Reklama
Reklama

Podoby kyjevskej jesene

Jeseň sa usadila vo vrcholcoch javorov, košatých gaštanov. Odtiaľ všetkým vôkol rozdáva náladu, núti ich na chvíľu zabudnúť na každodenný zhon. A ľudia sa dívajú ta hore a čudujú sa, ako jeseni ubúda farieb z bohatej palety.
Počet zobrazení: 575

 

Jeseň sa usadila vo vrcholcoch javorov, košatých gaštanov. Odtiaľ všetkým vôkol rozdáva náladu, núti ich na chvíľu zabudnúť na každodenný zhon. A ľudia sa dívajú ta hore a čudujú sa, ako jeseni ubúda farieb z bohatej palety.

To je obrázok, ktorý si nemohol nevšimnúť návštevník Kyjeva pri prechádzke parkami na Volodymyrskej hôrke alebo pri Askoldovej mohyle. Túto idylu na kyjevskej hlavnej triede - Chreščatyku dotvára naozajstný gaštanopád (nech to znie ako neologizmus, ale naozaj to tak vyzerá). Vynovený Chreščatyk robí hlavné mesto Ukrajiny ešte krajším. Keď na chvíľu prižmúrim oči, predstavím si, že v časoch Kyjevskej Rusi tu bola hlboká roklina zarastená krovím a vôkol driemajúci les. V historických materiáloch zo XVII. storočia sa už Chreščatyk spomína, ale naozajstnou hlavnou ulicou sa stal pred necelými dvesto rokmi. Voľakedy sa Chreščatyk začínal Konským námestím, kde sa konal atraktívny konský jarmok. Neskôr tu bolo postavené mestské divadlo a v roku 1851 začali v týchto miestach stavať hotel Európsky. Chreščatyk sa končí Besarabským námestím, kde koncom XVIII. storočia stála konská poštová stanica. Teraz je ústrednou stavbou Besarabská krytá tržnica.

Voľby o podobe

Ukrajiny Na Chreščatyku padali gaštany a silné slová predvolebnej prezidentskej kampane. Niet sa čo čudovať, predvolebný boj finišuje a vtedy sa už aj prostriedky dvakrát nevyberajú. Sú to totiž voľby nielen o tom, kto zasadne na prezidentský stolec, ale najmä o tom, akou cestou, akým smerom sa bude Ukrajina uberať. Ukrajina teda stojí pred veľkou voľbou. Niektorí sa ju usilujú vrátiť do minulosti, akoby sa neboli dosť presvedčili o nesprávnosti svojich predstáv. Mnohí sa usilujú nasľubovať aj to, čo sa naozaj v súčasnosti splniť nedá. Taký je už predvolebný kolotoč. Prokučmovsky orientované noviny Ukrajina a svet dnes (Ukrajina i svit sjohodni) píšu, že úlohu ruského Žirinovského na Ukrajine prevzala Natália Vitrenková. Vizionárske sú najmä jej sľuby okamžitého riešenia sociálnych problémov. Do radov svojich voličov hodila populistické heslo o nevyhnutnosti zvýšenia minimálnej mzdy na 148 hrivien a dôchodkov na 140 hrivien. Táto doktorka ekonomických vied nepovedala, kde na to vziať. Populizmus sa tu snúbi so značnou dávkou dobrodružstva.

Október už plače chladnými jesennými slzami a obyčajný človek si o tom predvolebnom virvare myslí svoje. Totiž len 5% voličov verí, že prezidentské voľby na Ukrajine nebudú zmanipulované a nedôjde k sfalšovaniu volebných výsledkov. Ako svedčia sociologické prieskumy, 43,9% opýtaných predpokladá, že voľby budú silne zmanipulované, 26,7% respondentov zasa tvrdí, že stupeň zmanipulovania nebude až taký veľký a 24% opýtaných sa nevedelo k tejto otázke vyjadriť.

Tmavé okuliare a palička

Čo by na to všetko povedal známy vreckový zlodej Michail Panikovský z knihy I. Iľfa-J. Petrova Zlaté teľa, ktorý sa znovu vrátil do Kyjeva. Sochu slepca v tmavých okuliaroch, ktorý kráča s bradou vyvrátenou do neba a poklopkáva pred sebou kúpeľnou paličkou na rohu Chreščatyka a Proriznej ulice. Pamätáte sa, práve na rohu Chreščatyka a Proriznej mesačne platili policajtovi päť rubľov, aby nikto doňho nezapáral. A aká je jeho spätosť s Kyjevom? V knihe sám o tom hovorí: "Choďte a opýtajte sa! A povedia vám, že Panikovský bol pred revolúciou slepcom. Čo myslíte, vari by som sa bol stal synom poručíka Šmidta, keby nie revolúcie? Veď ja som bol kedysi bohatý človek. Mal som rodinu a na stole poniklovaný samovar. A z čoho som žil? Z tmavých okuliarov a paličky." A teraz akoby sa ponáhľal na neďaleké námestie, kde padajú silné predvolebné sľuby, potom niekto zanôti a znovu sa valí vodopád slov. Čo k tomu dodať? Hádam postačí aj to, že popredná speváčka ukrajinskej estrády Sofia Rotaruová odmietla turné po Nemecku, lebo chce absolvovať turné po Ukrajine, počas ktorého bude podporovať prezidentskú predvolebnú kampaň Leonida Kučmu. Aj iné popredné hviezdy populárnej hudby na Ukrajine ponúkli svoj "hlas" Leonidovi Kučmovi.

Nesporne najväčším úspechom za posledných osem rokov v politickom živote Ukrajiny bolo jej osemročné nezávislé jestvovanie. Ďalším pozitívom je, že ľudia sa stále viac začínajú spoliehať na seba, na vlastné sily, čoraz viac sa prejavuje ich tvorivá invencia. Nezveličíme, keď povieme, že politika tu naozaj veľa stojí a, pravdu povediac, nezaslúži si, aby až natoľko pohlcovala rezervy spoločnosti.

Strach má veľké oči. Export strachu z Ruska bol prenesený na Ukrajinu. Medzi ľuďmi sa rozprávali príbehy ako zo zle zrežírovaných akčných filmov. Ozvena výbuchov z Ruska doletela aj na Ukrajinu. Boli snahy zneužiť to aj v predvolebnej kampani. Teroristické činy v Rusku na chvíľu umlčali silné predvolebné slová, ale aj vyhľadávanie kompromitujúcich materiálov na jednotlivých kandidátov. Práve v tom čase prestížne ruské noviny Izvestija si neodpustili ešte jednu novinársku kačicu. Svojich čitateľov informovali, že ukrajinský parlament premenoval mestá Sevastopoľ, Simferopoľ a Nikopoľ na Sevastomisto, Simferomisto a Nikomisto. Sú to totiž mestá, v ktorých žije veľký počet rusky hovoriacich obyvateľov. Lenže nič také sa v ukrajinskom parlamente neudialo, ba ani táto otázka nebola na programe jeho rokovania. Je tu ešte jeden paradox. Dezinformácia sa zjavila práve v čase, keď sa na Ukrajine konali Dni kultúry Ruskej federácie. Novinárska kačica mala znovu rozdúchať šovinistické nálady v Rusku. Mnohí ruskí politici by chceli dostať Ukrajinu do svojho područia. Kandidát na funkciu prezidenta Ukrajiny Jevhen Marčuk povedal, že nikto z politikov nevráti Ukrajinu späť. Národ to už nikomu nedovolí. Možno mal na mysli aj prízrak komunizmu, ktorý straší Ukrajinu v podobe vyhlásení lídra ukrajinských komunistov Petra Symonenka, ktorý tiež pretenduje na funkciu prezidenta krajiny.

Božské mesto

Vlani, keď v Kyjeve padali gaštany, zavítal sem francúzsky prezident Jacques Chirac, ktorý sa vtedy na tlačovej konferencii novinárom priznal, že ak sú na svete božské mestá, jedným z nich je aj hlavné mesto Ukrajiny. Gaštany padajú ako vlani, len politické vášne sú teraz celkom iné. Na chvíľu ich utlmili tie futbalové. Ukrajina žije futbalom. Po remíze Ukrajiny s Ruskom v Moskve a jej postupom do baráže na EURO 2000 sa v Kyjeve o ničom inom nehovorilo. Len jeseň si robí svoje. Usmieva sa, mračí sa, rozhadzuje farby akoby chcela svojím prstom povedať, že všetko je pominuteľné. Kráčam po Chreščatyku, padajú gaštany, poskakujú po chodníku. Zrazu predo mnou podskočí jeden z tých menších, skúšam ho chytiť, kým nepadne na zem a nezakotúľa sa niekomu pod nohy. Podarilo sa. Schovávam ho do vrecka. Vedci totiž tvrdia, že aj stromy sa dokážu medzi sebou rozprávať. Držím v rukách maličký gaštan a nevdojak sa vynára otázka, ako je to s ľuďmi. Po chvíli sa však zastavím pri myšlienke, či tieto moje úvahy nie sú príliš sentimentálne. Nakoniec iba mávnem rukou a poviem si: "Nech!" Porozmýšľajme o tom, čo z nás zostane, keď sa obmedzíme len na to účtovnícke "má dať - dal". Kyjevská jeseň priam nútila aj do takýchto úvah.

Autor je spisovateľ a publicista

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama