V polovici polstoročia obratu
Futurológovia sa zhodnú v máločom, avšak už od konca 60. rokov ako bod obratu, kritické obdobie premeny civilizácie porovnateľné s pádom Rímskej ríše, označujú roky 1975-2025. Ak pád Ríma trval tri storočia, toto polstoročie bude mať rovnako prevratné, ba možno aj prevratnejšie dôsledky. To potvrdzuje zrýchľovanie historického času alebo tzv. zhusťovanie času.
Nové milénium vyvoláva apokalyptické obavy rovnako ako utopické vízie. Mnohí si predstavujú, že to bude znamenať viac materiálnych statkov. Aj keď odhliadneme od faktu, že to, čo si pod pojmom „viac“ myslia najbohatší, sa veľmi líši od očakávaní ľudí v postkomunistických štátoch, a niečo celkom iné majú na mysli tri štvrtiny svetovej populácie v krajinách „tretieho sveta“, rozhodne bude na mieste v prvom rade iná otázka: Je viac hmotných statkov práve to, čo naozaj potrebujeme?
Na prahu ekologickej katastrofy Doba, v ktorej žijeme, je výsledkom industriálnej revolúcie minulých tristo rokov („Druhá vlna“) a doviedla nás až k zásadnej otázke ekologickej katastrofy alebo vyčerpania životne nevyhnutných prírodných zdrojov, na ktorú zásadným spôsobom už pred 30 rokmi upozornil Rímsky klub. Ide teda o to, či ľudstvo vôbec má nejakú budúcnosť. Na podobnú situáciu sa možno najlepšie hodí termín apocutopia (zloženina apokalypsy a utópie - T. Charbeneau). V americkom projekte Milénium pod hlavičkou Univerzity OSN 250 respondentov z celého sveta pred rokom pomerne presne identifikovalo 15 zásadných globálnych trendov, ktorých zvládnutie znamená pre pozemskú civilizáciu nádej do budúcnosti, a teda do tretieho tisícročia. Samozrejme, žiadna záruka na budúci raj v podobe neobmedzeného napredovania tzv. pokroku či už materiálneho v aplikáciách vedy a techniky alebo duchovného - úvahy o novom celosvetovom náboženstve - ako vopred daná či predestinovaná neexistuje. Prvým a zrejme najdôležitejším globálnym trendom je dosiahnutie trvale udržateľného vývoja. Pozitívne zmeny vo verejnej mienke v prospech ekologicky uvedomelého konania a možnosť komplexného monitorovania životného prostredia planéty prostredníctvom satelitov naznačujú, že nejde o nereálny cieľ. Dnes už niet času na diskusie, či ohrozenie životného prostredia je naozaj fatálne. Nejde o rozličné druhy kríz. Ekologické a ekonomické systémy sú navzájom úzko späté, takže sme konfrontovaní s rôznymi aspektami jednej a tej istej krízy, veď zhoršovanie životného prostredia priamo ohrozuje ekonomické systémy. Ľudia vykorisťujú prírodné zdroje, premieňajú ich na materiálne výrobky, spotrebúvajú ich a napokon ich vracajú prírode v podobe odpadu, čím zvyšujú mieru entropie v prírode.
Desatoro života na Zemi Priekopník novej stratégie a prvý federálny minister životného prostredia Josef Vavroušek sformuloval desať princípov alebo Desatoro života na Zemi: 1. Vzťah k mimoľudskej prírode: spolupatričnosť vo vzťahu k prírode, úcta k životu a k prírode ako celku. 2. Vzťah k spoločnosti: bez jednostranného individualizmu či kolektivizmu, vyváženie súťaživosti a kooperácie. 3. Vzťah k dejinám: miesto fetišu rastu kvantity kvalitatívny rozvoj života, nižšie nároky, lepšie zamerané úsilie a uspokojenie. 4. Zmysel života: nie konzumný spôsob života, ale dôraz na ideu uvedomelej skromnosti, prvotné hodnoty civilizácie. 5. Vzťah k slobode a zodpovednosti: neklásť dôraz len na práva a nároky, ale na nedeliteľnosť práv a zodpovednosti. 6. Vzťah k úrovni poznania: proti pýche rozumu, za opatrnosť pri všetkých zásahoch do prírody a spoločnosti. 7. Vzťah k vlastnému životu: súčasná civilizácia podporuje nezodpovednosť, obnovujme pud sebazáchovy. 8. Vzťah k budúcim generáciám: vedome ignorujeme dlhodobé dôsledky, nerobme systémové dlhy. 9. Vzťah k odlišným názorom a civilizáciám: agresívny kultúrny imperializmus ničí diverzitu, vzájomnú toleranciu. 