Čierna ovca v červenej strane

Je 22,5% hlasov pre SPD v krajinských voľbách v Berlíne ďalším dôkazom krízy sociálnych demokratov? Prvú pozíciu im zobrali kresťanskí demokrati (CDU) so 40,5%, na treťom mieste skončila Strana demokratického socializmu (PDS) so 17,4% hlasov, Zelení boli štvrtí. Predvolebná kampaň v Berlíne bola bojovná, CDU volala po zabránení koalície SPD s PDS. Nie sú to slová do vetra
Počet zobrazení: 848

 

Je 22,5% hlasov pre SPD v krajinských voľbách v Berlíne ďalším dôkazom krízy sociálnych demokratov? Prvú pozíciu im zobrali kresťanskí demokrati (CDU) so 40,5%, na treťom mieste skončila Strana demokratického socializmu (PDS) so 17,4% hlasov, Zelení boli štvrtí. Predvolebná kampaň v Berlíne bola bojovná, CDU volala po zabránení koalície SPD s PDS. Nie sú to slová do vetra: nemeckí politickí pozorovatelia zostali chvíľu v úžase, keď Oskar Lafontaine začal verejne hovoriť o možnostiach koalície práve s nástupníckou stranou východonemeckých komunistov.

Keď sa O. Lafontaine na jar tohto roka stiahol z verejného politického života a vzdal sa všetkých funkcií, mnohí brali jeho odchod vážne. Málokto predpovedal, že sa tento úspešný charizmatický a nesporne talentovaný vodca niekedy do politiky vráti. Zdá sa, že v súčasnosti je Lafontaine v pozícii „tieňového kabinetu“ vlády Gerharda Schrödera - od vydania jeho knihy s názvom Srdce bije vľavo počuť jeho hlas (alebo srdce?) silnejšie. Prísne kritizuje kancelára Schrödera - pozná SPD do detailov, a to mu dáva konkurenčnú výhodu prezentovať skúsenosťami podložené a overené fakty a z nich vyvodzovať dôsledky. Otázne je, či ho toto poznanie oprávňuje kritizovať stranu, z ktorej vyšiel, v takej veľkej miere aj na verejnosti. Vraj sa špinavá bielizeň má prať doma... Hovorí sa o Lafontainovej samoľúbosti, poškuľovaní po kancelárskom poste a satisfakcii.

Ľavica s ľavicou

Jednu z najmohutnejších reakcií vyvolal Lafontainov návrh týkajúci sa koalície PDS a SPD na spolkovej úrovni. Tieto dva politické subjekty vo viacerých krajinských parlamentoch spolupracujú, rovnako je tomu s CDU. Ofciálne SPD ako celok svojich ľavicových demokratických kolegov akceptuje, azda aj rešpektuje, ale blízkymi partnermi pre ňu v žiadnom prípade nie sú. Inak sa na tento fakt pozerá Oskar Lafontaine; zdá sa mu, že „vzhľadom na ešte stále vysokú popularitu, ktorú PDS požíva vo východnej časti NSR, nie je správne, keď sa podieľa na vládnutí len na krajinskej úrovni. Prvým, kto bol za účasť PDS v krajinskej vláde, bol Gerhard Schröder, za ním nasledoval Richard von Weiszäcker“. Neustále osočovanie socialistických demokratov bolo mocenským a politickým záujmom vtedy ešte vládnucej CDU. Sociálni demokrati podnikli kroky, aby PDS mohla mať zastúpenie v krajinských vládach, a tak prispeli k tomu, aby si v nemeckom politickom živote našla miesto normálnej strany. „S Gregorom Gysim (šéf PDS) som občas viedol rozhovory. Opakovane som sa ho pýtal, čo je vlastne dlhodobým cieľom jeho politiky. Sociálnodemokratická politika už predsa existuje, a komunistickú politiku robiť nechcel. Nadhodil som aj otázku, či nie je poučením sa z histórie tohto storočia, že ľavica je o to slabšia, čím viac sa rozpadáva na menšie strany. Môj názor bol taký, že silná veľká ľavicová ľudová strana je podmienkou na presadenie záujmov pracujúcich v demokracii... Nemal by som problémy s účasťou PDS vo vláde, ak by sa s ňou dalo dohodnúť na spoločnej politike.“ Dietmar Barsch, člen vedenia PDS: „Jeho (Lafontainove) výpovede sú správne, ak by sa dalo dohodnúť na spoločnej ľavicovej reformnej politike.“ V každom prípade vraj nie je Lafontaine priveľmi odvážny, keď takúto možnosť pripustil až teraz.

Ľavica proti ľavici

Následne sa objavili kritici zo straníckych radov. Bývalý spolkový minister financií Hans Apel (SPD) hovorí: „Varujem pred presvedčením, že Oskar Lafontaine nemá v SPD žiadnu šancu na návrat. Ak voľby v Severnom-Porýní -Vestfálsku dopadnú zle, je Schröder ,,politicky odpísaný. A potom sa môže Lafontaine znova vynoriť“. Podľa Apela SPD za 16 rokov v opozícii nevybudovala presvedčivý politický personál. „Kto príde po Schröderovi, Scharping?“ pýta sa Apel. Lafontaine o Scharpingovi príliš vysokú mienku nemá, a tu vidí svoju šancu. Minister zahraničných vecí Joschka Fischer považuje správanie O. Lafontaina za politickú a osobnú tragédiu. Minister financií Eichel hovorí o uškodení SPD, ktoré spôsobil. Na druhej strane - nie je tragédia O. Lafontaina tak trochu tragédiou celej SPD? Výsledky krajinských volieb potvrdzujú, že vládnutie sa im nedarí. O to silnejšia je ich obrana proti invektívam.

Grass proti Lafontainovi

K Lafontainovým kritikom sa pripojil aj spisovateľ Günther Grass, nedávno vyznamenaný Nobelovou cenou za literatúru. Patril k najradikálnejším členom SPD, jej zasvätil svoje pôsobenie v politike - a neskôr z nej vystúpil. V rozhovore pre Die Woche uvádza: ,,SPD je rok pri moci a čo-to sa jej už podarilo. Avšak pri utváraní vlády jej chýbala odvaha povedať, že ju preberá po 16 rokoch po Kohlovi a spolu s ňou jeden a pol bilióna dlhov - výsledok prirýchleho zjednotenia. To je prvá vec. A teraz musím niečo povedať - nerád, ale musí to byť. Oskara Lafontaina som vždy považoval za nadaného politika - s jeho svetonázorom, temperamentom, aj s jeho neprístojnosťami a rétoricko-charizmatickými možnosťami hraničiacimi niekedy až s demagógiou. Ale tieto neprístojnosti, zdá sa, boli pod kontrolou. Želal by som si, keby sme tu dnes mali Herberta Wehnera. Ten by nezrelého päťdesiatnika prehol cez koleno a zabránil, aby tento egoista s ľavicovými požiadavkami poskytoval novinám rozhovory mierené proti vlastnej strane. Zriedkakedy sa stáva, že ukončujem priateľstvá. To s Lafontainom sa skončilo. Pretože škoda, ktorú svojej strane spôsobuje, je priveľká, a z tohto miesta mu odkazujem: Drž hubu! Pi svoje červené víno, choď na dovolenku, hľadaj si zmysluplné aktivity! ...Lafontaine prehral všetky svoje nároky. Ak niekto odstúpi ako minister financií, hoci vedel, čo ho čaká, je to pochopiteľné a možné. Ale to, že zahodil šéfovanie v strane - vyzeralo, že bol dobrým šéfom - vzdal sa mandátu v parlamente a o pár mesiacov príde a zverejní svoje zúčtovanie, to pokladám za neospravedlniteľné. Ja som z SPD vystúpil a mal som na to dôvody - azylový zákon - a pokiaľ sa to nezmení, s mojím členstvom rátať netreba. Avšak môžem povedať, že ľavé krídlo v SPD by si nemalo pripadať stratené. Ide to aj bez Oskara Lafontaina.“

Je možné, že to pôjde aj bez neho. Tým sa ale nedostatky v Schröderovej vláde neodbúrajú. Minister obrany Rudolf Scharping sa nechal počuť, že pochybuje o schopnostiach súčasného kancelára... Kríza vo vlastných radoch pokračuje.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984