Reklama
Reklama

Špekulatívne peniaze v Rusku

Jednou z obetí opakovaných nemocí a návratov Borisa Jeľcina sa mal stať generálny prokurátor Jurij Skuratov. Prvé, čo urobil prezident vo februári l999 po návrate z nemocnice, bolo, že podpísal výnos o jeho odvolaní.
Počet zobrazení: 1135

Jednou z obetí opakovaných nemocí a návratov Borisa Jeľcina sa mal stať generálny prokurátor Jurij Skuratov. Prvé, čo urobil prezident vo februári l999 po návrate z nemocnice, bolo, že podpísal výnos o jeho odvolaní.

Na to, že sa v Kremli, na úrovni regiónov, oblastí a republík dejú nejasné finančné machinácie, upozorňoval predseda komunistov Genadij Zjuganov už dávnejšie. Zrejme preto, že to hovoril práve on, všetci, vrátane Západu, boli hluchí. Navyše Bill Clinton sa verejne vyjadril, že jedinou alternatívou pre Rusko je Jeľcin. Za takúto rigidnú formuláciu ho podrobili kritike, pretože ak je súčasný prezident RF jedinou nádejou demokracie v Rusku, nádej neexistuje žiadna.

Kto nekradne, nie je demokrat Na prvý pohľad liberálne ekonomické prístupy, na základe ktorých pred 7 rokmi štartovala ruská cesta k trhu, utrpeli totálnu porážku. Napriek tomu, že emocionálna strana udalostí zo 17. 8. 1998 už pominula, a na čele vlády sa vystriedalo netradične veľa premiérov, nálady väčšinového občana sú negatívne. Stačí, ak spomenieme, že prakticky 75% Rusov žije v strachu a apatii a polovica obyvateľov hodnotí situáciu ako katastrofickú. Systémová kríza v Rusku postupne prerástla v chaos. Jeho hybnou silou sa stal ekonomický krach paralyzovaných, či skôr nefunkčných ekonomických vzťahov, keď klasická formula: peniaze - tovar - peniaze sa zmenila na špekulatívnu: peniaze - peniaze. Podľa niektorých odhadov za posledné roky bolo z Ruska len tieňovými štruktúrami odčerpaných približne 300 mld. USD a vo Švajčiarsku a Francúzsku je investovaných a uložených cca 40 mld. USD, pochádzajúcich z organizovaného zločinu. Štát dlhoval v roku 1998 svojim občanom na výplatách, dôchodkoch a iných sociálnych dávkach okolo 100 mld. rubľov, pričom v krajine bolo v obehu cca 130 - 140 mld. rubľov a stav štátnej rezervy v zlate mal hodnotu 10 mld. USD. V tejto atmosfére sa do sveta dostáva informácia, že do tejto hry sa namočil sám Jeľcin. Okolo neho pracuje skupina historikov, heraldikov, genealógov, majúcich za úlohu dokázať, že má šľachtický pôvod a nielen de facto, ale aj de jure by mal byť novodobým cárom.

Odvážny prokurátor Ešte začiatkom roku 1998 v rámci povinného optimizmu generálny prokurátor RF Skuratov tvrdil, že všetky šumy okolo „ruskej mafie“ na Západe nie sú ničím iným ako súčasťou konkurenčného boja o trhy. Po auguste 1998 skompletizoval materiály týkajúce sa nekalej činnosti Centrálnej banky RF, upozornil na švajčiarsku stopu, týkajúcu sa prelievania financií za rekonštrukciu Kremľa, resp. na činnosť Rodine spriaznenej švajčiarskej firmy Noga. V januári 1999 už Skuratov nehýril optimizmom smerom k neexistencii ruskej mafie. Mohol sa tešiť z toho, že bankové dokumenty, ktoré sú v archívoch bánk v Zürrichu alebo v Berne nestihne osud pobočky Centrálnej banky RF v Groznom, ktorá bola zvláštnym cieľom delostrelectva a vyhorela do tla.

