Voda s arzénom aj v Amerike
Nález tzv. arzénovej vody v obciach Maňa a Kmeťovo v povodí Žitavy nie je, žiaľ, výnimočnou udalosťou, i keď viedol k vyhláseniu výnimočného stavu. Pozornosť si vynucuje najmenej z dvoch hľadísk: zo získavania vody z hlbinných vrtov a sprísnenia noriem na obsah arzénu.
Celkom nedávno sa zistilo, že aj značný podiel predávanej ,,čistej vody“ v USA obsahuje nadnormatívne koncentrácie arzénu. Arzén sa v prírodných vodách vyskytuje v dvoch formách: redukovaný „trojmocný“ As(III), typický pre spodné vody s nedostatkom kyslíka a oxidovaný „päťmocný“ As(V), ktorý prevláda v povrchových vodách. Práve ten je karcinogénny. Pri trvalom obsahu jednej milióntiny gramu arzénu na liter (koncentrácia 1 ppb) pitnej vody sa celoživotné riziko rakoviny (najmä pľúc a močového mechúra) odhaduje na 1:20 000. Pri trvalej koncentrácii 100 mikrogramov na liter (dvojnásobok „starej“ normy) stúpa celoživotná pravdepodobnosť ochorenia na rakovinu na 1:200, čo už prevyšuje ročnú pravdepodobnosť úmrtia na rakovinu. Prípustná koncentrácia arzénu bola dlhý čas (a doteraz zostáva napr. vo Veľkej Británii a v USA) stanovená na 50 mikrogramov na liter (50 ppb). Na základe epidemiologických poznatkov z Tchaj-wanu a Chile, Dr. Chien-Jen Chen a Dr. A. Smith presvedčili v roku 1993 Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) znížiť normu na 10 mikrogramov v litri (10 ppb). Túto čerstvú normu prijalo aj Slovensko a od roku 2003 má platiť i v Európskej únii. Medziiným, treba mať k dispozícii spoľahlivé a prístupné analytické metódy na stanovenie arzénu pri takýchto extrémne nízkych koncentráciách. Problémy s arzénovou vodou majú mnohé štáty, USA, Kanada, Čína, Mexiko, Austrália, v našom susedstve Maďarsko. Havarijný stav pretrváva v 120-miliónovom Bangladéši, kde UNICEF v 60. rokoch inicioval a sponzoroval pre ochranu pred cholerou rýchlu akciu na vŕtanie studní čistej vody. Celá štvrtina zo 4 miliónov používaných bangladéšskych studní sa však ukázala zamorená arzénom nad normu 10 ppb. Existuje viacero spôsobov odstraňovania arzénu z pitnej vody - koagulácia s hydroxidom železitým, filtrácia cez vrstvy vápenca, obrátená osmóza a pod. Práve v súvislosti s Bangladéšom vyvinul Prof. N. P. Nikolaidis z University of Connecticut jednoduchý spôsob prihlásený na patentovanie v USA, pri ktorom sa voda filtruje cez stĺpec zmesi železných pilín a piesku. Avšak jeho výskum sa nedá považovať za skončený. Možno by v takýchto prípadoch vyhlasovanie výnimočného stavu malo byť skôr včasným, dôrazným a rozumným varovaním, ako stresom, ktorého zdravotný účinok nemusí byť tiež najlepší. Ľudská imunizácia voči šokom potom zjednodušuje problém na „taká voda sa pila, aj piť bude“.
Autor je profesor na Prírodovedeckej fakulte UK Bratislava
