anketa

Považujete súčasné politické strany na Slovensku za piliere a vzor demokracie? S touto otázkou sme sa obrátili na účastníkov prezentácie novej publikácie Eduarda Báránya Právna úprava politických strán na Slovensku.

GRIGORIJ MESEŽNIKOV, prezident Inštitútu pre verejné otázky: Dá sa o nich hovoriť ako o pilieroch demokracie. Avšak, keď analyzujeme vývoj Slovenska po roku 1993, tak vidíme rozdiely medzi jednotlivými subjektmi. Pôsobili a pôsobia tu strany, ktorých politika bola konformná voči posilňovaniu pluralitnej demokracie, i také, ktoré tento režim zoslabovali.

MARIÁN LEŠKO, publicista: Niektorým stranám sa to darí viac, iným menej a niektorým vôbec nie. Mám totiž pocit, že v NR SR sú aj také subjekty, pre ktoré demokratické princípy vôbec nie sú smerodajné. Ale sú i také strany, čo celkom nesplnili naše očakávania, že budú mať väčší zmysel pre zásady demokracie.

DARINA MALOVÁ, politológička: Strany považujem skôr za nevyhnutné zlo, no rozhodne ich nepokladám za vzor demokracie. Naše výskumy ukázali, že všetky majú na papieri relatívne demokratickú štruktúru. Ich obmena kádrov však usvedčuje, že v nich sedia stále tí istí ľudia. Teda nie sú dostatočne otvorené nielen verejnosti, ale zrejme ani voči vlastným členom. Napr. vznik SDK pri zostavovaní volebnej kandidátky poškodil najmä mladých ľudí a ženy.

LADISLAV OROSZ, predseda klubu poslancov za SDĽ: Nemyslím si, že by boli vzorom demokracie. Dnešné strany sú výsledok spoločensko-politického vývoja a kultúry v SR i výrazom legislatívnych úprav, ktoré pôsobili na kryštalizáciu politickej scény. Ale naše spektrum sa výrazne neodlišuje od ostatných postkomunistických krajín. Všetkých čaká ešte zložitá cesta, ktorú musia prekonať.

EUGEN JURZYCA, predseda Centra pre hospodársky rozvoj: Vzorom demokracie nie sú. No mali by sme sa zmieriť s tým, že sa nikdy v živote nebudeme rozhodovať medzi zlým a ideálnym riešením, ale medzi horším a lepším. Nič lepšie ako dnešné politické strany nemáme, preto sa musíme postarať o to, aby sa zlepšili a aby boli transparentnejšie hoci aj vo financovaní svojej činnosti.

EMÍLIA SIČÁKOVÁ, prezidentka Transparency International Slovakia: Výskumy tvrdia, že nie sú vzorom demokracie. Systém, upravujúci činnosť strán, umožňuje aktivity, ktoré by nemali byť v štandardnej demokracii prípustné. Do akej miery to tá-ktorá strana využíva, ťažko hodnotiť. No ak si ich záhadné financovanie premietneme na viaceré súčasné nepríjemné kauzy, tak nám môžu indikovať stav, že sa prikláňajú k využitiu existujúcich legislatívnych medzier.

JÁN BUDAJ, podpredseda DU: Aj medzi politikmi zaznievajú hlasy, že stranám hrozí klientelizmus, lebo sú finančne poddimenzované. Zároveň ten hlas tvrdí, že strana, ktorá si trúfne o tom hovoriť otvorene, bude prekliata verejnosťou, lebo nie sú peniaze na oveľa dôležitejšie veci. Keby sme spoločnosť prirovnali vlaku, v ktorého vozňoch sedia rozličné sociálne skupiny, tak by sa strany dali prirovnať tým, čo nesú zodpovednosť za riadenie rušňa. Potom tvrdiť, že do rušňa nesmieme investovať, je úplne scestné. Dnes celý politický systém SR spotrebováva menej peňazí ako krajská nemocnica, ktorákoľvek vysoká škola, či väčšia vojenská posádka.

SOŇA SZOMOLÁNYI, vedúca Katedry politológie FiF UK: Rozhodne strany, tvoriace súčasnú vládnu koalíciu, sú pilierom. Keby sme ich nemali, tak by tu sotva bola dajaká demokracia. Iná vec je, ako ďaleko majú od optimálneho modelu. Ani verejnosť si neplní kontrolnú funkciu. Médiá sa síce niekedy prehnane venujú jednotlivým aspektom, ale nejdú na to profesionálne, nemajú dosť informácií, investigatívna žurnalistika u nás prakticky nejestvuje. Je pohodlnejšie si posedieť v Irish pube a vymeniť si najnovšie klebety na úrovni „jedna pani povedala“.

KATARÍNA ZÁVACKÁ, právnička a historička: Ale kdeže by som strany považovala za vzor demokracie! To, ako fungujú, vôbec nevzbudzuje dôveru. Bolo by veľmi vhodné, keby vzniklo občianske združene na kontrolu parlamentu, ktoré by zisťovalo, prečo sa členovia NR SR nezúčastňujú na poslaneckej práci, prečo ignorujú hlasovania, aké návrhy podali... Táto činnosť by sa monitorovala s tým, že by sa pred voľbami zverejňovali jej výsledky. Strany, ktoré by si znovu postavili „lenivých“ poslancov na kandidátku, by sa ukázali ako nedôveryhodné.

EDUARD BÁRÁNY, riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV: Za vzor demokracie naše politické strany nepovažujem. No pokiaľ sa držia v parlamente, tak chtiac-nechtiac sú piliermi demokracie, ktorá na nich totiž stojí. Viem veľmi málo o ich vnútornom živote, aby som mohol hovoriť priamo o tom, či sú alebo nie sú vzorom demokracie. Osobne sa nazdávam, že medzi jednotlivými subjektmi v tomto smere existujú nezanedbateľné rozdiely.