Reklama
Reklama

Je čo dobiehať

Uverejnenie hodnotiacej správy Európskej komisie (EK) o pripravenosti Slovenska na vstup do EÚ patrí spolu s helsinským summitom medzi najsledovanejšie zahraničnopolitické udalosti u nás. Po tom, ako v decembri 1997 EÚ odmietla začať vstupné rokovania so SR pre neplnenie politických kritérií, sme sa ocitli v tzv. druhej skupine kandidátskych krajín, pričom naši susedia dostali zelenú.
Počet zobrazení: 392

 

Uverejnenie hodnotiacej správy Európskej komisie (EK) o pripravenosti Slovenska na vstup do EÚ patrí spolu s helsinským summitom medzi najsledovanejšie zahraničnopolitické udalosti u nás. Po tom, ako v decembri 1997 EÚ odmietla začať vstupné rokovania so SR pre neplnenie politických kritérií, sme sa ocitli v tzv. druhej skupine kandidátskych krajín, pričom naši susedia dostali zelenú.

Hoci krajiny druhej skupiny absolvovali porovnávanie legislatívy zároveň s prvou šestkou, odklad rokovaní po roku 2000 by vytvoril takmer neprekonateľný odstup medzi oboma skupinami. Tým by sa postup Slovenska do EÚ výrazne spomalil. Správy o príprave krajín na členstvo v EÚ vypracúva a predkladá od roku 1998 raz ročne EK hlavám štátov a vlád. Po odporúčaní EK prijíma Európska rada rozhodnutia o rozširovacom procese. Postup kandidátskych štátov vo vytváraní podmienok na vstup sa posudzuje na základe kodanských kritérií. Tohtoročná správa EK o SR hodnotí rozvoj vzťahov medzi EÚ a SR na základe Asociačnej dohody.

Politické kritériá splnené

EK sa pri príprave správy opierala o viac zdrojov. Išlo o podkladové materiály poskytnuté vládou SR, informácie prezentované v rámci spoločných orgánov vytvorených na základe Asociačnej dohody, dokument Národný program pre prijatie acquis, správu a rezolúcie Európskeho parlamentu (EP), ako aj hodnotenia viacerých medzinárodných organizácií. Vzťahy medzi SR a EÚ sa po minuloročných parlamentných voľbách dostali v politickej rovine na kvalitatívne vyššiu úroveň. Konkrétnym prejavom bolo vytvorenie Pracovnej skupiny na vysokej úrovni medzi EK a SR v novembri minulého roku z podnetu vtedajšieho člena EK Hansa van den Broeka. Jej takmer jednoročná činnosť prispela k zintenzívneniu procesu utvárania predpokladov na prijatie SR do únie.

Minuloročné hodnotenie obsahovalo kritiku vývoja od júla 1997 do septembra 1998. Hlavnými negatívami boli nedostatok stability inštitúcií garantujúcich demokraciu, fungovanie právneho štátu a ochrana menšín, nezvolenie prezidenta republiky, neuspokojivé rešpektovanie práv opozície v parlamente a problém s prípravou zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Nedávna správa kladne hodnotí prezidentské voľby, postavenie opozície v parlamente, schopnosť koaličnej vlády nachádzať kompromisy, opatrenia na zvýšenie nezávislosti súdnictva, obnovenie sociálneho dialógu a schválenie zákona o používaní jazykov menšín v úradnom styku. EK prichádza k záveru, že v súčasnosti plníme kodanské politické kritériá. Poukazuje na nevyhnutnosť udržať stabilné fungovanie demokratických inštitúcií, zakotviť v ústave odstránenie skúšobnej doby pre sudcov ako jednej z podmienok nezávislosti súdnictva, zintenzívniť boj s kriminalitou a korupciou a ochranu práv menšín. Zvláštna pozornosť by sa mala venovať zlepšeniu situácie Rómov a boju proti diskriminácii v spoločnosti.

Medzery v ekonomike

Ekonomický vývoj sa v oboch správach analyzuje na základe dvoch hľadísk - existencie fungujúcej trhovej ekonomiky a schopnosti vyrovnať sa s konkurenčným tlakom a trhovým prostredím EÚ. O tom, či je ekonomika trhová alebo nie, rozhoduje podľa EK liberalizácia cien a obchodu a existencia právneho systému, vrátane vlastníckeho práva.