10. Vzťah k spoločným veciam: alternatíva k ľahostajnosti - záchrana Zeme i ľudstva si vyžaduje občiansku angažovanosť. Nádejou do budúcnosti podľa výsledkov výskumu Milénium je aj zvýšená miera akceptovania dlhodobých perspektív v procese tvorby politiky. Ako príklad sa uvádza hrozba celosvetového zlyhania počítačov a sietí na začiatku roku 2000. Vo vyspelých krajinách sa záujem o zvládnutie budúcnosti prejavuje aj šírením futurologických poznatkov v rámci univerzitného štúdia i v súkromných inštitúciách. Nielen veľké a veľmi bohaté krajiny, ale porovnateľným vzorom pre nás by v tomto smere mohlo byť Fínsko, kde podpora prognostických programov a vzdelávania sú súčasťou vládnej politiky. Podľa expertov narastá aj potenciál pre vedecké a technologické prevraty, či už ide o základné teoretické princípy vied („nová paradigma“) alebo skoky v kapacite hardware a software, neurónové siete, genetická medicína atď., ktoré môžu zlepšiť ľudský údel. Za nádej sa považuje i premena autoritatívnych režimov na demokratické, globalizácia trhov, médií, informačných technológií spolu s ukončením studenej vojny, urbanizáciou a rozširovaním masového vzdelania. Pretože demokracie nemajú záujem viesť medzi sebou vojny, počet nacionalistických vojen vraj bude klesať. V tomto prípade sa prognóza nepotvrdzuje. Takže mal pravdu slávny americký futurológ A. Toffler, že štatistiky sú neúprosné: od 2. svetovej vojny sme viedli 150-160 vojen, v ktorých zahynulo 7,2 milióna vojakov a pravdepodobne ešte viac civilistov. Viedli sme priemerne 30 vojen ročne a azda iba tri dni boli na svete úplne mierové. Toffler odhaduje, že v budúcnosti by ľudia mohli viesť 50 až 100 vojnových konfliktov ročne, ale na inej kvalitatívnej úrovni ako tie súčasné.
Záchrana kultúrnych hodnôt Medzi nádejné trendy patrí podpora šírenia kultúrnej diverzity a etických hodnôt, podpora polykultúrnych názorov a globálnej etiky. Po dosiahnutí určitej materiálnej úrovne ľudia hľadajú viac kultúrnych hodnôt, čo umožňuje lepšie porozumenie. Výsledkom projektu Milénium je aj trend údajného spomaľovania rastu populácie v celosvetovom meradle. Od 19. júla je nás podľa amerických štatistikov už vyše 6 miliárd, aj pri miernom spomalení rastu nás v roku 2027 bude na planéte žiť 8 miliárd a so zdvojnásobením populácie sa ráta asi o 40 rokov. V každom prípade, rozpracované scenáre nastolenia trvalej udržateľnosti považujú za kľúčovú otázku práve zvládnutie populačnej explózie, čo predpokladá riešenie ostatných problémov. Inak sa dostaneme do bludného kruhu nekonečnej spätnej väzby, pričom zníženie natality predpokladá určitú životnú úroveň. Ďalšie pozitívne trendy sú: obmedzovanie xenofóbie a nacionalizmu v prospech tvorby stratégií svetového mieru a bezpečnosti, rozvíjanie alternatívnych zdrojov energie, globalizácia konvergencie medzi informačnými a komunikačnými technológiami (napr. rozširovanie aplikácií internetu), narastajúci pokrok v biotechnológiách, nové kozmické programy. Za zmienku stojí, že hospodársky pokrok sa predpokladá na základe šírenia eticky orientovanej trhovej ekonomiky, pričom určité ekologické a sociálne ciele by sa mali preferovať. Desať Vavrouškových princípov alebo optimistické predpoklady výskumu Milénium sa nenaplnia sami, ba každý jeden z nich by sa za určitých pomerne presne vymedzených predpokladov mohol zvrhnúť vo svoj katastrofický protiklad. Máme ešte čas odvrátiť katastrofu? Podľa manželov Meadowsovcov, ktorí vydali zmienenú prvú správu Rímskeho klubu a v súčasnosti ju na základe najnovších prepočtov globálneho modelovania korigovali, je odpoveď skôr záporná, hoci máme, podľa toho, do akej miery sa dokážeme prikloniť k trvalej udržateľnosti, ešte 50 až 150 rokov. Dokáže napr. ľudstvo obmedziť spotrebu na rozumnú mieru? A čo s „prebytočnou“ populáciou, ktorá nemá nárok ani na minimálny stupeň ľudskej dôstojnosti? Existuje najbolestivejší, ale pritom najefektívnejší spôsob učenia - na dôsledkoch vlastných chýb. Vojna v Európe, prírodné katastrofy, klimatické anomálie, problémy s pitnou vodou, ktorá už je cennejšou strategickou surovinou ako ropa, sú varovné signály, ktoré sa nedajú ignorovať. Nedá sa pred nimi schovať za „zlatú oponu“, ani strčiť hlavu do piesku. Tak isto nemôžeme tvrdiť, že ničenie dažďových pralesov v Brazílii sa nás netýka. K zmene stratégie zrejme musí ľudstvo priviesť pud sebazáchovy.
Autor je podpredseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku
