Pokojný prevrat v Maďarsku

V jednej rozsiahlejšej rozhlasovej besede, v ktorej dnešný maďarský prezident Árpád Göncz rozprával o svojom živote, musel konštatovať, že si cení reformné krídlo bývalých maďarských komunistov. Bez nich by „hladká premena režimu“ nebola možná, a preto majú právo obhajovať pred maďarskou verejnosťou ideály demokratického socializmu.
Počet zobrazení: 1580

V jednej rozsiahlejšej rozhlasovej besede, v ktorej dnešný maďarský prezident Árpád Göncz rozprával o svojom živote, musel konštatovať, že si cení reformné krídlo bývalých maďarských komunistov. Bez nich by „hladká premena režimu“ nebola možná, a preto majú právo obhajovať pred maďarskou verejnosťou ideály demokratického socializmu.

V zázname dlhého rozhovoru Michaila Gorbačova so Zdeňkom Mlynářom posledný sovietsky líder povedal, že sa na konci 80. rokov rozhodol podporovať maďarské reformné vedenie. Pravda, v rokoch 1988 a 1989 to nebolo až také jasné. Napríklad Gorbačovova návšteva Československa vyznela ako podpora Brežnevom dosadenému normalizátorskému vedeniu, lenže to sa ešte písal rok 1987.

Miklós Németh sa vracia z Moskvy

Tento mladý predstaviteľ reformného krídla ešte stále vládnucej Maďarskej socialistickej robotníckej strany odlietal 3. marca 1989 do Moskvy so značnými obavami. Dva týždne pred jeho odletom sa vedenie maďarskej komunistickej strany rozhodlo, že Maďarsko sa transformuje na parlamentnú demokraciu so systémom viacerých súperiacich politických strán. Bolo to nepredstaviteľné kacírstvo. V roku 1968 sa v Akčnom programe KSČ uvažovalo iba o tom, že by sa zreálnila úloha „tieňových“ politických strán v rámci Národného frontu, čo bol potom jeden z dôvodov príchodu sovietskych tankov. Už sme spomínali, že poľskí komunisti síce v roku 1989 uvažovali o určitej forme politického pluralizmu, ale zachovala by sa vedúca úloha strany. Maďarskí komunisti sa chceli svojej vedúcej úlohy vzdať s tým, že by ich miesto v politike krajiny vymedzili slobodné voľby.

Hoci v roku 1989 už repríza udalostí z roku 1956 nebola reálna, predsa len bolo známe, že Gorbačov v ZSSR nechce povoliť systém viacerých politických strán, a hoci v roku 1989 mali byť v jeho krajine slobodnejšie voľby, vedúca úloha strany sa mala zachovať. Na svoje prekvapenie Németh v Moskve nenarazil na väčší odpor.

Po Némethovom návrate jeden z tajomníkov ÚV György Fejti sa 5. marca 1989 vybral diskutovať s predstaviteľmi už existujúcich opozičných strán. Tie sa dali rozdeliť do dvoch skupín: novoorganizované a „nostalgické“. Niektorí predstavitelia „nostalgických“ strán (tých, čo existovali ešte tesne po druhej svetovej vojne) tvrdili, že sa s komunistami nemá vôbec rokovať a pripomínali Rákosiho „salámovú“ taktiku, vďaka ktorej sa komunistom podarilo vzájomne rozoštvať nekomunistické strany. Výsledkom rokovaní bol prísľub slobodných volieb v roku 1990. Najsilnejším opozičným zoskupením bolo Maďarské demokratické fórum.

MDF bolo založené už 3. septembra 1988 na zhromaždení v jednej dedine. Išlo o organizáciu, ktorá bola neskôr inšpiratívnou pre iné krajiny, napríklad Občianske fórum a VPN v Československu. Na zakladajúcom zhromaždení sa žiadalo vytvorenie systému niekoľkých strán a zabezpečenie nezávislosti médií. Okrem požiadaviek, ktoré podobné hnutia vytýčili neskôr aj v iných krajinách (prekonať spoločenskú a ekonomickú krízu), sa upozornilo na tému, ktorá bola za Kádára vyslovene tabuizovaná - postavenie maďarských menšín v susedných krajinách.

Transformácia MSRS

Medzi „nostalgické“ strany patrila aj obnovujúca sa sociálna demokracia, no reformné krídlo MSRS sa tiež považovalo za dedičov sociálnej demokracie a chcelo stranu transformovať týmto smerom. Hoci líder MSRS János Kádár bol stelesnením reformného komunizmu, jeho meno bolo zároveň spojené s násilným potlačením povstania v roku 1956 a následnými čistkami. Imre Pozsgay vo februári 1989 na zasadaní ÚV vyhlásil, že v Maďarsku v roku 1956 nebola kontrarevolúcia. Hoci vtedy jeho výrok odsúdila tretina členov ÚV, začína sa proces transformácie strany na fakticky sociálnodemokratickú.

Výsledky Némethovej cesty do Moskvy boli pre fundamentalistické krídlo v strane jasným signálom, že stratili rozhodujúceho spojenca - Kremeľ. Odhodlanie MSRS k reformám mal verejnosti signalizovať pohreb predsedu maďarskej vlády z roku 1956 Imre Nagya. Presne 31 rokov po jeho poprave, 16. júna 1989 sa uskutočnil 11 hodín trvajúci smútočný akt, ktorý snímala aj televízia.

Pomer síl v MSRS potom ukazuje mimoriadny zjazd 8. októbra 1989. Drvivá väčšina delegátov súhlasila so zmenou názvu strany na Maďarskú socialistickú stranu. Za zmeny bolo 1202 delegátov, proti nim 152. Strana komunistického (či skôr reformne komunistického) typu sa transformovala na sociálnodemokratickú, ktorá mala otvorené dvere do Socialistickej internacionály. Úspešnosť tohto prerodu tiež preukázala politická marginalizácia „nostalgickej“ sociálnodemokratickej strany. 23. októbra 1989, vo výročný deň maďarského povstania z roku 1956 predseda parlamentu Mátyás Szürös vyhlasuje novú Maďarskú republiku. Proces pokojných zmien sa zavŕšil.

Gorbačovove signály

Postoj Gorbačova k premenám v Maďarsku mal podľa všetkého signalizovať Západu, že sa ZSSR vzdáva svojho impéria. Maďarskí neostalinisti tieto signály pochopili, tí vo východnom Berlíne a v Prahe nie. Pravda, ešte zrejmejším signálom bol sovietsky súhlas s otvorením rakúsko-maďarských hraníc pre utečencov z NDR 11. septembra 1989. Na protestnú nótu východonemeckej vlády Maďarsko odpovedalo, že nechcelo NDR „pohoršiť“, t.j. diplomatickým jazykom oznámilo, že k tomuto kroku malo súhlas Kremľa. Napokon podobne diplomaticky oznámil Gorbačov na oslavách 40.výročia NDR jej koniec...

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984