Ďalší nekonečný príbeh
Už asi iba málokto vníma kauzy a kauzičky, ktoré sa denne vynárajú pred zrakmi užasnutých občanov ťažko skúšaného Slovenska. Márne sa potom hŕstka odhodlancov usiluje presvedčiť potenciálnych zahraničných partnerov, že sme perspektívnou krajinou s dostatočnou politickou stabilitou.
Toto úsilie je márne, pretože toľko ekonomickej, legislatívnej negramotnosti iba ťažko vysveľovať. Ešte sme poriadne „neprežuli“ bkauzu roka Nafta Gbely a už máme ďalšiu - nemenej zahmlenú, nemenej absurdnú. Jej názov je prostý: Priemyselná banka (PB). Jej pôvodná akcionárska štruktúra vyzerala takto: EBOR (19,98 % akcií), Slovenský plynárenský priemysel (11,99), Slovenská poisťovňa (10,17), VSŽ (9,99), Omnia Osmat (9,01) a Slovenské elektárne (7,99). Zvyšný balík akcií bol v rukách štátu. Ešte 8. septembra však mimoriadne valné zhromaždenie PB rozhodlo o navýšení základného imania o 598 miliónov korún. S projektom navýšenia základného kapitálu a tým ozdravenia banky súhlasili hlavní akcionári. NBS a auditor však predpokladal navýšenie základného imania o výšku nekrytých rizík z pohľadávok voči ruským subjektom. Finančné problémy banky súviseli totiž najmä s neúspešnými aktivitami Slovenskej sporiteľne na ruskom finančnom trhu, za ktoré PB prevzala garanciu.
Obetný baránok?
Potreba navýšiť základné imanie PB v súlade s odporúčaniami auditu spoločnosti Ernst & Young a skutočnosť, že Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) dospela k záveru, že nezaplatí v stanovenej lehote za časť upísaných akcií, boli jednou z príčin, prečo PB využila ponuku Tatra Reiffeisen Capital na získanie nových portfóliových investorov. Banka dostala v auguste tohto roka návrh mandátnej zmluvy od viedenskej spoločnosti Reiffeisen Investment AG.
V súvislosti s týmito ťažkosťami prezident PB Štefan Daňo uviedol, že podľa jeho názoru sa PB stala „obetným baránkom“ finančných aktivít Slovenskej sporiteľne (SlSp) na ruskom bankovom trhu. SlSp uložila na termínovaných vkladoch v ruských bankách trikrát 20 miliónov USD. Koncom septembra Predstavenstvo PB dostalo od všetkých štyroch navyšovateľov základného imania - Tatra Reiffeisen Capital, Prvej penzijnej investičnej spoločnosti, Capital Invest a Capitalue - poverenie na začatie rokovaní o predaji svojich majetkových účastí so štátnymi inštitúciami resp. ostatnými akcionármi. Ministerka financií Brigita Schmögnerová sa vtedy vyjadrila, že sa našli body, smerujúce k pozitívnemu vývoju v banke.
Ku kompetenciám sa nik nehlási
Minister hospodárstva Ľudovít Černák ešte v júli požiadal listom B. Schmögnerovú, aby ozdravenie PB koordinoval jej rezort. Podľa Černáka ho ministerka financií 27. augusta požiadala, aby Slovenský plynárenský priemysel (SPP), š.p., poskytol PB tzv. podriadený úver vo výške 300 miliónov Sk pri úrokovej sadzbe 13%. Dozorná rada SPP však s podmienkami úveru nesúhlasila a jeho poskytnutie viazala na ich zreálnenie na úrovni komerčných úverov. B. Schmögnerová zdôvodnila potrebu podriadeného úveru nemožnosťou zrealizovať pôvodný zámer kapitálového posilnenia PB navýšením jej základného imania.
Nemáte ešte pocit, že čítate zápisky z absurdného scenára, že namiesto toho, aby sa veci riešili a jednoznačne pomenovali, sa ešte viac zahmlievajú? Vaše pocity sú celkom správne. Pretože scenár, ktorý hodlali dopísať neznámi investori, je naozaj jednoduchý a výnosný. Ibaže len pre neho, či pre nich... Nastrčené firmy preberú banku, štát ju ozdraví a potom už nič nebráni tomu, aby sa zviditeľnil neznámy investor.
Miera zodpovednosti ministerstiev hospodárstva a financií na kauze PB iste nie je rovnaká. A tak sa do práce pustila expertná komisia vicepremiéra Ivana Mikloša. Ten zdôraznil, že viníka treba pomenovať, bude nevyhnutná hĺbková kontrola celého procesu kapitálového posilnenia PB, vrátane jeho prípravy, a striktné vyvodenie zodpovednosti. Upozornil, že budú musieť preskúmať, prečo štátni akcionári súhlasili s navyšovaním základného imania za podmienok, ktoré vopred znemožnili účasť najmä štátnych podnikov na tomto procese.
Podľa I. Mikloša je evidentné, že došlo k porušeniu dohody medzi ministerstvami hospodárstva a financií. Takýmto postupom, na ktorom participovali aj štátne podniky, sa porušil záujem štátu. A tak sa z PB, ktorú vlastnili i štátne subjekty, stala súkromná inštitúcia bez výrazného vplyvu vlády. K skrytej privatizácii došlo navýšením základného imania banky, za ktoré hlasovali všetci akcionári, reprezentujúci štát. Tí sa však nakoniec na upisovaní akcií nezúčastnili. Podľa dostupných informácií navyšovateľmi mali byť SPP, Transpetrol a DMD Fin. Namiesto nich však získali akcie pri upisovaní štyri súkromné firmy, ktoré dnes vlastnia takmer 40 % akcií PB. Ide o Capital Invest, Prvú penzijnú investičnú spoločnosť, Tatru Reiffeisen Capital a luxemburskú spoločnosť Capitalue. Podiel štátu v banke klesol z 52 na 37 percent.
Komisia pre komisiu
Záver šetrenia Miklošovej komisie, ktorá mala určiť zodpovedných za stratu rozhodujúceho vplyvu štát v PB, je ďalšou absurditou. Údajne totiž nik za to priamo nezodpovedá, lebo sa vraj tvrdenia ministerstiev hospodárstva a financií nedajú dokázať. A teda zrejme budú mať pravdu tí, čo tvrdia, že komisia bola dobrá iba na utlmenie vášní hneď po prepuknutí kauzy, keď mnohé politické subjekty volali po stínaní hláv.
Aké dôsledky vyvodí z celého krízového poučenia premiér Mikuláš Dzurinda, ťažko prognózovať. Ak však zoberieme do úvahy niektoré jeho predchádzajúce rozhodnutia v iných kauzách, zrejme sa nič zásadné neudeje a ďalší nekonečný príbeh si uložia do análov iba tí najporiadnejší.
Autorka je zástupkyňa šéfredaktora Hospodárskeho denníka
