Bieda kádrov

Jednou z typických známok nezrelosti nášho politického prostredia je nekvalitný výber kádrov. Prejavuje sa na rôznych úrovniach: počnúc poslancami či veľvyslancami a končiac členmi rôznych kontrolných orgánov. Najmä do neba volajúci amaterizmus nášho zákonodarného zboru vyvoláva otázku, nakoľko môžu voliči ovplyvniť profesionalizáciu našej politiky.
Počet zobrazení: 1225

Jednou z typických známok nezrelosti nášho politického prostredia je nekvalitný výber kádrov. Prejavuje sa na rôznych úrovniach: počnúc poslancami či veľvyslancami a končiac členmi rôznych kontrolných orgánov. Najmä do neba volajúci amaterizmus nášho zákonodarného zboru vyvoláva otázku, nakoľko môžu voliči ovplyvniť profesionalizáciu našej politiky.

Vari všetci sa zhodneme na tom, že kvalita zloženia súčasného parlamentu je najhoršia od roku 1989, a to predovšetkým v tábore vládnej koalície. Jednou z hlavných príčin tohto stavu je akiste fakt, že v NR SR sedí ešte stále veľmi malé množstvo tzv. parlamentárov, t. j. poslancov, ktorí by sa venovali práci v našom zákonodarnom zbore dlhodobo, profesionálne, bez poškuľovania na iné posty. Vo vyspelých krajinách je bežné, že najvplyvnejší a najskúsenejší poslanci či senátori vykonávajú svoj mandát desať, dvadsať, zriedkavo dokonca tridsať rokov. U nás je "úmrtnosť" poslaneckých mandátov veľmi vysoká a v praxi sa nevychovávajú politici špecializujúci sa na parlamentnú prácu. Naopak, na čelo kandidátnych listín sa dostávajú ľudia ašpirujúci na vládnej posty, čo spôsobuje, že ich absencia v zákonodarnom zbore je viac ako citeľná. Náhradníkmi bývajú potom nezriedka ľudia, ktorí za normálnych okolností nemajú v parlamente čo robiť. Ak niekto argumentuje tým, že aj to sú legitímni zástupcovia ľudu, potom vzniká otázka, či majú poslanci reprezentovať úroveň širokých más alebo by to mal byť výkvet toho najlepšieho, čo Slovensko má. Dal by som prednosť druhej možnosti, ale taký parlament som ešte nevidel.

Podobná situácia, možno ešte bizarnejšia, panuje v našej zahraničnej službe. Všetko je postavené na hlavu: na diplomatické posty sa dostávajú politici a na politické diplomati. Pri všetkej úcte k diplomatom formátu Eduarda Kukana alebo Pavla Hamžíka, sú to iba "stykári", manažéri, kormidelníci a podávači rúk bez hlbšej politickej vízie. Slovensko však potrebuje (a najmä v tomto období) na čele svojej diplomacie osobnosti, ktoré by vedeli politologicky premýšľať, ktoré majú nejakú vizionársku koncepciu postavenia Slovenskej republiky na medzinárodnej scéne. Ak chcete konkrétne: skôr Figeľ a Weiss ako Kukan a Hamžík.

Kádrové rezervy, ktoré má slovenská politika, sa nedajú odstrániť zo dňa na deň. Je však potrebné určiť si priority. I v nadväznosti na optimistické hodnotenie Slovenska zo strany Európskej komisie si treba uvedomiť, že ak aj helsinský summit EÚ dopadne v náš prospech, čas na oslavy bude príliš krátky. Už teraz musíme hľadať ľudí, ktorí budú nielen odborne, ale aj jazykovo zdatní na náročné rokovania. Treba sa pripraviť na to, že onedlho sa prakticky celý vnútropolitický vývoj bude prispôsobovať a krútiť okolo európskej integrácie. Obávam sa však, že ešte stále na to nemáme dostatok kvalifikovaných ľudí. Preto sa budú musieť politické špičky čoraz častejšie zamýšľať nad zmenou princípov výberu kádrov, ktoré dnes ani pri najlepšej vôli neznesú kritériá vyspelého sveta. Onen ľudský potenciál, ktorým sa tak často chválime a ktorý je naším najväčším bohatstvom, ešte stále málo využívame.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984