Kompromitujúca videokazeta V tom čase vrcholil súboj Primakova a Berezovského a činnosť Skuratova (zdanlivo proprimakovská) po vydaní zatykača na Berezovského nemohla ostať nepovšimnutá. Náhle sa objavil kompromitujúci materiál - okrem iného aj videokazeta nahého Skuratova s prostitútkami. Dodnes nie je jasné, kto dal túto kazetu vyrobiť, pričom generálny prokurátor patrí do úzkej skupiny ľudí so špeciálnou ochranou. Vtedy bol riaditeľom Federálnej služby bezpečnosti súčasný premiér a podľa Jeľcina aj jeho nástupca Vladimir Putin. Dnešný riaditeľ FSB N. Patrušev sa viac ako riešeniu štatútu Skuratova musí venovať reorganizácii služby, aby bola pripravená na decembrové voľby a na boj s tzv. vnútorným nepriateľom. V apríli pokračovala odvolacia tortúra Skuratova. Po návrate z nemocnice vysvetlil svoje postoje senátorom Rady federácie, ktorí podľa ústavy musia schváliť odvolanie prezidentom, aby bolo právne účinné. Senátori ale odmietli vysloviť súhlas s odvolaním, a tak vznikol právny chaos. Práceneschopného Skuratova odvolal Jeľcin, čo ale nepodporila Rada federácie. Prezident medzitým vymenoval dočasne povereného generálneho prokurátora V. Ustinova, ktorý organizuje podľa pokynov z Kremľa personálne čistky. Rada federácie sa obrátila na Ústavný súd s otázkou, či je vôbec Jeľcinov výnos v súlade s ústavou a situácia sa zaštupľovala.

Dlhodobá práceneschopnosť Skuratov teda je aj nie je generálnym prokurátorom a v prípade, že aj je dlhodobo práceneschopný, mal by ho zastupovať jeho štatutárny zástupca. Aby bola záležitosť ešte komplikovanejšia, 2. apríla 1999 voči nemu začali trestné stíhanie za podozrenie z korupcie a zneužitia jeho postavenia, ktoré však chanovničeský súd v Moskve 31. 8. 1999 zastavil. V Rusku je predvolebný boj realitou a jeho formy a metódy si nebude nik vyberať. Skuratov už dostal ponuku kandidovať v jednomandátovom okruhu v Buriatii vo voľbách do Štátnej dumy. Ak získa mandát, po ktorom, ako sa sám priznal, aj túži, musí požiadať o uvoľnenie z postu generálneho prokurátora. Tým by sa potichu vyriešil súčasný právny problém spôsobený neprofesionalitou Kremľa. A to Skuratov nechce. Túži svoj súboj doviesť k spravodlivosti. Jeho kolegovia ho hodnotia ako človeka, ktorý všetko, čo je spojené so zákonom, považuje za potrebné splniť, ale súčasne, čo sa nemusí splniť, neplní. Takýto generálny prokurátor, mäkký a tvrdý a dokonca inteligentný, resp. samostatne rozhodujúci, sa do Jeľcinovej koncepcie nehodí. Nepotrebuje takého človeka, pretože cíti, že ak sa zmení konjunktúra, zoslabne prezident, príde nový objednávateľ a generálny prokurátor bude chcieť akési čisté ruky, či akúsi čistú spravodlivosť.

O zrade Západu Správy médií o ruských korupčných škandáloch, v ktorých vraj figuruje Jeľcin, spôsobili paradoxne väčší rozruch na Západe ako v Moskve. Nič na tom nezmenila ani poznámka vyšetrovateľa G. Čugulazova, že informácie v médiách sú zväčša totožné s obsahom spisov skompletizovaných generálnou prokuratúrou. Vie, čo hovorí, pretože viedol vyšetrovací tím okolo kauzy úplatkov firmy Mabetex za lukratívne objednávky na rekonštrukciu Kremľa. V tejto súvislosti padali mená ako B. Jeľcin, T. Djačenko, ale najčastejšie P. Borodin. Pravá ruka Jeľcina, pokiaľ ide o financie. Problém finančného škandálu spočíva v tom, že zrastanie podsvetia, korupcie a politiky dosiahlo počas Jeľcinovej éry úctyhodné rozmery a Západ si luxus importu týchto „hodnôt“ nemôže dovoliť. Rusko bude musieť prijať zákony proti praniu špinavých peňazí, ktoré už parlament schválil a Jeľcin ich vetoval. Je možné, že vedome. Alexander Lebeď tvrdí, že súčasný prezident „dnes žije len z inštinktu samozáchrany na poste“ a preto o odstúpení nemôže byť ani reči. Nakoniec to môže byť aj predvolebný signál Jeľcinovi a Rodine, že sa po voľbách na Západe s nimi neráta. Veľkoruská podstata presviedča, že je to daň za to, že Rusko hovorí o multipolarite a hrdo sa stavia voči USA. Skôr vraj ide o to, že aj USA sú pred voľbami a republikáni neodpustia demokratom, že peniaze amerických občanov sa odovzdali bez kontroly zločineckým organizáciám. Predseda Výboru pre banky Kongresu USA dokonca navrhuje krajinám G7 prerokovať tému čistenia peňazí ruskou mafiou a prehodnotiť svoje vzťahy s RF. A tu môžu vzniknúť Moskve problémy. Hádam aj niektorým novozbohatlíkom u nás... n

Autor je tajomník Zahraničného výboru NR SR

Zatiaľ nehodnotené
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama