Veľká a malá vojna

Názory na vojnu na Kaukaze sa rôznia. Porovnávajú ju s kosovskou, alebo naopak sa hovorí len o vnútroštátnej záležitosti s antiteroristickým podtónom. V tejto vojne ale ide predovšetkým o otázku kontroly. Kontroly nad Kaukazom, ropou z Kaspického mora, priebehom volieb v Rusku, nad novým súbojom o prezidentský stolec v Kremli a o prežitie ruských oligarchov.
Počet zobrazení: 1849

Názory na vojnu na Kaukaze sa rôznia. Porovnávajú ju s kosovskou, alebo naopak sa hovorí len o vnútroštátnej záležitosti s antiteroristickým podtónom. V tejto vojne ale ide predovšetkým o otázku kontroly. Kontroly nad Kaukazom, ropou z Kaspického mora, priebehom volieb v Rusku, nad novým súbojom o prezidentský stolec v Kremli a o prežitie ruských oligarchov. Táto vojna je súčasťou veľkej vojny, ktorá sa vedie už niekoľko rokov súčasne na štyroch frontoch: geopolitickom, ropnom, informačnom a najmä religióznom...

Pred niekoľkými dňami vstúpili do Čečenska opäť ruskí vojaci. Vyše 50 000 federálnych vojakov sústredených na hraniciach sa pohlo do čečenského vnútrozemia s cieľom zlikvidovať teroristické základne, skupiny, teroristickú podstatu čečenského štátu, ktorý je formálne súčasťou Ruskej federácie. Podľa strategických prepočtov sa na odpor môže postaviť maximálne 20 - 25 000 mužov. Rusko pritom používa vysoko inteligentné bomby UR, ktoré sú odpaľované z nadzvukových útočných bombardérov Su-24 MR, ako i klasické a na ľudskú silu účinne „pôsobiace“ bomby KAB 1500 a KAB 500. Čo zbraň, to pojem medzi jastrabmi.

Paradoxom je, že sa tak stalo prakticky tri roky po skončení rusko-čečenskej vojny. Z vývoja prvej povojnovej situácie týchto troch rokov sa Moskva moc nepoučila, robila chybu za chybou. Výsledkom je, že Čečensko nie je vecou, ktorú možno odložiť ad acta a v Moskve (ako i v ďalších väčších mestách) prežíva čečenofóbia svoju renesanciu. Podľa septembrového prieskumu agentúry Vciom si až 73% obyvateľov Moskvy - mesta, ktoré udáva tón Rusku nielen v ekonomike, politike, ale aj ideologicky a názorovo - myslí, že v meste žije „veľa Čečencov“. Ich primátor Jurij Lužkov má podporu 84% Moskovčanov pri realizácii radikálnych opatrení proti „osobám s kaukazským licom“, teda proti ľuďom nielen z Čečenska, ale aj z Azerbajdžanu, Ingušska.... Škatuľkovanie ľudí podľa tmavšej pleti má síce blízko k rasizmu, ale len 7% obyvateľov Moskvy si myslí, že by mal s tým Lužkov prestať.

Syndrómy Ruska

Súčasná ruská moc sa svojimi akciami v Čečensku, možno nie celkom efektívne, ale určite vedome snaží prekonať tri vnútorné syndrómy, charakteristické pre ruskú spoločnosť. V prvom rade je to syndróm strachu z ďalšieho rozpadu či demontáže Ruska. Taký nápor straty veľkosti či veľkoruskosti v historicky krátkej dobe nie je ruská spoločnosť schopná absorbovať. Druhý syndróm je spojený s prvým. Ide o pocit viny za minulé impérium, za Sovietsky zväz. Diskreditácia komunistov koordinovaná osobne B. Jeľcinom z Kremľa sa stala všeobecne, ale aj vo vzťahu k Čečensku, kontraproduktívna. Totiž odpor k integrácii v rámci ZSSR zrejme urýchlil dnes už ťažko zvrátiteľnú paradigmu separatizmu, ktorý je v najpokročilejšom štádiu práve na Kaukaze. A konečne tretím syndrómom je Afganistan. V postsovietskom období sa akákoľvek snaha o nekompromisnú ochranu štátnych záujmov radikálnymi demokratmi (pod taktovkou B. Jeľcina a spol.) prezentovala ako kriminálna činnosť.

Prezident Čečenska A. Maschadov, ktorého od svojho zvolenia v roku l997 podozrievali, že je promoskovským politikom, síce patril do skupiny menej radikálnych politikov, ale ťažko ho bolo možné vnímať ako pobočníka Moskvy. Začiatkom októbra, keď už boli vyčerpané možnosti rokovania s Moskvou, vyhlásil na časti Čečenska, ktoré ešte nebolo obsadené federálnymi vojskami, výnimočný stav. Tým Čečensko de facto vstúpilo do vojny s Ruskom. A. Maschadov sa stal hlavným veliteľom vojsk a požiadal cirkevné a iné autority Čečenska, aby bola Rusku vyhlásená svätá vojna - gavazat.

Boj proti terorizmu

Od 25. septembra sa realizovalo viac ako 1 700 bojových letov, z ktorých asi l 300 bolo priamo spojených s raketovými útokmi. Sumarizácia hovorí, že v Čečensku a na časti teritória Dagestanu bolo zlikvidovaných 2 000 bojovníkov, 250 oporných bodov, 150 základní teroristov. A ďalej okolo 80 obrnených vozidiel, 20 raketových odpaľovacích zariadení, 30 veľkých muničných a 20 ropných skladov, 20 mobilných odpaľovacích systémov, jedno lietadlo An 2, 6 retlansačných a 4 rádiolokačné stanice... Federálne letectvo zatiaľ spotrebovalo 40 ton leteckého benzínu, ale zásoby má na vyše mesiac trvajúcu leteckú kampaň. To nasvedčuje, že operatívna iniciatíva je momentálne v rukách Moskvy. Kam sa podejú masy utečencov - v Ingušsku l05 000, v Dagestane 10 000, v Gruzínsku l 500, v Stavropoľskom kraji 1 000 - to zatiaľ nie je jasné.

Podľa počtov zlikvidovanej techniky treba dať za pravdu ruskej oficiálnej propagande, že v Čečensku federálne sily Ruska nebojujú proti ľudu, ale ich činnosť je zameraná proti útvarom a infraštruktúre medzinárodného terorizmu. Ten si urobil v Čečensku základňu a samotný ľud krajiny premenil na rukojemníkov drogových, ropných a religióznych machinácií. Nádor terorizmu je potrebné radikálne vyoperovať. Čečensko bolo už dlhšie eldorádom podvodníkov, priekupníkov so zbraňami a narkopodnikateľov.

Stále viac sa zdá, že Š. Basajev mal dobré kontakty v islamskom svete a materiálnu pomoc dostával z Gruzínska. Pomocou malých lietadiel typu Cesna sa do Čečenska vozila a vozí munícia a ľudské zdroje. Späť sa vyvážajú ranení. Kanály dodávok zbraní a techniky vedú cez prístav Poti, ktorý sprivatizoval jeden z najbližších príbuzných gruzínskeho prezidenta E. Ševarnadze. Tvrdí, že s tým nemá nič spoločné. Sú to práve západní novinári, ktorí upozorňujú na špeciálnu kaukazskú vlastnosť E. Ševarnadzeho: hovoriť jedno a konať druhé. Usmievať sa a do chrbta vraziť nôž. Cieľom vojenskej operácie je oficiálne zlikvidovať teroristickú podstatu čečenského režimu a udržať Čečensko v Ruskej federácii. K tomu má pomôcť vytvorenie kordónu sanitare - oddelenie Čečenska od okolitých subjektov RF - Dagestanu, Ingušska, Severného Osetska a Stavropoľského kraja.

V prvej etape má dôjsť k rozdeleniu Čečenska na severnú a južnú časť za riekou Terek, kde bude môcť operovať a podľa ruských stratégov dožívať A. Maschadov. Na ľavom brehu Tereku majú ľudia, zrejme od čias Petra I., dobrý vzťah k Rusom. V druhej etape by mali byť ozbrojené oddiely Čečencov zatlačené do hôr, kde by sa mal počas zimných mesiacov spustiť proces samovoľnej demoralizácie a nasledovať ponížený návrat z hôr. Ak si niekto myslí, že zima všetko vyrieši, nech si spomenie na 900 dní blokády Leningradu....

Karta sa však môže otočiť. Partizánska vojna, na ktorú doplatili Američania vo Vietname, môže trvať roky. Navyše môže Rusku riadne pustiť žilou, takže jeho dekonštrukcia sa stane neodvratnou súčasťou svetových zmien, ktorými odštartuje 21. storočie v eurázijskom priestore. V konečnom dôsledku tak Rusko môže stratiť to, o čom je táto a budú ďalšie vojny na Kaukaze a v prikaspickom priestore - ropu.

Ide o ropu, teda o všetko. Podstata politiky Moskvy na Kaukaze sa za stáročia či desaťročia nezmenila. Rozhodujúcu úlohu zohrávajú ekonomické záujmy Ruska, ktoré, ak to situácia podľa Moskvy vyžaduje, sa budú zaisťovať aj pomocou najmodernejšej bojovej techniky. Samozrejme, ak na to budú prostriedky a pokiaľ bude aktuálne heslo, že ide o vojnu svetského demokratického (?) Ruska proti religióznemu fanatizmu. Pred voľbami je každý bod za rozhodnosť dobrý... a na získanie prezidentského postu je takých bodov potrebných veľa. Poďme spolu počítať: Dagestan, Čečensko...

Autor je tajomník Zahraničného výboru NR SR

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984