického života. Zameral sa na rovnoprávnosť žien a mužov v rozhodovacom procese alebo reformu volieb zakazujúcu poslancovi mať viac politických funkcií. Tento prejav bol iný. Hovoril o tom, čo Európu a Francúzsko najviac trápi - nezamestnanosť. Mnohí prejav charakterizovali ako monumentálnu odpoveď "bezradnosti Tretej cesty" a ako "víziu nového Francúzska tešiaceho sa konjunktúre a bojujúceho proti nespútanej globalizácii". Navrhol zmenu zákonníka práce, ktorá by preventívne zabraňovala masovému prepúšťaniu. Firma, ktorá bude vo svojom pláne predpokladať prepúšťanie napriek ziskom, nebude môcť v prípade potreby ťažiť z akýchkoľvek verejných fondov. Francúzsky sociálny systém zabezpečuje nezamestnaným oslobodenie od dane z bývania. Reforma navrhuje, aby nezamestnaný bol oslobodený od dane aj v prípade, že si nájde prácu. Iniciatíva je v súlade s filozofiou socialistickej strany, hlásajúcej, že návrat nezamestnaného do práce sa nemá prejaviť vo zvýšení jeho nákladov na život. Jospin navrhuje taktiež odpustiť dlh osobám, ktoré sa zadĺžili voči daňovému systému kvôli strate zamestnania. Navrhuje reformu vzdelávacieho systému - ten napriek veľkej nezamestnanosti neponúka pre nové odvetvia kvalifikovaných pracovníkov.

"Pre mňa je rovnosť 50 ku 50", hovorí Jospin na tému rovnoprávnosti žien a mužov. Už v municipálnych voľbách 2001 (postupne v senátorských, regionálnych a európskych) navrhuje nastoliť úplnú rovnováhu medzi ženami a mužmi. Jospin sa presunul na medzinárodnú pôdu so slovníkom voči Svetovej obchodnej organizácii (WTO), ktorý je vo Francúzsku populárny. "Zúčastníme sa rokovaní, ktoré začínajú pevne brániť naše hodnoty, naše výdobytky v oblasti sociálnych práv, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnej rôznorodosti a sanitárnej bezpečnosti potravín." Jospin reagoval na protesty francúzskych roľníkov a chovateľov proti McDonaldom.

Neuspokojí každého

Všetky prínosy pre sociálny systém síce neprešli bez povšimnutia, ale pri ekonomike produkujúcej prebytok rozpočtu, si každá sociálna skupina chce niečo utrhnúť. Hlavnou zmenou, ktorú krajina očakáva, je zníženie pracovného času z 39 na 35 hodín týždenne za ten istý príjem. Opatrenie by malo pôsobiť na zvýšenie zamestnanosti. Projekt vedie ministerka práce a solidarity, dvojka vo vláde a dcéra Jacquesa Delorsa. Dokázala zhromaždiť tisíce proti nej protestujúcich ľudí v uliciach Paríža. Na jednej strane odbory, ktoré tvrdia, že reforma nejde príliš do hĺbky, na druhej strane zamestnávateľov, ktorí sa rozhorčujú, že vláda už zašla s reguláciami priďaleko. S tou istou reformou si poštvala Jospinova vláda proti sebe dvoch aktérov, ktorých by sa reforma mala týkať.

Druhý závažný projekt vedie tiež žena - Elisabeth Gigou, ministerka spravodlivosti, trojka vo vláde. V polovici októbra Národne zhromaždenie konečne odsúhlasilo Občiansky pakt solidarity. Je to vo francúzskej spoločnosti kontroverzná zákonná norma umožňujúca nemanželským heterosexuálnym a homosexuálnym párom požívať také legislatívne záruky, aké požívajú páry žijúce v manželskom vzťahu. V minulom roku nebol pri prijímaní podobnej legislatívnej normy prítomný dostatočný počet poslancov koalície a časť ľavice tak bola ochromená zásahom z vlastných radov. Intelektuáli a veľká časť mladého obyvateľstva kritizovali ľavicu z opustenia vládneho programu. Po prijatí návrhu jedni Jospina obviňujú z toho, že svojou politikou rozbíja tradičnú francúzsku rodinu, druhí mu vyčítajú, že s reformou nezašiel ďalej a nezrovnoprávnil tzv. Pakt s manželstvom.

Byť premiérom úspešnej krajiny…

Premiér Lionel Jospin si spolu so svojimi silnými ženami znovu rozoštval spoločnosť. Záleží na ňom, či tieto antagonizmy dá do protikladu a využije ich vlastnú neutralizáciu, alebo využije svoju reformátorskú politiku voči neustále rozsypanej pravici. Nikdy predtým tak nezdôrazňoval potrebu jednotnosti ľavice. Na porade výkonného orgánu socialistickej strany povedal, že "pravici sa politicky nedarí, ale stále zostáva veľmi silná". Napriek tomu, že vyzýva koalíciu na interný dialóg, celá ľavica sa okrem socialistickej strany a s pomocou trockistických síl (majú štyroch europoslancov) vybrala do ulíc. Na výzvu vládnej komunistickej stany prišlo manifestovať do centra Paríža 50 000 ľudí so spoločným heslom "Za zamestnanosť". Tak sa komunisti so zelenými ocitli po boku ultraľavicových síl, vykrikujúcich protivládne heslá. K tomu sa pridali ešte nespokojní stredoškoláci, ktorí niekoľko dní štrajkujú za lepšie pomery.

Jospina však čakajú aj ďalšie starosti - v novembri na kongrese Socialistickej internacionály v Paríži. Podľa mnohých pozorovateľov pripravuje veľkú obhajobu "svojej cesty". Je však isté, že neustúpi, lebo on, podľa hlasov zo socialistickej strany, sa nemá za čo voličom ospravedlňovať. Socialistická strana bola, je, a bude úspešná. Sociálnemu liberalizmu z horeuvedených dôvodov ustúpiť nemôže, a tak podľa vlastných slov, "Treťou cestou nepôjde". Oplatí sa byť na čele prosperujúceho štátu?

Autor študuje na Inštitúte politických vied v Paríži

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984