Reklama
Reklama

Wye 2 je nechcené dieťa

Bolo že to slávy, keď vrcholní predstavitelia Izraela a Palestínčanov podpísali svojho času za asistencie amerického prezidenta v Camp Davide dohodu, ktorá mala zabezpečiť stabilitu na Blízkom východe. Signatári si vyslúžili Nobelove ceny za mier, ktorý však nenastal. Hoci nešlo o vojnu v klasickom zmysle, utláčanie a diskriminácia z jednej a teror z druhej strany naďalej umocňovali židovsko-arabskú konfrontáciu.
Počet zobrazení: 487

Bolo že to slávy, keď vrcholní predstavitelia Izraela a Palestínčanov podpísali svojho času za asistencie amerického prezidenta v Camp Davide dohodu, ktorá mala zabezpečiť stabilitu na Blízkom východe. Signatári si vyslúžili Nobelove ceny za mier, ktorý však nenastal. Hoci nešlo o vojnu v klasickom zmysle, utláčanie a diskriminácia z jednej a teror z druhej strany naďalej umocňovali židovsko-arabskú konfrontáciu.

Neujala sa ani dohoda z Oslo z roku 1993 a vlaňajšia októbrová dohoda z Wye Plantation nemala šancu uspieť už aj preto, že izraelský predseda vlády Netanjahu bol k jej podpísaniu fakticky prinútený a nemal záujem o jej uplatnenie v praxi bojovať. Krok, ktorý jeho pravicoví voliči označili za zradu, neodčinil ani svojím vypovedaním mierovej dohody.. Neúspech v parlamentných voľbách znamenal jeho (aj keď dolármi za výnosné posty odmenený) odchod do politického prepadliska.

Hrozba ultraortodoxnej pravice Súčasný izraelský premiér Ehud Barak vyhral ako šéf ľavicovej Strany práce parlamentné voľby heslami, ktoré vyhovovali nielen danej časti politického spektra, ale aj mnohým voličom, ktorí predtým podporili Netanjahua kvôli deklarovanej snahe zabrániť teroristickej aktivite arabských extrémistov. Barakovi, ktorý bol do čela Strany práce zvolený v júni 1997, dôverovali viacerí prívrženci aj pre to, že v septembri 1995 patril medzi málo členov Rabinovej vlády, ktorí sa nezúčastnil na rokovaniach o dohode, pri ktorej šlo o rozšírenie palestínskej autonómie v Predjordánsku. Barak vstúpil do armády vo veku 17 rokov a v predvolebnej kampani ho predstavovali ako vojaka s najvyšším počtom vyznamenaní v Izraeli. Spomína sa najmä jeho účasť pri útoku na lietadlo, ktoré v roku 1972 unášali palestínski bojovníci, alebo fyzická likvidácia troch vedúcich činiteľov OOP v Bejrúte v roku 1973. Aj tieto jastrabie úlety dnešnej holubice pomohli Barakovi zostaviť povolebnú koalíciu, v ktorej sú zastúpení tiež predstavitelia ultraortodoxných strán. Májové parlamentné voľby znamenali veľmi dobrý výsledok pre ultraortodoxnú stranu Šaas (Sefardské združenie strážcov Tóry), ktorá si na úkor predtým vládnucej strany Likud zlepšila postavenie v parlamente z 10 na 17 mandátov. Barakovi naostatok neostalo iné ako začleniť do pestrej vládnej koalície nielen Šaas, ale aj Národnú náboženskú stranu a formáciu Judaizmus Tóry. Hoci totiž ultraortodoxní židia tvoria sotva desať percent izraelskej spoločnosti, ich vplyv je oveľa väčší. Boli prítomní vo viacerých predchádzajúcich vládach, ktoré vďaka svojej pozícii jazýčku na váhach vydierali, ba i rozbíjali. Neinak sa tomu deje aj v prípade Barakovho kabinetu. V júli a v auguste otriasol vládnou koalíciou spor ohľadne transportu turbíny počas sabatu, teda soboty, keď zvyky ortodoxných židov zakazujú fyzickú prácu a používanie motorových vozidiel. Strana Judaizmus Tóry so svojimi piatimi poslancami z koalície vystúpila a týmto krokom pohrozila aj strana Šaas, požadujúca viac prostriedkov z rozpočtu pre ultraortodoxné školstvo. Vláda síce schválila novú mierovú dohodu pomerom hlasov 21:2, no v prípade zvýšenej aktivity islamských radikálov môžu vznášať ultraortodoxné strany aj také požiadavky, ktoré dohodou viazaný Barak nebude vedieť splniť.

Hamas, Habáš, Havátmí, Hizballáh Väčšou hrozbou pre mierovú dohodu z Šarm-aš-Šachu, ktorá si už vyslúžila pomenovanie Wye 2, je odmietavý postoj islamských radikálov. Palestínsky predák Jásir Arafat a jeho frakcia Fatah má s nimi problémy aj v samotnej OOP. Hoci s vodcami dvoch zvyšných frakcií v OOP (Havátmím a Habášom) pred podpisom dohody konzultoval a hovorilo sa dokonca o historickom zmieri s týmito radikálmi, obe frakcie podpísanú Wye 2 kategoricky odmietli. Na rozdiel od týchto dvoch subjektov, pracujúcich zväčša politickými prostriedkami, radikálne Hnutie islamského odporu Hamas sa nevyhýba teroru. Od roku 1993 jeho samovražedné útoky pripravili o život už niekoľko desiatok Izraelčanov a najnovšie vyhlásenia svedčia o tom, že krvavé akcie budú pokračovať. Takisto sa zrejme nepodarí zamedziť ostreľovaniu severného Izraela príslušníkmi libanonského fundamentalistického hnutia Hizballáh. Wye 2 možno vytvorí predpoklad pre konštituovanie palestínskeho štátu, no na rade je ešte riešenie ostatných blízkovýchodných problémov. Bude treba upraviť vzťahy Izraela so Sýriou a Libanonom a dôležitý bude aj vývoj v Iráne, ktorý protiizraelských radikálov všemožne podporuje. Mierová dohoda z Šarm-aš-Šachu sa stala len jedným (a navyše krehkým) sklíčkom vloženým do pripravovanej mozaiky blízkovýchodného mieru, ktorú bude veľmi obťažné v dohľadnom čase vytvoriť.

Autor je šéfredaktor časopisu Expo journal

Zatiaľ nehodnotené
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama