Reklama
Reklama

Domov

Pravdepodobne nemá a asi nikdy ani nebude mať presnú definíciu, na ktorej by sa zhodli všetci ľudia. Avšak chápanie významu tohto slova sa možno u väčšiny z nás bude približovať k chápaniu Ľubomíra Šlahora - úspešného emigranta a dnes guvernéra Eximbanky.
Počet zobrazení: 637

pravdepodobne nemá a asi nikdy ani nebude mať presnú definíciu, na ktorej by sa zhodli všetci ľudia. Avšak chápanie významu tohto slova sa možno u väčšiny z nás bude približovať k chápaniu Ľubomíra Šlahora - úspešného emigranta a dnes guvernéra Eximbanky. Podľa neho je domov práve a iba to miesto, kde má človek priateľov, s ktorými sa rád stretáva, s ktorými zájde na pivo, alebo si zašportuje. Skutočných priateľov, na ktorých sa dá spoľahnúť, ktorí pomôžu i poradia a najmä, s ktorými sa dá spomínať. No a keďže takéto priateľstvá zväčša vznikajú v čase dospievania a štúdií, domov je presne to miesto, kde prežijeme prvých dvadsať až dvadsaťpäť rokov života. Táto životná filozofia je takmer šokujúca, ak si uvedomíme, že sa ňou riadi mimoriadne úspešný ekonóm a dokonca aj pomerne úspešný politik, hoci zač sa Šlahor nikdy nepovažoval (alebo ním minimálne nikdy nechcel byť). Desiatky, ba hádam stovky emigrantov k nám prichádzalo v roku 1990 a sľubovali modré z neba. Šlahorovo meno nikomu neutkvelo v pamäti z tých čias, lebo veľkým gestám sa po celý svoj život usilovne vyhýbal. Ale o to väčšie boli jeho činy. Niekoľkokrát týždenne chodil na Slovensko, aby vo svojom voľnom čase prednášal a učil nielen vysokoškolských študentov, ale aj ľudí s dlhoročnou praxou vo finančnej oblasti. Vysokoškolskí učitelia, pracovníci poisťovní, bánk, ba dokonca i Národnej banky Slovenska pozorne počúvali o novinkách vo svete bankových produktov. Hoci získal švajčiarske občianstvo, chcel aj slovenské. I keď ho lákali, aby ostal, rozhodol sa po vyše desiatich rokoch vrátiť naspäť. Z úcty k Brigite Schmognerovej a z neutíchajúcej túžby pomôcť a niečo nové dokázať prijal post šéfa Eximbanky, aj keď to preň znamená odlúčenie od rodiny, lebo manželka a deti ostali vo Švajčiarsku. Mohol by i on, lenže tam by nemal svoje milované Piešťany, kam stále chodí na stretnutia s priateľmi a zahrať si s nimi tenis. Chodil po svete a ako zástupca švajčiarskych i slovenských sociálnych demokratov osobne spolupracoval s ľuďmi, ktorí dnes riadia vlády a parlamenty vo viacerých európskych krajinách. Tento ľavičiar, ktorého otec mal po roku 1948 problémy, keďže bol predtým členom Demokratickej strany, však po ničom takom netúži. Jemu stačí, keď je obklopený dobrými a šikovnými mladými ľuďmi a keď môže žiť a tvoriť tam, kde má svoj domov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama