MALÁ VZBURA SA SKONČILA

Kdesi hlboko pod chladnou hladinou praskal ľadovec. Aspoň zo stránok Slovenskej Republiky sa dalo čosi vytušiť. Prinajmenšom nesúhlasné bublanie, sprevádzajúce hlasovanie ústredných orgánov HZDS o tom, na aký politický subjekt by sa mali pretransformovať. Rozhodnutie padlo: na ľudovú stranu. Podľa pravicových tendencií poslednej Mečiarovej vlády a odvolávania sa jej ideológov na Hlinku a určitej benevolencii voči vystrájaniu ľudákov počas Tisovho pontifikátu by to bolo celkom logické. Napriek tomu, že mladí z KDH majú na „ľudovosť“ do určitej miery (naozaj iba do určitej) iný názor. Ukazuje sa, že tí náčelníci najsilnejšieho hnutia, ktorých to napriek neblahému účinkovaniu vo vláde v predchádzajúcich štyroch rokoch stále ťahá od stredu doľava, sa nedali celkom spacifikovať. Napokon o tzv. sociálnodemokratickom krídle HZDS sa tradovali legendy už v čase Jozefa Moravčíka či Ivana Laluhu, a kde sa to všetko skončilo? Prečo by malo nastať iné rozuzlenie pod taktovkou Oľgy Keltošovej, pred niekoľkými rokmi podpredsedníčky pravicovej DS, alebo Vojtecha Tkáča, ktorý bol síce v roku 1992 takmer na volebnej kandidátke SDĽ, no v súčasnosti patrí medzi hlavných obhajcov krokov HZDS? Záblesky racionality v Slovenskej Republike po nedávnej zmene šéfredaktora vyvolali odpor najdemagogickejšieho prúdu v hnutí, ktorý vyústil do vyhlásenia jeho podpredsedu Rudolfa Žiaka, že sa denníka zmocnila koalícia a HZDS na čele s bývalým riaditeľom STV založí nový tlačový orgán. Po jednoduchej kalkulácii koľko stojí nové médium s dennou periodicitou, a presviedčaní Vladimíra Mečiara (prvý raz verejne prostredníctvom Slovenskej Republiky) Žiakove slová dementovali. Keď som si v piatok prečítal hlavný komentár k dianiu v SNS, kde sa proti Anne Malíkovej v prospech Jána Slotu využíval zvulgarizovaný výraz na ženské prirodzenie, pochopil som, že sa malá vzbura v HZDS skončila a Slovenskej Republike nehrozí, že by sa zmenila jej argumentačná úroveň.