EK hodnotila v roku 1998 pozitívne skutočnosť, že sa realizovali kroky na vytvorenie fungujúcej trhovej ekonomiky. Poukazovala na nedostatok transparentnosti ako dôsledok zasahovania vlády. Tohoročná správa zaznamenáva ukončenie praxe minulej vlády týkajúcej sa nepriehľadných zásahov v umiestňovaní zdrojov na trhu, ako aj zmeny politiky vlády v oblasti regulovaných cien. Kladnú odozvu vyvolalo zníženie deficitu ŠR a bežného účtu na udržateľnejšiu úroveň. Súčasný stav finančného sektora neumožňuje sprostredkovať finančné toky, čo je podstatným rysom fungujúcej trhovej ekonomiky. Poukazuje sa na potrebu novelizácie zákona o konkurze a vyrovnaní. V roku 1999 EK usudzuje, že konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky sa zvýšila vďaka krokom ku konsolidácii trhového prostredia a zvýšeniumakroekonomickej stability. Napriek prevažne pozitívnemu hodnoteniu vývoja ekonomiky a hospodárskej politiky vlády, SR nie je vyhodnotená ako krajina s trhovým hospodárstvom. Formulácia hovorí, že Slovensko je blízko k tomu, aby bolo považované za fungujúcu trhovú ekonomiku.

Nedostatky v legislatíve

V roku 1999 nastal podľa EK posun v zosúlaďovaní legislatívy vnútorného trhu. Značný význam sa prikladá prijatiu zákona o verejnom obstarávaní, rámcovej legislatíve v oblasti štandardizácie a certifikácie, ako aj zákona o štátnej pomoci. Závery správy ukazujú, že zvýšenú pozornosť je treba venovať legislatíve týkajúcej sa voľného pohybu kapitálu a voľného pohybu osôb. EK považuje rozhodnutie vlády SR o uzavretí jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice za predvídavé a odvážne. Navrhuje poskytnúť SR príspevok na pokrytie nákladov a rozsiahlu dodatočnú pomoc z programu PHARE (v roku 1999 10 mil. a od roku 2000 20 mil. eúr ročne), ako aj pôžičky z Euratomu. Len malý pokrok v prijímaní legislatívy EÚ bol zaznamenaný v oblastiach: spravodlivosť a vnútorné záležitosti, doprava, regionálna politika, poľnohospodárstvo, veterinárna a fytosanitárna služba, ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci. Čo sa týka administratívnej schopnosti aplikovať legislatívu EÚ, v roku 1998 boli hlavnými nedostatkami oneskorovanie legislatívy o štátnej službe, pomalá reforma súdnictva a skutočnosť, že v súlade s jej odporúčaniami sa nebudovali inštitúcie zabezpečujúce fungovanie vnútorného trhu. V roku 1999 EK ocenila zlepšenie koordinácie integračnej politiky v štátnej správe, ako aj zvýšenú pozornosť administratívnym štruktúram v oblasti životného prostredia. Správa upozorňuje, že sa neprijal zákon o reforme verejnej správy, ktorý by mal tvoriť základ zvyšovania schopnosti uplatňovať legislatívu EÚ.

Forma rozširovania

Spolu so správami o pripravenosti krajín na vstup do EÚ pripravila EK stratégiu rozširovania. Jej východiskom je odporúčanie, aby rokovania o vstupe boli otvorené so všetkými zostávajúcimi uchádzačmi, t.j. Bulharskom, Litvou, Lotyšskom, Maltou, Rumunskom a Slovenskom. Už niekoľko mesiacov prebieha v EÚ diskusia o tom, či je účelné stanoviť dátum prvého rozšírenia. Rozdielne prístupy predsedu EK Romana Prodiho a väčšiny členských štátov na túto otázku sú známe. Návrh, ktorý predkladá komisia Európskej rade odporúča, aby sa EÚ zaviazala, že začínajúc rokom 2002 bude pripravená rozhodnúť o prijatí kandidátov, ktorí spĺňajú nevyhnutné kritériá. Podmienkami prvého rozšírenia by mal byť zodpovedajúci finančný rámec (na základe záverov berlínskeho summitu), uskutočnenie inštitucionálnej reformy a uzavretie rokovaní. Pravidelná správa EK vyznieva pre Slovensko priaznivo. Dokumentuje pokrok, ktorý sa podarilo za obdobie minulého roku dosiahnuť. Význam splnenia politických kritérií presahuje oblasť politického systému. Tieto výsledky výrazne prispeli k posilneniu postavenia SR v rozširovacom procese, ale aj v medzinárodnom meradle. Schválenie návrhu stratégie rozširovania na summite v Helsinkách bude pre Slovensko znamenať novú šancu a zároveň novú výzvu na ceste k splneniu jeho integračného cieľa.

Autor je pracovník MZV SR

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama